D. František Švantner

V jeho tvorbe vrcholí prúd lyrizovanej prózy. Ospevuje v nej svoj rodný kraj.
Malka je krátka próza. Hlavné postavy sú Malka, valach, Šajban, Michalčík. Rozprávačom je valach. Požiada 17-ročnú Malku o ruku, ona je hanblivá. Povie mu, že odpoveď mu dá na druhý deň. Na druhý deň však Malka neprišla, ale poslala mu lístok. Valach nevie čítať, a tak ide za Šajbanom, ktorý mu však klame a povie, že ho nechce. Neskôr ho vidí s Malkou a myslí si, že ho má rada. Neskôr sa dozvedá, že Šajban je Malkin brat. Príbeh nakoniec končí tragicky, Malkinou smrťou. Autor vychádza z ľudových rozprávok, balád a povestí. Vystupuje tu niečo fantastické, ale aj osudové. Spoločnou témou týchto krátkych próz je smrť. Autor niekedy nehovorí o príčine smrti. Príroda sa stáva súčasťou deja a prírodné úkazy sú rovnocennými partnermi postáv.

Nevesta hôľ je román, kde nachádzame sen, fantáziu a mýty prírody, ktoré sú nadradené nad reálnou skutočnosťou. Je to silný ľúbostný cit, vystupňovaný do romantického rozprávkového mýtu. Závojom tajomnosti je zahalená postava Zuny a hrdina príbehu je stelesnením démonickosti. Oslabenie deja, príroda zastupuje hlavnú postavu. Významnou postavou je lesník, ktorý hľadá údajného soka v láske k dievčaťu z hôľ – Zune. Nakoniec sa dozvedá, že týmto sokom je vymyslená postava – príroda.
Ďalšie dielo Život bez konca už nenesie všetky črty lyrizovanej prózy, odohráva sa v konkrétnom čase, má dej.



E. Morfematická skladba slova

Morfológia (tvaroslovie) je náuka o gramatických tvaroch jazyka. Zaoberá sa slovnými druhmi, spôsobmi tvorenia tvarov a gramatickými kategóriami slov.
Z hľadiska formy rozčleňujeme slová na dve slovotvorné časti:
1. slovotvorný základ – bázu (časí slova po oddelení gramatických slovotvorných prípon),
2. slovotvorný formant (slovotvornú predponu a príponu).
Morféma je najmenšia jazyková jednotka jazyka s významovou alebo štruktúrnou funkciou v slovnom tvare.
Podľa funkcie sa morfémy delia na lexikálne (koreňové morfémy) a gramatické (slovotvorné a flexívne – ohýbacie).
Podľa miesta v morfematickej štruktúre slovného tvaru sa vyčleňujú prefixálne morfémy (slovotvorné predpony) a sufixálne morfémy (slovotvorné prípony).
Morfémy sa skúmajú podlá druhu v rámci jednotlivých slovných druhov.

Rozlišujeme tieto morfémy:
1. koreňové morfémy
2. derivačné (odvodzovacie) morfémy
3. relačné (ohýbacie) morfémy
4. modifikačné (obmieňacie) morfémy
5. interfigované (spájacie) morfémy.

Koreňová morféma – koreň slova je tá časť slova alebo slovného tvaru, ktorá je nositeľom základného lexikálneho významu, napr. dom-, dom-y, dom-ček. Niekedy sa koreň slova spája s ďalším koreňom priamo (strojvodca, autodielňa, autopark) alebo pomocou spájajúcej morfémy (vodovod, strojopis, domorodec).
Derivačné morfémy (odvodzovacie) sa používajú na utvorenie nového slova pomocou predpôn (od-písať, pred-písať, vy-volať) najčastejšie u slovies alebo pomocou prípon (učiť, uči-leľ, hovor, hovor-ca, písať, pisa-teľ).
Relačné (ohýbacie) morfémy sa používajú pri tvorení tvarov podľa pádu a čísla (pri skloňovaní podst. mien, príd. mien, zámen, čísloviek, pri príčastiach, stupňovaní príd. mien, pri časovaní slovies): žiak, žiac-kych, tvoj-ich, hovor-ím.
Modifikačné (obmieňacie) morfémy sa používajú pri tvorení odvodených slov, najmä zdrobňujúcich a zveličujúcich (chlap, chlap-ík, chlap-isko), pri tvorení mien mláďat (zajac, zaja-čik, vtáča, vtáča-tko), sčasti aj pri tvorení hromadných mien (prút – prútie, žiak - žiactvo).
Interfigované (spájacie) morfémy spájajú dve koreňové morfémy (blesk-o-zvod, vod-o-pád), koreňovú morfému s príponou (sufixálnou morfémou), slove-n-sk-ý, prípadne dve sufixálne morfémy (vol-a-j-ú).



Súčasná slovenská poézia

V období bezprostredne po r. 1945 dochádza k vydávaniu tzv. priečinkovej poézie s protifašistickou tematikou, ktoré nemohli vyjsť počas 2. svetovej vojny. V tomto období dochádza k zániku nadrealizmu ako básnickej metódy. Nadrealistu písali ďalej, ale používali už iné metódy. V rokoch 1945 – 1948 bolo najplodnejšie obdobie katolíckej moderny. Po nástupe socialistickej moci sa mnohí básnici katolíckej moderny odmlčali alebo emigrovali. Po r. 1948 sa ako jediná uznáva metóda socialistického realizmu.