V zbierke Verše II je romantická, impresionistická motivácia a zároveň sa vyhraňuje v realistickom zmysle slova. Sú tu básne osobného a spoločenského charakteru. Autor tu zaradil i väčšiu epickú skladbu: Náš hrdina skladajúci sa zo 4 spevov. Básnik tu zobrazil ľúbostný vzťah mladého právnika k meštianskej dcére Elene. Rozprávačom príbehu je striedavo spisovateľ a hlavná postava. Celé dielo sa vyznačuje kritikou malomestského životného štýlu.
V zbierke Po búrkach je trpké sklamanie z pomerov v republike. Otvorene vystupoval s kritikou dobovej politickej situácie. Vo viacerých básňach (b. Mistríky) verne zobrazil biedu ľudových vrstiev.
Medzi jeho prozaické diela patria Malomestské rozprávky, Cestou k slobode (spomienka na 1. vojnu), Demokrati. V rokoch druhej svetovej vojny vystupoval Jesenský ako vášnivý obhajca humanizmu. Každým svojím veršom odsudzoval fašizmus, odmietal neľudské poriadky. Odbojová poézia J. Jesenského mala príležitostný charakter (Proti noci, Čierne dni, Na zlobu dňa II, Reflexie, Jesenný kvet).


C. Umelecký a odborný štýl

Umelecký štýl zahrňuje slovesné prejavy, ktoré popri informačnej funkcii plnia aj estetickú funkciu. V odbornej literatúre sa označuje aj ako básnický štýl.
Charakteristické vlastnosti:
1. variabilnosť
2. polysémia výrazových prostriedkov
3. expresívnosť (výber jazyk. prostriedkov na vyjadrenie subjektívneho aspektu podávateľa)
4. metaforickosť
5. funkčná neusporiadanosť.

Variabilnosť znamená: využívanie synonymie a homonymie, bohatosť slovnej zásoby, pestrosť vo vyjadrovaní. Polysémia výrazov (viacvýznamovosť) je prostriedkom dramatického napätia v umeleckom texte a má vyvolať umelecký zážitok u čitateľa. Expresívnosť vyjadruje zainteresovanosť autora a prejavuje sa využívaním subjektívne ladených slov i neúplných a modálne zafarbených syntaktických konštrukcií. Metaforickosť je možnosť prenášania významu slova, či celého textu. Funkčná neusporiadanosť je prostriedkom sujetu umeleckého textu, napr. narúšanie časových alebo priestorových zákonitostí pri rozprávaní.

V umeleckom štýle sa niekedy estetická norma dostáva do kolízie so spisovnou normou. Tieto kolízie sú funkčné pri charakteristike postáv, prostredia alebo doby.
Podľa výberu a spracovania výrazových prostriedkov sa rozdeľuje umelecká literatúra na druhy, žánre a žánrové formy.
Náučný (odborný) štýl sprostredkuje odborné informácie a vedecké poznatky. Jeho charakteristickou črtou je písomnosť a objektívnosť. Táto vlastnosť je prítomná i vtedy, keď sa realizuje ústne (prednáška, referát). V náučných prejavoch je členenie výpovedí objektívne (1. východisko, 2. jadro výpovede). Ďalšími vlastnosťami sú monologickosť, verejný ráz (starostlivý výber slov, presnosť, zreteľnosť) a pojmovosť.
Jazykové prostriedky (lexika) – prevládajú pojmové slová, v terminológii presné, jednovýznamové, ustálené názvy (termíny), domáce jednoslovné, viacslovné a zložené pomenovania, cudzie slová, hybridné slová (slová zložené z častí pochádzajúcich z rôznych jazykov) a doslovné preklady (kalky).
Z morfológie a syntaxe v náučnom štýle používame:

1. ustálené väzby
2. zložené prídavné mená
3. slovesá v 3. osobe
4. viacnásobné vetné členy
5. zhustené vyjadrovanie menného oproti slovesnému, príčastia a prechodníky
6. oznamovacie vety (pomerne dlhé, súvetia)
7. vsuvky (parentézy)
8. spájacie výrazy vo vete a medzi vetami
9. grafické označovanie.
Náučný štýl sa používa vo výkladovom a opisnom slohovom postupe.
Obraz 1. svetovej vojny v dielach svetových autorov


A. Erich Maria Remarque

Vlastným menom Erich Paul Kramer. Jeho tvorba bola ovplyvnená Jackom Londonom, Ernestom Hemingwayom a Knutom Hamsunom. Jeho dielo sa vyznačuje humanitou, ale hlavne je výrazne protifašistické a spoločensko-kritické.
Hrdinovia jeho diel sú vždy nejakým spôsobom postihnutí vojnou, alebo sú to mladí ľudia, ktorí si nemôžu nájsť miesto v spoločnosti. Využitím podrobnej charakteristiky, prvkov expresionizmu, naturalistických popisov scén na fronte a taktiež hrubých slov v niektorých situáciách dodávajú jeho dielu osobité kúzlo.