hľadiska. Argumentuje, dôvodí a poukazuje na súvislosť vecí.
Úvaha sa vyskytuje v náučnom, publicistickom, esejistickom i v umeleckom štýle.
V náučnom štýle – populárno-náučné články, príručky; v publicistickom štýle – úvodníky, komentáre, causerie (nenáročný preslov), noticky (krátke poznámky), recenzie; v esejistickom štýle sa rozoberajú filozofické otázky, umelecké diela; v lyrike — reflexívne žánre; v epike - exkurzy (odbočenia od témy) v reči rozprávača i postáv.
Cieľom úvahy je priviesť čitateľa (poslucháča) k uvažovaniu o danom probléme, ukázať mu správny prístup k riešeniu a pôsobiť na mravné city človeka. V úvahe prevažuje hodnotenie a presviedčanie, všeobecná argumentácia, voľná kompozícia a štylizácia.
Kompozícia úvahy nemá taký výrazný predel ako výklad, hoci pozostáva z úvodu, jadra a záveru. Úvod využíva autor na vzbudenie záujmu o riešenie otázky, preto sa v ňom obracia na čitateľa emocionálnymi jazykovými prostriedkami. V jadre rozoberá a osvetľuje príslušný problém. V závere vyslovuje autor konečné stanovisko. Pre úvahu sú charakteristické rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, gradácia, nedokončené vety.
Podnet, ktorý autora viedol k úvahe, sa nazýva motto. Niekedy sa používa ako nadpis úvahy alebo sa uvádza pod ním. Úvahy v dielach krásnej literatúry sa nazývajú lyrické digresie (odbočenia). Aforizmus je úvaha, v ktorej sa jednou vetou a vtipne vyslovuje hlboká pravda, postreh autora. Príslovie je jednou vetou vyjadrená životná ľudová múdrosť. Má poučný charakter. Aforizmy sú mravným hodnotením situácie a príslovia sú skôr radami pre človeka. Porekadlo je vtipné a obrazné hodnotenie udalostí, skutočnosti, bez mravného zacielenia. Jeho zmysel je vždy obrazný.



Vývoj slovenského románu v realizme a v medzivojnovom období

Román je predstaviteľom veľkého epického žánru. Zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí. Má veľký rozsah. Román využíva všetky tri zobrazovacie postupy: epický, lyrický i dramatický. Je tu veľmi dôležitá úloha rozprávača. Základom diela je rozprávanie udalostí. Autor necháva postavy konať, hovoriť, myslieť i cítiť. Aby román mohol zobraziť život v jeho zložitosti, býva zložitý aj dej románu. Romány bývajú zaľudnené množstvom postáv, časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavnú dejovú líniu, iné tvoria vedľajšie dejové línie románu. Aby zobrazenie ústredného konfliktu bolo umelecky účinné, musí spisovateľ zobraziť jeho postupné narastanie a vyvrcholenie.

Prvá vlna slovenského realizmu (1880 – 1900) je spojená s nástupom Svetozára Hurbana – Vajanského, P. O. Hviezdoslava (nepísal prózu), Terézie Vansovej, Martina Kukučína, Eleny Maróthy – Šoltésovej, a iných. Próza sa zjednodušila, priblížila charakteru ľudového jazyka. Prevládajú najmä krátke útvary. Objavujú sa románové skladby zo spoločenského života.

Druhá vlna (1900 – 1918) pokračuje tvorbou Boženy Slančíkovej – Timravy, Jozefa Gregora Tajovského, Jána Čajaka, Ľudmily Podjavorinskej, Janka Jesenského a Ivana Krasku (posledný dvaja patria do moderny). Ustupuje národná funkcia a začína prevládať záujem o vnútorný život človeka a sociálne problémy.

Po prvej svetovej vojne nastal kultúrno-spoločenský rozmach Slovenska. Vytvorilo sa vhodné prostredie pre pluralitu literárnych smerov. Na realistické tradície sa nadväzovalo v troch líniách. Priame pokračovanie – tretia vlna slovenského literárneho realizmu (L. N. Jége, Hana Gregorová, Janko Jesenský, Martin Rázus). Druhou líniou je sociálno-psychologický realizmus, ktorý sa pokúša o prienik do vnútra človeka (Milo Urban, Jozef Cíger – Hronský, Štefan Letz, ...). Tretiu líniu tvorí socialistický realizmus, najmä autori združujúci sa okolo časopisu DAV (Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ, Ján Poničan). Autori tretej vlny využívajú rovnaké postupy a prostriedky. Tematicky sa obracajú najmä k historickým témam. Prítomnosť zobrazuje J. Jesenský a najmä jeho román Demokrati sa prekonať nepodarilo.



A. Martin Kukučín

Dom v straní

Je to spoločenský román zachytávajúci tri spoločenské vrstvy. Sústreďuje sa na nezmazateľné rozdiely medzi statkármi a sedliakmi
Zemania a statkáriSedliaci (težaci)Predstaíteľ buržoázie
šora Anzula, šor Niko Mate Berac, Ivan,Zandome
Zorkovičovci Jera, Katica,
Paško Bobica, Matija