Satire – pamflet Démon súhlasu bol časopisecky publikovaný. Rozprávač Bartolomej Boleráz má viaceré autobiografické črty. Jeho osobnosť je rozpoltená na dve protichodné časti: prvá sa chce riadiť vlastným rozumom a názormi, druhá sa prispôsobuje všeobecnému pokrytectvu a súhlasu s názormi tých, ktorí sú pri moci. Pokrytectvo je príznačné pre Valizlosťa Mateja, kultúrneho a politického pracovníka. Ten si vlastné názory ponecháva pre seba a na verejnosti hlása opak.


D. Administratívny štýl

Administratívny štýl je štýl verejného prejavu používaný v administratívnej praxi. Má charakter importovanosti (z latinčiny a nemčiny). Doslovným prekladom (kalkom) vznikli napr. spojenia: v uvedenej súvislosti, v súlade so zásadami, v úzkej súčinnosti.

Je výlučne písomný a má informatívnu funkciu. Má sprostredkovať prijímateľovi presné údaje, fakty, bez doplňujúcich opisov situácie alebo vysvetľovania príčin.
Základné znaky administratívneho štýlu: vecnosť, stručnosť, neutrálnosť, knižnosť, adresnosť.
V lexike prevládajú nocionálne (citovo neutrálne) slová, kancelarizmy (pohľadávky, avizovať), odborné názvy, druhotné predložky (so zreteľom, v dôsledku, v spojitosti), skratky a značky (t.j., tzv., s.r.o., Sk, SAV, TA SR).
V syntaxi sa vyskytujú variabilné vety (veľmi krátke, obsahovo zhustené, ale aj rozsiahle súvetia).
Kompozícia má normalizovanú formálnu podobu (formát, záhlavie, evidenčné číslo), osobitosti sú v členení textu.
Žánre administratívneho štýlu:
1. dokumentárne (životopis, zápisnica, protokol, rezolúcia, zmluvy)
2. oznamovacie (hlásenie, správa, vyhláška, prípis)
3. heslové (zoznamy, prehľady, súpisy, inventáre).
Podstatným znakom dokumentárnych žánrov je zachytenie presných údajov a faktov. Oznamovacie žánre nemajú dlhodobú platnosť. Za poloúradné prípisy sa považujú súkromné žiadosti, prihlášky, sťažnosti, objednávky.



Súčasná slovenská próza

Súčasnú slovenskú prózu delíme na tri vývinové fázy:
 1. fáza (1945 – 1948). Pre toto obdobie je charakteristické doznievanie lyrizačných tendencií, naturizmus sa dostáva do krízy a zaniká. Do popredia sa dostávajú prózy s protifašistickou a povstaleckou tematikou (P. Jilemnický: Kronika, V. Mináč: Smrť chodí po horách, D. Tatarka: Farská republika). Objavujú sa prozaici, pre ktorých je príznačná zrastenosť jednotlivca s pôdou a rodinnou tradíciou (F. Hečko: Červené víno).
 2. fáza (1948 – 1954). V tomto období sa začína uplatňovať socialistický realizmus ako vedúca tvorivá metóda. Dochádza k centrálnemu riadeniu literatúry, zanikajú rozdiely medzi autormi a vzniká tzv. industrializovaná literatúra, literatúra zobrazujúca socialistickú výstavbu, združstevňovanie a spriemyselňovanie krajiny.
 3. fáza (1954 – 1964). Pol. 50-tych rokov predstavuje odsúdenie kultu osobnosti, a tým aj uvoľnenie tvorivých možností prozaikov. Próza sa ocitá medzi 2 smermi: buď zdokonaľovať socialistický realizmus, alebo tvoriť alternayívne programy (1954: A. Bednár: Sklenný vrch prináša nový pohľad na skutočnosť, a zároveň nové umelecké prostriedky).


A. František Hečko

Červené víno

Najvýraznejšie je spracovaná dedinská téma, ktorá zachytáva západoslovenskú dedinu vo vinohradníckom kraji, zaľudnenú typickými obyvateľmi. Autor zachytáva život dediny na troch generáciách rodiny Habdžovcov, je to generačný román. Dielo je autobiografickým románom, pretože postavy Urbana a Kristíny mali svoje prototypy v rodičoch autora, autor sa ukrýva v postave Marka. Je to aj spoločenský román, postavy sú presne zakotvené vo svojej spoločenskej vrstve a autor ukazuje napredovanie alebo zánik tej-ktorej spoločenskej vrstvy. Takmer celé dielo je o láske Urbana a Kristíny, neskôr o láskach Marka a Magdalény a iných dvojíc. Lásku chápe autor ako expresionisti – ako vášeň, je pudová, ale aj oddaná, nežná. Je tam láska v každej forme – materinská, súrodenecká, starorodičovská, manželská i mimomanželská. Zachytáva tu vypuknutie 1. svetovej vojny, odchod možov na front, osudy rodín, ktoré zostali bez živiteľa, správy o ranených a zabitých. Dej sa neodohráva na bojisku, ale ukazuje reakciu dediny na vojnu. Väčšina žien zachováva vernosť, musia s pomocou detí robiť na majetku, ale sú aj nevery. Cez postavu Olivera Ejhledjefku zaznamenáva významný fenomén vojny – dezertérstvo. Dielo je aj sociálny román, celé