Dej. Peter sa vezie v nabitom vozni parížskeho metra. Jeho srdce je preplnené zúfalstvom, pretože je vojna. Na nasledujúcej stanici nastane panika, do metra sa hrnú ľudia z námestí a ulíc Paríža, počuť výbuchy bômb. Peter zbadá pekné dievča, ale nepovedali si ani slova a o dve stanice dievčina vystúpila. Petrovi neskoro napadlo, aby išiel za ňou. V Petrovom živote bolo všetko také ako pred pár dňami, nič sa nezmenilo, ale pocit ničoty a zúfalstva zmizol. Dostal opäť chuť do života a hlavne radosť zo života. Spomína na dievča a nevie si už v spomienkach vybaviť črty jej tváre. Aj keby ju viac nestretol, stačil by mu pocit, že ona existuje. Jedného dňa, keď prechádzal nábrežím Seiny, ju opäť stretol. Bol na toto stretnutie taký nepripravený, že nestihol zareagovať, obaja sa od prekvapenia začervenali a dievčina zmizla v dave. Stretne ju ešte raz v Luxemburskej záhrade. Jedia spolu Petrov olovrant, hovoria o Luciiných kresbách, sú šťastní. Majú to, čo nemali pred pár dňami – zajtrajšok. Stretávajú sa častejšie. Peter je zhrozený, že Luciina matka ako žena musí pracovať v továrni na zbrane, ktorými sa zabíja. Hovorí o svojich plánoch, ale Lucia nečaká od života veľa. Ich vzťah sa prehlbuje a zaľúbenosť je čoraz intenzívnejšia. Olovrantovali každý deň pri fontáne, ale nastalo zlé počasie. Peter už ráno vyčkával pri električke Luciu a odprevádzal ju na jej pochôdzkach po meste. Hrozilo, že sa nebudú môcť tak často vídať, pretože Peter musí narukovať. Zhodnú sa na tom, že nebudú na Petrov odchod na vojnu myslieť. Peter na jednej prechádzke zbadal, ako Lucia obdivuje vysoké šnurovacie topánky. Peter ich chce kúpiť, ale Lucia sa zdráha topánky prijať, hoci sú priatelia. Nakoniec urobia obchod, Peter si u nej objedná portrét. Nemá žiadnu fotografiu, ktorú by mohla odkresliť, a preto sa dohodnú, že Peter príde za Luciou domov. Peter prichádza na perifériu za predmestím Malakov. Lucia veľa rozpráva, aby prekryla rozpaky. Rozprávala mu o rodine, o histórii manželstva svojich rodičov, Peter je namrzený na zaťatosť a predsudky meštianskej rodiny, ktorá nepomohla ani vnučke, hoci žila so svojou matkou v biede. Peter si myslí, že matka a dcéra sa musia mať veľmi rady, bývajú na samote, vedľa nich býva iba starý handrár so psom. Mali sa rady, ale čosi sa za posledné štyri roky zmenilo. Rozprávali sa, kým sa nezotmelo, Peter vyšiel z domu a v okne uvidel tvár Lucie a ich pery sa pobozkali cez sklenú tabuľu. Boli takí zaujatí láskou, že nesledovali, čo sa deje vo svete alebo okolo nich. Počas náletu uprostred noci si Peter zapchával uši, odmietal myslieť na vojnu. Ešte menej na vojnu myslela Lucia. Filip prišiel na dovolenku, Peter už nevisel na každom jeho slove, vyzeral úplne inak. Raz ho zazrel s Luciou na ulici a porozumel všetkým zmenám. Nechce Petrovi pripomínať, že o chvíľu sa jeho šťastie skončí, no pri rozlúčke sa nezdrží a vyjadrí ľútosť, že na fronte o chvíľu budú potrebovať aj jeho. Peter odpovie, že až tam bude, nebude zabíjať. Luciina matka raz do týždňa spávala u svojej priateľky, Peter a Lucia mali volný večer. Keď sa vracali z mesta, neďaleko nich vybuchla bomba, Lucia pocíti strach zo smrti. Blížila sa Kvetná nedeľa, Nemci zosilňovali tlak na Paríž. Peter a Lucia si vyjdú do lesa. Lucia sa s plačom zdôverí, že jej matka čaká dieťa. Na Zelený štvrtok pršalo, boli spolu. Ak nemali kam ísť, sedeli na múriku pri sebe i v daždi. Cítia k sebe lásku, ktorá ich svojou silou prekvapuje, nevedia vypovedať jeden druhému, prečo sa milujú. Ešte dva dni a je Veľkonočná nedeľa – deň, keď sa vezmú. Dohodnú sa, že na Veľký piatok zájdu do Chrámu sv. Gerváza. Keď vstupovali do chrámu, Lucia zbadala malé rusovlasé dievčatko, ktoré vyzeralo ako anjelik. Upozornila Petra na milú tvár, dievčatko sa k nej obrátilo, ale jeho pohľad smeroval nad hlavu Lucie. Videla tam niečo prekvapujúce, pretože dieťa, zakrývajúc si tvár rukami, zmizlo. Lucia zrazu opäť zbadala rusovlasé dievčatko. Zdalo sa jej, že tú tvár už videla minulej noci vo sne a práve v tej chvíli sa porušil mohutný pilier, o ktorý sa opierali a celý kostol sa otriasol v základoch. Peter a Lucia sa k sebe pritúlili a pilier sa na nich zrútil.

Forma. Rolland tu využíva formálne postupy realistickej literatúry aj pri spracovaní témy 1. svetovej vojny. Veľmi silná je funkcia rozprávača (v 3. os. sg.), ktorý je všadeprítomný, vševysvetľujúci, čo čitateľovi, v niektorých častiach románu môže prekážať. Rozprávač za postavy uvažuje o vojne, o láske atď. Úvahových častí je oveľa viac ako v realistickom románe. Niektoré úvahy majú brilantnú formu, nehľadiac na hlboký a humanistický zmysel. Ozvláštnením realistickej metódy je motív rusovlasého dievčatka, ktoré vidí nad hlavami zaľúbencov smrť prv, než skutočne príde. Istá dávka fatality, dopredu tušeného zlého konca, sprevádza lásku mladých ľudí od začiatku. V diele je málo klasických dialógov, prevažujú pasáže s rozprávaním, opisom a úvahou. Modalita vety hlavne v dialógoch je pestrá (veľa opytovacích a zvolacích viet), vety sú často nedopovedané.


D. Polovetné konštrukcie

Polovetné (polopredikatívne) konštrukcie sú prechodnou konštrukciou medzi vetou a súvetím. Vznikajú vtedy, ak sa k jednoduchej vete pridruží polopredikácia, ktorá nemá formu prísudku s určitým slovesným tvarom. Hlavným cieľom polovetných konštrukcií je zhusťovať text. Polovetná konštrukcia má funkciu vetného člena (prívlastku, príslovkového určenia, doplnku). Dej sa vyjadruje prechodníkom, príčastím alebo neurčitkom. Hlavný slovesný dej je vyjadrený slovesným tvarom, sprievodný dej neurčitým slovesným tvarom.



Medzivojnová slovenská poézia

Vitalizmus, ku ktorému sa touto a tromi ďalšími zbierkami prihlásil, ospevuje život, aktivitu a činorodosť, životný elán. Venuje veľa miesta aj láske, kráse, mladosti.

A. Ján Smrek

Je predstaviteľ vitalizmu, vlastným menom Ján Čietek, bol básnikom poeta natus (rodený) na rozdiel od E. B. Lukáča, ktorý bol označovaný poeta doctus (učený).