Prvým svedectvom utrpenia a lásky nášho ľudu v kapitalistickej spoločnosti je poviedka Mamka Pôstková. Autor v tejto poviedke vytvoril jedinečnú postavu v slovenskej literatúre - starú matku Pôstkovú, statočne zápasiacu a ťažkým životným údelom. Najprv mala veľké trápenie s mužom alkoholikom. Po jeho smrti prišli ďalšie trápenia. Bohatý gazda ju obral o usporené peniaze a otrasná je skutočnosť, keď chorá zostarnutá Pôstková pred smrťou predáva perinu, aby mohla úžerníckej banke splatiť dlh a zomrieť v pokoji.

Osobitnú pozornosť si zasluhujú poviedky, zobrazujúce zápas chudoby o chlieb. V diele Horký chlieb je hlavnou postavou matka – vdova. Do protikladu autor stavia rodinu majetného krajčíra a chudobnú rodinu vdovy po paholkovi. Kým sa páni zabávajú, vdova Turjanka musí strážiť ich deti. V strachu o svoje opustené deti, spiace na druhom konci mesta, nenachádza pokoj a celú noc behá medzi domom pánov a svojou chalupou. Vonku je tuhá zima, čím trpí jej zdravie. V závere autor naznačuje, že „odmenou” tejto matky bude ťažká choroba.

Na chlieb je poviedka s ostrou kritikou falošnej ľudomilnosti a humánnosti. Hlavnou postavou je robotník, otec početnej rodiny bez existenčných prostriedkov, ktorý stratí zdravie v továrni. Niekoľkokrát prichádza zo zmenkou do banky vypožičať si peniaze na chlieb. Direktor ho vždy odmietne, no napokon mu zmenku predsa len podpíše. V závere dojemne vyznieva situácia, keď robotník sa vie rozdeliť s chlebom, ktorý kúpi so susednou rodinou v podobnej bezvýchodiskovej situácii.



B. Božena Slančíkova – Timrava

Ťapákovci

V poviedke Ťapákovci sú v strede pozornosti spoločenské zmeny slovenskej dediny. Stará dedina, v ktorej boli pekné „staré mravy, originálnosť”, sa už definitívne rozpadáva. Rozpory dedinského života sa vyostrujú. Autorka priamo omráči úvodným obrazom zaostalosti dediny. Jej obyvatelia nechcú robiť nič iné a inokedy, než ako tomu bolo zvykom od vekov. „Nedvižnosť” týchto ľudí sa stala symbolom.

Postavy. Iľa – kráľovná je žena najstaršieho z bratov – Paľa. Je jediná, ktorá sa snaží zmeniť zaostalý, primitívny život ťapákovskej rodiny. Hnevá ju nerozhodnosť jej muža. Medzi ňou, mužom a ostatnými príslušníkmi rodiny dochádza k mnohým nedorozumeniam. Pre jej večnú nespokojnosť ju u Ťapákovcov prezývali kráľovná. Odpoveďou na jej sťažnosti bolo vždy to isté. Odjakživa je to tak a netreba to meniť. Bola vzdelanejšia ako ostatní v rodine, vyučila sa za pôrodnú babicu. Vďaka tomu sa nad ostatných vyvyšovala a často sa hádavala s Ančou, pretože ostatní si ju vôbec nevšímali. Keď u nikoho v rodine nepochodila, hľadala oporu aspoň vo svojom mužovi. Ten sa jej však tiež nezastal, a tak mu dala na výber, buď jej postaví dom alebo odíde. Celé dni vyčkávala, aby videla ako sa Paľo zatvári, keď sa dozvie, že pracuje u pani rechtorky. Tešila sa, že Paľo dostane príučku. Jeho sa to však veľmi nedotklo. Márne čakala, že si Paľo pre ňu príde. Jej snaha a vytrvalosť v boji o kultúrnejší život bola nakoniec naplnená. Paľo sa odhodlal opustiť rodinu a jej zaužívané tradície.

Anča – mrzáčka, prezývaná zmija nemôže chodiť už od detstva. Kvôli svojej chorobe sa nemohla vydať. Odlišuje sa od Ťapákovcov svojím talentom – vie nádherne vyšívať, nie je málovravná, pohodlná a flegmatická ako oni. Nesúhlasí s akýmikoľvek zmenami v dome skôr zo vzdoru, aby sa ani ostatným nesplnili ich túžby. Svoju zlosť si vybíjala na Ili, pretože chcela byť gazdinou v dome a zmeniť zaužívané ťapákovské zvyky. Napriek svojim zlým vlastnostiam mala rada svojich bratov a zastávala sa ich pred Iľou. Dostala sa do konfliktu so svojím najmladším bratom Mišom, ktorému bránila vziať si Katu a chcela ho poslať na vojnu. Vie, že ju Mišo za to nenávidí a je jej ho ľúto, keď vidí ako sa trápi. Najväčší smútok jej spôsobuje jej vlastné nešťastie. Zarába si vyšívaním na svadby, vie však, že ona sa nikdy nevydá. Miluje Jana Fuzáka, s ktorým sa priatelila v detstve, aj keď jej láska nikdy nebude opätovaná. Patrí k najtragickejším Timraviným postavám. Jej charakter je poznačený vnútornou protirečivosťou. Je veľmi citlivá, ale jej osobné nešťastie ju robí zádrapčivou a hašterivou. Túži po láske a vlastnej rodine, ale zostáva jej len vyšívanie pre iné nevesty a bolesť z radosti iných.

Dej. Bola jar. Celá príroda sa prebúdzala k životu. Ľudia sa pripravovali na jarné práce, šťastní, že sa konečne dostanú na čerstvý .vzduch. U Ťapákovcov však chlapi postávali na dvore a nemohli sa dohodnúť, či majú začať orať hneď, alebo čakať do piatku, keď sa u nich zvyčajne začínajú jarné práce. Ťapákovci sú konzervatívnou, zaostalou a málovravnou rodinou, „len na dvadsiate slovo odpovedajú”. Sú pomalý a lenivý. V jednej izbe žijú šestnásti štyria bratia s rodinami, jeden, ktorý sa ešte neoženil a sestra Anča, ktorá sa nevydala, pretože nemôže chodiť. Z Ťapákovskej rodiny sa vymykajú len dve postavy: žena najstaršieho z bratov Iľa – kráľovná a Anča – mrzáčka, ktorú prezývajú zmija. Iľa nesúhlasí so zaužívaným poriadkom, ktorého sa Ťapákovci pridŕžajú. Chcela, aby postavili ešte jeden dom. Jediný kto jej odpovedal bola Anča – mrzáčka. „Tu po dvadsaťdva ľudí bývalo, teraz nás je len šestnásť, a už je ti tesno!” Keď sa potom starala, prečo nezačali s orbou, zasa jej odpovedala len Anča. Keď Iľa u nich nepochodila, šla sa vyhrážať Paľovi, svojmu mužovi, že buď postaví dom, alebo ona odíde. Keď však jej slová nenašli u neho žiadnu odozvu, rozhodla sa, že odíde slúžiť k pani rechtorke. Paľo bol práve kupovať ovce, a tak každý deň vyčkávala, kedy sa vráti. On však len bez záujmu prešiel okolo. Stále čakala, že pre ňu príde, no nič sa nedialo. Prišiel až po niekoľkých dňoch, keď ho vyhnala Anča. Vrátila sa k Paľovi a na jej naliehanie sa oddelili od bratov a postavili si dom. Všetci boli spokojní – Iľa mala nový dom a Ťapákovci boli radi, že sa jej zbavili a nikto ich už nenúti zanechať ich staré zvyky.