Magdalénine podmienky. Keď mal dom rozostavaný, naskytla sa mu možnosť spravovať a neskôr kúpiť dom jednej starej pani. Aj keď nebola robota, vedel sa o seba postarať a robil všetko, čo bolo v jeho silách. Všetko, čo mal splniť splnil, a tak sa rozhodol ísť za Magdalénou. V dedine sa od krčmára dozvedel hrozné správy. Zápotočný Magdalénu znásilnil a ona si ho vzala len preto, lebo čakala dieťa. Manželstvo bolo pre ňu peklom. Zápotočný kúpil divoké kone, jeden z nich ju kopol a ona potratila. Po tom, ako si vypočul všetky tieto veci, vybral sa za Zápotočnými na pole. Videl, ako týra koňa, zachránil Magdaléne život. Keď si Zápotočný uvedomil, že sa Peter vrátil, chcel ho zabiť, no nepodarilo sa mu to. Magdaléna ťažko ochorela, ale ani na smrteľnej posteli k nej Petra nepustili. Podarilo sa mu tam dostať až za pomoci farára. Keď uvidel jej pery, mal radosť, vedel, že bude žiť. Potvrdil mu to na druhý deň aj jeho „spravodajca”. Aby bola Magdaléna navždy šťastná, chcel sa so Zápotočným zmieriť a navždy od nej odísť, ale on nemal záujem, bol plný hnevu a pomsty. Onedlho počuli volať Zápotočného sestru v krčme o pomoc. Keď dobehli k jeho dvoru, videli, ako vypaľuje na bok koňa slovo TULÁK (to si spočiatku mysleli ľudia o Petrovi). Prvý sa k nemu dostal Peter, ale skôr, ako mohol niečo urobiť, kôň od bolesti Zápotočného kopol a on namieste zomrel. O niekoľko dní sa Magdaléna s Petrom tajne vzali a v noci naplnení šťastím, radosťou a láskou odišli za novým životom do Turca, do ich spoločného domčeka, krajiny ich spoločného detstva.



B. Dobroslav Chrobák

Drak sa vracia

Nájdeme tu experimentovanie s pásmom reči postáv a rozprávača. Pristúpil k nemu veľmi svojsky a objavne. Na začiatku je rozprávač neutrálny v 3. os. sg. Rozprávač začne byť zainteresovaný na deji, vťahuje postavu alebo čitateľa do pásma rozprávača. V epilógu sa dozvedáme, že celý príbeh nám rozprávala Eva ako stará mama. Nájdeme tu aj v próze vzácnu zvukomalebnosť.

Je čitateľsky úspešná novela patriaca do naturizmu. Dielo je svojím vyznením hlboko mravné, učí človeka vypočuť si bolesti iného, pochopiť jeho činy a odpustiť. Odpustenie zdôrazňuje ako dobrý pocit a ušľachtilý čin. Poukazuje na to, že uzavretosť komunity prináša strach z nového a odlišného z ich dediny, že vyzerá inak ako oni, že sa živí inou prácou ako oni (hrnčiarstvom), a považujú ho za nepriateľa a pôvodcu všetkého zlá. Postavy sú rozdelené typicky čierno-bielo, pričom zlá postava Draka je aktívnejšia. Do polohy zlého ho dostali sami dedinčania a práve ich strach z neznámeho. Dobré postavy sú pasívne, trpia, znášajú svoj zlý osud. Najväčšie problémy vyplývajú z ich mlčanlivosti, z neschopnosti riešiť problémy, rozprávať sa o nich otvorene. Eva a Šimon si vzťahy neriešia vypovedaním všetkého, čo ich Eva nie je prítomná v celej dejovej línii. Na začiatku novely je ako mladá žena, čakajúca, kedy sa vráti jej neľúbený muž Šimon. Na konci novely v epilógu je starou mamou.
Záporná postava nesie v mysliach ľudí z dediny všetky vlastnosti neturistickej postavy (tajomnosť, neznámy pôvod, odlišný zjav, oblečenie, uhrančivý pohľad, šírenie zla a nešťastia: suchá a neúroda, vražda dedinčanky, opatrovníka, krádež dobytka), ale v skutočnosti je iba uzavretým samotárom, do spôsobu života ktorého dedinčania aj vlastnou vinou nepreniknú.
Pri zlej postave dodržiava Chrobák zvyklostí naturistickej prózy: dedina nepozná meno Martina Lepiša Madlušovie, prezýva ho Drakom. Nepoznajú jeho rodičov, vyrastal u nich síce od detstva, ale je nájdeným dieťaťom, vychovávaným starým hrnčiarom. Býva za dedinou vo vyžihárni, dedinčania ho vidia pred rozpálenou pecou, v jamách s hlinou. Odlišuje sa od nich aj výzorom – je počerný, vysokej, štíhlej postavy. Má uhrančivé oči a svojou osobnosťou ovláda poddajnú Evu. Eva sa nedokáže brániť Drakovmu vplyvu.

Podľa zvyklostí naturizmu je časť deja zasadená do prostredia dediny. Dedina však nemá presne vykreslené sociálne väzby. Dedinčania často vystupujú ako kolektív, autor dedinské postavy náročky zanonymňuje, poznáme bližšie len bystrého richtára s veľkým bruchom a spomenie meno Juráša. Nikto viac nemá meno – tetky, ktoré pod oknom klebetia; chlapi, ktorí sa pri rumplíku pálenky v krčme nevedia dočkať, kedy Šimon urobí poriadok s Drakom. Druhá časť deja sa odohráva v typickom naturistickom prostredí hôr. Ožíva Kôprová, Tichá, Tomanova dolina pod majestátnym a takmer posvätným Kriváňom. Táto scéna je vykreslená majstrovsky, s veľkou úctou k prírode.

V novele ožíva praveká viera v nadprirodzené javy, ľudia veria, že Martin je bosorák, že vie pohľadom urieknuť človeka. V epilógu stará mama spomína na svoju mladosť, keď žili vedmy a čarodejnice, zmokovia a duchovia.
Rozprávkovosť príbehu s dobrým koncom si novela zachováva, hoci na začiatku ešte netušíme, že počúvame rozprávku. Fluidum neskutočného, nevysvetliteľnej symboliky, pripomenutie osudu je prítomné v celej novele. Pripomína to trochu súčasnú sci-fi literatúru.

Autor rozširuje výrazovú pokladnicu lyrizovanej prózy, na rozdiel od ostatných využíva lyrický opis, kde je nejaké zviera. Často je tú veľmi expresívny opis s tvrdými výrazmi: „Srsť na nich bola schlpená, bez lesku, trčali spod nej hranaté rebrá a hnáty.