Konflikty: Základný konflikt poviedky vytvára napätie medzi Iľou, snažiacou sa zmeniť zaostalý život ťapákovskej rodiny a ostatnými príslušníkmi, vrátane jej nerozhodného muža. Ide teda o konflikt založený na dvoch odlišných názoroch na život, pričom jeho riešenie vyznieva jednoznačne v prospech modernejšieho a kultúrnejšieho spôsobu života na slovenskej dedine. Problémová je i postava Anče – zmije, ktorá je poznačená vnútornou protirečivosťou (nežná, ale zároveň pod vplyvom osobného nešťastia drsná). Táto postava sa musí vyrovnať s problémom, ktorý tvoria jej sny a túžby na jednej strane a krutá realita na strane druhej. Iľa sa odpúta od Paľa a jeho zaostalej, konzervatívnej rodiny a rozhodne sa konať. Paľa tým postaví pred úlohu rozhodnúť sa medzi ňou a modernejším spôsobom života, alebo návratom k hlivejúcim príbuzným.



C. Martin Kukučín

Písal črty, poviedky, novely, romány, divadelné hry a cestopisy. Jeho tvorba predstavuje vrchol literárneho realizmu na Slovensku a prináša najvýznamnejšie hodnoty slovenskej prózy. V jeho dielach sa prejavuje láska k dedinskému človeku, aj keď vidí, že i on má svoje negatívne stránky, vlastnosti, verí, že je vo svojom jadre dobrý.

Poviedky s dedinskou tematikou.

V poviedkach Na jarmok, Dedinský jarmok sa snaží o realistickú kresbu postavy, no nedokáže ju zaradiť do širokého dejového rámca. Čiastočne sa mu to darí v ďalších poviedkach.

Rysavá jalovica sa vyznačuje sa charakterovou komikou. Adam Krt mal na jarmoku kúpiť kravu, čo sa mu nepodarilo a zastavil sa v krčme, aj keď mu to jeho žena zakázala. V krčme stretne Adama Trnku, ktorý mu predá jalovicu. A ako tak sedia v krčme a pijú na zmierenie, jalovicu si odvedie Krtova žena a tu vznikajú humorné situácie, ktoré vyplývajú aj z charakteru postavy Adama Krta. Kukučínov humor je plný láskavosti a súcitu s ľudskými slabosťami. Hoci je Adam výzorom komický, predsa z neho preniká ľudskosť a dobrota.

Poviedka Neprebudený je tragickým príbehom duševne postihnutého mrzáka, dedinského husiara Ondráša Machuľu, ktorý sa stal obeťou vybájenej lásky k dievčine Zuzke, ktorá s nim len žartovala a on si myslel, že ho ľúbi. Keď pri záchrane husí z horiaceho chlieva zomrie, ľudia ho odsúdia, mysliac si, že si požiar zapríčinil. Začiatok príbehu pripomína fantastickú rozprávku: Na lúke leží husiar Ondráš Machuľa a sníva o tom, že je rytierom, ktorý musí bojovať so zlým drakom, aby zachránil krásnu princeznú. Zo snívania ho vyruší Zuzka Bežanovie, ktorá mu priniesla obed. Ondráš sa nehnevá, že mu pretrhla krásne vidiny, veď jej úsmev je ešte krajší ako úsmev tej princeznej. Zuzka sa má čo nevidieť vydávať za Jána Dúbravovie, ale práve sa pre niečo pohnevala so svojím ženíchom, a tak sa chce na niekom vyvŕšiť a aj si chce trochu zvýšiť svoje sebavedomie. No do cesty jej prišiel práve Ondráš. Koketná a ľahkovážna Zuzka zahrá Ondrášovi síce vtipné, ale veľmi nebezpečné divadlo: Povie mu, že sa s Janom navždy rozišla a dá Ondrášovi nádej, že by mohli oni dvaja spolu chodiť. Prostoduchý a naivný Ondráš nepochopil, že ide o klamstvo a hneď začal hovoriť o svadbe. Zuzkina mama Bežanka sa na Zuzkinom vtipe zabavila a bola hrdá na svoju dcéru, že je taká duchaplná a že vie žartovať. Dlho sa však Bežanka nesmiala, lebo Ondráš začal robiť vážne kroky k svadbe. Teraz už Bežanka nepovažovala Zuzkino koketovanie za žart, ale za nešťastie. Zuzka sa bála stretnúť s Ondrášom, od strachu ani nevychádzala z domu. Matka s dcérou našli východisko v urýchlení sobáša s Janom Dúbravovie. Ondrášovi už vtedy nikto nevládal povedať pravdu, že tie veľké prípravy na svadbu u Bežanovcov sa Ondráša netýkajú. V svadobný deň držali Ondráša doma. Zamkli ho do komory, ale sekerou sa mu podarilo rozbiť závoru, a tak sa predsa dostal na svadbu. Keď vošiel do svadobnej miestnosti, práve vrcholila svadobná zábava. Ondráš pochopil, že prišiel neskoro, že je už po všetkom. Prijal to však pokojne. Srdce mu začalo pukať až vtedy, keď videl, aká je Zuzka šťastná. Vtedy Ondráš pochopil, že Zuzka miluje Jána, a že s ním, Ondrášom, sa iba zahrávala. Nevydrží veľkú bolesť, neznesie nemilosrdnú pravdu a zošalie. Onedlho sa po svadobnom dome a dvore roznesie správa, že u Bežanovcov horí šopa. Ľudia sa idú pozrieť a pri šope nájdu Ondráša, ktorý sa domáha svojho sobáša. Nechce pochopiť, že skutočnosť je iná ako ju on vidí. Nehnevá sa na Zuzku, hoci si to ona veľmi želá. Tu poviedka dosahuje najvyšší stupeň tragickosti a blíži sa k nešťastnému koncu: Ondráš si všimol, že horí maštaľ, v ktorej boli aj husi, čo pásaval. Vrhne sa do plameňov, aby ich zachránil. Práve vtedy spadne prepálená povala a pochová Ondráša aj jeho najmilšiu hus. Aj toto Kukučínovo dielo sa vyznačuje vyváženosťou pohľadu na zobrazovanú skutočnosť, najväčšou možnou objektivitou, veľkým čarom prostoty a hlbokou láskou ku každému ľudskému tvorovi, čo má dušu.

Dies irae (Dni hnevu). Niečo podobné ako Ondrej Tráva, je tu starý úžerník Sýkora. Peniaze sa stávajú rozhodujúcim faktorom v živote rozvíjajúcej sa buržoáznej spoločnosti a podmieňujú myslenie a konanie. Sýkora nakoniec precitne a vráti sa ku svojmu synovi, ktorého vyhnal z domu.


D. Úvaha

Úvaha je útvar výkladového slohového postupu, v ktorom autor zaujíma subjektívny postoj k spoločenským alebo filozofickým problémom. Východiskom úvahy sú známe poznatky, životné skúsenosti, bezprostredné zážitky. Autor ich hodnotí zo svojho