A. Svetová literatúra

Charles Baudlaire

Jeho literárna tvorba je poznačená veľkým záujmom o diala E. A. Poa. Jeho najvýznamnejšia básnická zbierka je Kvety zla. Bola spojená s utrpením (zákaz šíriť niektoré básne, súd). Sú odpoveďou na statickú a opisnú poéziu parnasizmu. Autor vo svojich veršoch spojil do kontrastných dvojíc telo a ducha, večnosť a dôvernosť, vôľu a harmóniu. V zbierke niet legendy, historickej piesne ani filozofickej úvahy.

Jean – Arthur Rimbaud

Jeho tvorba je ovplyvnená detstvom a vzťahom k rodičom. Jeho poézia sa pohybuje od realistických motívov po symbolistické vízie. Senzualizmus (filozofický smer, ktorý uznáva pocity a zmyslové vnímanie za zdroj poznania) a zložité zmyslové vnímanie sveta a seba v ňom je Rimbaudovi prirodzene dané. V jeho prvotine Pobyt v pekle prevažujú básne v próze. Ďalšie zbierky Básne a Iluminácie boli zrekonštruované podľa rukopisov roztratených u jeho priateľov.

Avantgarda (predvoj) je pomenovanie jednej z etáp moderného umenia v 20. stor. Východisko avantgardného umenia je roztržka umelcov so spoločenskými a estetickými hodnotami na konci 19. stor. (túto etapu voláme aj umelecká moderna). Avantgardu charakterizuje kolektivizmus a programotvorné úsilie. Má dva samostatné prúdy. Prvý vychádza z kubizmu a smeruje cez futurizmus k abstrakcionizmu. Druhý začína expresionizmom a pokračuje cez dadaizmus k surrealizmu.
Kubizmus je umelecký smer, ktorý sa vyznačuje geometrickým riešením problémov. Delil sa na analytický, ktorý likviduje ilúziu 3-rozmerného predmetu na 2-rozmernú plochu obrazov a syntetický, ktorý hľadá nové spojenia v predmetovom svete cez pocity a farebnosť.

Surrealizmus je literárny smer, ktorý odmieta rozum, objavuje sen a vyzdvihuje spontánnu tvorivosť.
Futurizmus je literárny smer, ktorý oslavoval techniku a civilizáciu. Odmietal normy a presadzoval silu činy. Futuristi zrušili interpunkciu, aby slovo oslobodili od ustálených väzieb.
Dadaizmus je literárny smer, ktorý hlása nezmyselnosť kapitalistického sveta.



Guillaime Apollinaire

Bol vedúcou osobnosťou avantgardy. Stal sa spojovacím článkom medzi symbolizmom a surrealizmom a aj znovuobjaviteľom moderného lyrizmu. Mal kontakty s kubistami – P.Picasso bol jeho dobrý priateľ.
Zbierka Alkoholy vzniká ako reťazec dojmov, videní, a citových nálad. V zbierke popri poetickosti a melanchólii ani humor, irónia ba až groteska. Jej úvodná báseň Pásmo je prevratná v modernej poézii 20. stor. Využitie farebnosti v nej má významné poslanie, vzbudzuje emócie, predstavy, lyrické nálady. Ústredná téma sa rozvíja do vedľajších a tie sa osamostatňujú do nových celkov. Autor dáva v nej súčasnosti nečakanú vlastnosť, všednosť obyčajného dňa má svoju fantazijnosť a čaro. To spôsobuje návrat do detstva s túžbou hľadať a nachádzať nový ideál, ktorý ľudí spojí.

Petr Bezruč

Je ovplyvnený Janom Nerudom. Začínal prózou Štúdie z Café Lustig. Vydal básnickú knihu Slezské písně. Tieto básne tvoria 3 motivické okruhy, a to intímny, sociálny a národný. V Bezručových básňach je aj motív smútku nad sociálnymi pomermi v jeho rodnom kraji (Leonidas, Michalkovice, Ján).

Jeho ďalšie zbierky sú Bernard Zár, Krásne pole, Deň Palackého. Moderna ho zaujala duchom voľnosti, nespútanou obrazotvornosťou i voľným veršom. Jeho básne sú však od začiatku výrazne epické. Je autorom básnickej zbierky Slezské písně. Základný motivický pôdorys jeho básní vytvorili silný osobný zážitok a nenaplnený hlboký cit. Básne tvoria tri motivické okruhy: intímny, sociálny a národný. Intímna lyrika zobrazuje pocity životnej osamelosti, citovej zrady, sklamania (Červený květ, Motýl), ale aj smútok po rodinnom kozube (Jen jedenkrát). Vo väčšine básní reaguje Bezruč na národný a sociálny útlak sliezskeho ľudu. Zobrazuje baladické príbehy zo života ľudí v Beskydách a na Sliezsku. Zachytáva utrpenie robotníka v ostravských baniach, vykorisťovanie, útlak, ich nenávisť voči pánom, ich túžbu po živote bez vykorisťovania.
b. Maryčka Magdonova: je to sociálna balada, zobrazuje biedu.
b. Ostrava: vyjadruje protest ľudu proti útlaku.
b. Ty a já: vyzýva do revolúcie.
V ďalších básňach odsudzuje národnostný útlak – germanizáciu:
b. 70 000: odsudzuje ponemčovanie.
b. Kantor Halfar: opisuje tragédiu učiteľa, ktorý odmieta učiť deti po nemecky a nakoniec spácha samovraždu.