Daniel Krman ml. písal cestopisnú. Krman cestoval s náboženským poslaním za švédskym kráľom Karolom XII., ktorý bojoval proti cárovi Petrovi Veľkému. Skúsenosti z cesty zaznamenal v latinskom diele Cestovný denník. Zaujímal sa zemepisné, sociálne, politické, národnostné, národopisné, náboženské a kultúrne pomery. Denník sa vyznačuje dramatickým rozprávaním. Zásluhu na tom majú najmä epizódy a väčšie pasáže, v ktorých hrá hlavnú úlohu vizuálne jadro s dynamickými detailmi ako nositeľmi prudkého pohybu. Jednoduchý opisný a epický rozprávačský štýl vyniká veľkou dynamickosťou a silou predstavivosti aj výrazu. Pohybuje sa v malom okruhu najtypickejších expresívnych barokových štylistických prostriedkov. Z ostatných jeho diel je významná básnická oslava slovenčiny ako matky slovanských jazykov Chvála budiž tobě, náš predobrý Bože z tak velikého dobrodiní a Základy slovenskej gramatiky.

Vedecko - popularizačná próza

Rozkvet prózy vedeckého a popularizačného charakteru nastal v druhej polovici 17. a najmä v 18. storočí.

Matej Bel bol najvýznamnejším vedcom, polyhistorom – znalcom mnohých vedných odborov. Napísal množstvo článkov a diel po latinsky, nemecky, maďarsky a česky. Zaoberal sa uhorskou kultúrou, históriou, jazykovedou, národopisom, ...atď. Vyvrcholením jeho vedeckej činnosti bolo dielo Historicko – zemepisná vedomosť o novom Uhorsku. Obsahuje historické, zemepisné, národopisné a prírodovedné poznatky z niekoľkých uhorských stolíc. Na mnohých miestach obdivuje nadanie a pracovitosť slovenského ľudu a odsudzuje znevažovateľov slovenskej národnej minulosti. K prejavom národného uvedomenia patrí Belova obrana a chvála slovenského jazyka v Úvode gramatiky Pavla Doležala: Gramatika slovensko – česká.

Adam František Kollár vo svojich dielach obraňoval a chválil slovenský a slovanský národ a jazyk. Jeho pokrokové názory s črtami osvietenského myslenia sa uplatnili pri školských reformách Márie Terézie. Medzi jeho diela patrí kniha O pôvode a stálom používaní zákonodarnej moci. Autor kritizuje neznesiteľné položenie poddaných a navrhuje zdanenie cirkvi a šľachty. Za toto dielo mu hrozilo vyhnanstvo a časť nákladu spálili.

Daniel Sinapsius – Horčička národ a jazyk chválil i bránil v latinskom úvode k zbierke prísloví Nový trh latinsko – slovenský. Vyjadril nespokojnosť nad tými. ktorí sa odvracajú od materinského jazyka a zanedbávajú ho. V zbierke zhromaždil vyše 500 prísloví a porekadiel. Niektoré sú priamo slovenského pôvodu, no väčšinou ich preberal z iných, najmä poľských zdrojov.

Ján Baltazár Magin knihou Ostne ... alebo Obrana, odpovedá na znevažujúce písanie maďarského profesora o Trenčanoch, Slovákoch a Slovanoch. Vyzdvihuje cyrilometodskú tradíciu, starobylé občianske slobody mesta Trenčín a autochtónny pôvod a rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku. Autorstvo knihy sa niekedy pripisuje M. Belovi.

B.Rečnícky štýl

Rečnícky štýl je jeden z najstarších štýlov, používal sa už v antike. Je blízky k hovorovému, ale aj náučnému alebo publicistickému štýlu. Základnou charakteristikou je ústnosť. Má slovnú, vizuálnu a akustickú zložku, teda tempo, rytmus, melódia textu.

Žánre rečníckeho štýlu:

1. persuazívne (politická reč, súdna reč, kázeň)
2. náučné (prednáška, referát, koreferát, diskusný príspevok)
3. príležitostné (slávnostná reč, prihovor, prejav).

Jazyk persuazívnych žánrov je približne taký ako jazyk publicistiky, ale je doplnený mimojazykovými prostriedkami (úsporné gestá, mimika, hlas). Uplatňuje sa bežná slovná zásoba, pretože adresát je široký.

Kompozícia: úvod je stručný, pretože prejav sa opiera o situáciu. V jadre je dôležité tematické členenie a logickosť v postupe. Záver je dlhší ako úvod, pretože v ňom sa zrozumiteľne urobia vývody z textu. Záverečné slová je potrebné formulovať jednoducho.

Náučné žánre majú didaktický zámer (informovať, poučiť), preto sú vecné a konkrétne. V úvode treba vysvetliť cieľ, funkciu a zámer prejavu. Jadro je výkladom o danej problematike, poúčaním, odôvodňovaním, argumentovaním. V závere sa zhrňuje obsah a naznačuje sa, ako využiť poznatky pre teóriu a prax.

Príležitostné žánre sú viac-menej patetické, jazyk je nadnesený. Kým príhovory sú krátke, prejavy sú dlhšie, slávnostné. V príležitostných žánroch sa nič nevysvetľuje. Adresát a predmet prejavu je známy, prejav je emocionálnejší, môže byť doplnený citátmi, veršami. Kompozícia je jednoduchá. Prvá veta je úvodom a posledná záverom.