C. Milo Urban

Živý bič

Bol jedným z prvých diel slovenskej medzivojnovej prózy, ktoré už v 30-tych rokoch začali v prekladoch prenikať aj do sveta. Je to román s témou: 1. svetovej vojny. Motív rúk sa objavuje v niekoľkých významoch:
 ruky chýbajúce na poli
 ruky stratené vo vojne
 ruky potrestané, zviazané (Iľčíkove ruky pred popravou)
 ruky prosiace o milosrdenstvo
 bezmocné ruky (v dedinskom procese)
 ruky zúfalé (predtým než narazia na bodáky)
 ruky pomstiace sa za všetky príkoria
 ruky vzbúreného dedinského ľudu

Kompozícia: Dej románu sa neodohráva na fronte, ale autor opisuje jej vplyv na život ľudí v horniackej dedine Ráztoky. Vojna ničí majetky, zabíja a mrzačí ľudí bez rozdielu a psychicky zaťažuje charaktery jednotlivcov a ich konanie. V pozadí osudov hrdinov stojí dedina ako celok. Urban neidealizuje pomery v nej, ale zobrazuje krutosť a surovosť v konaní niektorých postáv, alkoholizmus a násilie.

Postavy. Vplyv vojny zobrazil Urban na osudoch viacerých postáv. Vysunul Adama Hlavaja, človeka jednoduchého no pritom atraktívneho, obetavého, vedomého si svojej ľudskej dôstojnosti.
Eva Hlavajová (žena Adama) trpí odchodom muža na front, a tak sa stáva ľahkou korisťou notára Okolického. Eva je obeťou vojny v zázemí. Dotkla sa jej všetka krutosť a surovosť tohto obdobia.
Notár Okolický patrí k zhýčkaným reprezentantom vyššej triedy. Trpí pocitom strachu a nespokojnosti zo života. Osobuje si právo i moc zasahovať do osudov ľudí len pre svoje nezodpovedné pobavenie.
Iľčíčka je jednoduchá sedliačka, ktorá sa inštinktívne búri proti každej nezmyselnej krutosti a keď jej na fronte zastrelia jediného syna, stáva sa otvoreným hlásateľom večnej pravdy, rebelantom proti existujúcemu poriadku.

Stratené ruky, dej: Ľudia najskôr nepociťujú že je tu vojna. Aj Ilčíkov syn odchádza na front, Ilčík si postupne začína uvedomovať že vojna je veľké zlo a všetky reči o vlasti sú len lož. Eva je zronená z odchodu svojho muža, ostáva sama na všetko, navyše je aj tehotná. Chodí preto za notárom Okolickým, ktorý si robí v dedine, čo chce, dokonca dal zobrať dedinčanom všetok dobytok. Eva od neho chce aby dostal jej muža z vojny. Okolický jej prisľúbi ale pod podmienkou, že nepovie koho dieťa nosí pod srdcom. Aj Ilčíčka chce dostať syna z vojny, ale Okolický ju odmietne, a preto prehnane zareaguje a stáva sa vzorom odporu proti autoritám u dedinčanov. Z Ilčíkových listov je jasné, že nikto z roty nemá rád vojnu a surovo ju odsudzuje. Okolický, hoci mal konexie nedostal Adama z vojny a teraz mu dochádza, aký úbohý skutok spravil. Eva prichádza za ním zúbožená prosiť a on jej zase len sľubuje, a bojí sa prezradiť, aký ohavný čin spravil. Eve sa narodí syn, ale už nemá sily chodí žobrať z domu do domu. Nakoniec pomätená vojde do rozvodnenej rieky a tu končí svoj život. Okolický prehľadá celý Evin byt, aby zistil či nenapísala list o tom čo spravil, keď nič nenájde, myslí si, že napísala Adamovi.

Adam Hlavaj, dej: Adam sa vracia domov. Zbehol. Pred očami vidí strašný obraz vojny. Doma nikoho nenájde, a tak sa od dedinčanov dozvie, že Eva je po smrti. Okolický za ním vyšle žandárov a musí sa skrývať. Okolický využije Kútňavu, ktorý bol po krk v dlhoch, a preto zapredal Adama. Toho chytia a uväznia. Kútňava prezradí, že zradil Adama a dedinčania naňho tlačia, a tak sa vydá oslobodiť Adama. Adam zistí pravdu a navštívi s dedinčanmi Okolického, ktorému donesú Evinho syna, aby sa o neho staral. Okolický privolá žandárov a Adam znova uteká. Zdržiava sa u strýka a raz v lete stretne na poľovačke Okolického. Ten mu povie celú pravdu, a keď škaredo hovorí o Eve, Adam sa neovládne a chytí ho pod krk. Okolickému praskne v krku a ochrnie na pravú polovicu tela. Po neúspešnom hone na Adama prichádza do Rástok epidémia, šíria sa správy o prehratej vojne, ozývajú sa slová sloboda, republika, preč s kráľom. Je koniec vojny, všade sú vojaci, ktorí sa vracajú z vojny a hovoria o útrapách ktoré zažili. Okolický sa zľakne a nariadi odzbrojovanie vojakov. Dedinu zachváti plameň hnevu. Kapitán žandárov ponúkne Okolickému, že ho odvezú z dediny. Okolický zistí, že ho pretromfol aj ten posledný sedliak. Ilčíčku pred strážnicou v roztržke prebodne vojak to nahnevá dedinčanov a zaútočia. Okolický máme čaká na sprievod, a preto sa ukryje v richtárovom voze, ktorý sa tiež snaží dostať preč. Chytia ho, celého opľujú a ponoria do vody po krk. Neudrží sa a sa utopí. Dedinčania prepadávajú domy bohatých a berú všetko čo im pod ruku príde. Adam sa smeje ako človek, dosiahol všetko na čom mu záležalo: slobodu.
D. Ladislav Nádaši – Jége

Adam Šangala

Toto dielo je historickým obrazom života šľachty a chudobného poddanstva z obdobia 17. stor. Svojím obsahom stvárňuje a presne opisuje vtedajšie kruté pomery, ale i nezhody medzi luteránskou a katolíckou cirkvou. Sú tu veľmi živé postavy.
Postavy. Adam Šangala nie je historická postava, ale skutočný hornooravský človek so svojim túžbami, myšlienkami a úprimnou dušou. Jeho skutky dokazujú, že je to človek, ktorý je oveľa lepší ako šľachtici. Žil pohnutým životom. Príčinou tohto boli jeho páni, ktorí sa s ľuďmi zahrávali, akoby s bábikami, neživými predmetmi.