je o boji dedinského človeka o prežitie v ťažkej práci, ale aj o vykorisťovaní a propagácii sociálnodemokratických a komunistických myšlienok. Autor zachytáva biedu na slovenskej dedine, Markovými očami porovnáva tento stav s priemyselne rozvinutejšími Čechami. Je tu zachytený vznik I. ČSR, príchod legionárov a vojakov so zbraňou domov, rabovačky, nepokoje, ktoré sprevádzali vznik nového štátu. Je to aj oslava slobody. Román tvorí prechod od lyrizovanej prózy k epike povojnového obdobia. Je ovplyvnený expresionizmom (postavy sú plné vitality, vášne, života) a lyrizovanou prózou (boj dobra a zla, dôraz na príbeh, ľudový jazyk), lyrickými opismi, úvahami a nadneseným štýlom. Autor ovplyvňuje city čitatela. Čitateľ verí spolu s ním, že dobro a spravodlivosť zvíťazí.

Kompozícia. Román sa skladá z troch častí:
 Živly (22 kapitol)
 Hrdinka a hrdinča (16 kapitol)
 Marek a Lucia (22 kapitol)

Prvá kapitola Vlčindol („óda” na Vlčindol) a posledná kapitola A vetrík povieva („óda” na Zelenú Misu) tvoria rámec diela. Dej rámcuje aj jedna situácia: na začiatku románu odchádzajú potajomky z bohatého majetku v Zelenej Mise Urban a Kristína a na konci románu odchádzajú s prázdnymi rukami Marek a Lucka. Rozprávač je v 3. os. sg. Je vecný triezvy ale aj patetický, sentimentálny, uvažuje, lyrizuje, personifikuje. Využíva paradox, napr. narodenie a smrť, manželské šťastie a nepriazeň prírody atď. V tretej časti takmer pravidelne strieda prostredia. Plasticky nám priblíži atmosféru kostola, školy, internátu, krčmy, priebeh dražby, exekúcie, súdu. Dej ozvláštňuje aj nezvyčajnými náhodami a príhodami, napr. tri úmrtia v jeden deň, zmŕtvychvstatie Nehreša, na okno búchajúci duch Michala Habdžu. Sú tu romantické scény – útek Lucky spred kostola v svadobných šatách v deň, ked sa mala vydať za iného.

Postavy. Michal Habdža, územčistý, prísny sedliak, vyžaduje poslušnosť, prácu bez odvrávania na majetku zdedenom po rodičoch. Dúfa, že pokračovateľom tradície bude Urban, práve preto sa nevedel zmieriť s tým, že sa Urban chce oženiť so sirotou Kristínou. Nemal slušného slova pre Kristínu, vyčíta im, že sa museli brať, lebo Marek už bol na ceste a narodil sa mesiac po svadbe. Je spokojný s robotou mladých, dá im jesť, ale nikdy nepochváli, nemá pekné slovo pre nich. Napriek tomu sa ešte viac urazí, ked Urban so ženou za pomoci prababičky ujdú do Vlčindolu. Dlho o synovi nechcel počuť, ale nakoniec sa predsa príde pozrieť na synov majetok. Chváli syna, ale odmietol vojsť do domul. Odmietne pomôcť prosiacej Kristíne, ktorá počas vojny nemala čo dať jesť biednym deťom. V tom roku, keď sa skončila vojna, umrel.

Urban bol pracovitý, poslušný syn. Porušil ustálenosť, zvyky, ktoré vládli na dedine, namiesto bohatej nevesty doviedol slúžku, ktorej sa narodilo mesiac po sobáši dieťa z ich veľkej lásky. Nesprával sa mocensky, ako sa na chlapa a hlavu rodiny vtedy patrilo. Odmietne, aby prababička prepísala na neho pár jutár pôdy, chcel sa o svoju rodinu postarať sám vlastnou prácou. Spolu s Kristínou lopotia sa na majetku, ale dobrého slova alebo uznania sa nedočkajú, lebo porušili zvyklosti, a preto musia trpieť. Má najkrajšie obrobený vinohrad, inak strihá vinič, vie očkovať. Vyzná sa aj v obrane viniča pred chorobami, naučil sa to na vojenčine. Práca ho vždy tešila, rozmýšlal o nej, plánoval. Urban ťažko niesol to, že musí od svojich odísť na vojnu a nechať ich v ťažkej robote samých. Z vojny sa vráti zdravý domov a dedinčania ho zvolia za richtára. Bol príliš priamy a čestný, aby mohol byť ako richtár úspešný. Venoval sa viac obecnému ako svojmu. Napriek tomu, že Marek zdedil polovicu majetku Michala Habdžu, zle mu padlo, že otec na neho nepamätal. Ako richtár zavádza novoty do dediny. Keď vyrukoval s elektrizáciou, narazil na neochotu a opatrnosť. Po Kristíninej smrti Urban upadá a pije už od rána. Nemá silu brániť sa ťažkým časom, nechce sa mu ani zrezať vinohrad, lebo vie, že o pár dní ho čaká dražba majetku. Ešte pred dražbou umiera.
Kristína bola krásna, že z nej „priam padá krása ako z púpavy páper”. Veľa mládencov o ňu malo záujem. Urban ju bránil. Bola aj láskavá, mierna, ústupčivá, oddaná. Prababička tvrdila, „že všetko zlé, čo stretlo Kristínu, spôsobil jej Urban, kým o všetko dobré, čo užíva Urban, zaslúžila sa Kristína.”

Marek, dieťa lásky, narodil sa mesiac po svadbe rodičov. Bol veľmi závislý na rodine, nerád menil prostredie, preto si ťažko zvykal na školu. Ako dvanásťročný stratí detstvo, keď musí zastať otca na gazdovstve. Správa sa priam hrdinsky a jeho zásluhou neprídu o majetok. Do školy chodí len v zime, keď ho mamka nepotrebuje, ale učí sa dobre a učiteľ ho navádza, aby šiel, študovať. Od školských lavíc miluje Lucku Bolebruchovú. Po vojne prichádza k Habdžovcom riaditeľ vinohradníckej školy a odporúča Urbanovi, aby syna dal do školy. V internáte sa ako stal terčom posmechu. Postupne sa stane, najvzornejším študentom v škole. Neuspokojí ho naučiť sa len to, čo počuje na hodinách, študuje české a maďarské knihy z odboru, diskutuje s učiteľmi. S Luckou sa stretával pod gaštanmi a Lucka prikáže Markovi, že ju nikdy nesmie pýtať od otca, len ona sa rozhodne, či sa za neho vydá. Na vojenčine sa dostane najprv k jazde. Keď ho preložia, v novej posádke má šťastie, že sa rozumie do koní. Dostane voľno a lepšie oblečenie. Po matkinej a onedlho i otcovej smrti postrihá vinohrad, hoci vie, že bude dražba. Nechať hoci aj cudziemu nepostrihaný vinohrad by znamenalo prísť o česť rodiny. Marek je zatrpknutý na Lucku, odchádza pracovať ako adjunkt na majer a s Luckou sa neudobria. Na majeri je veľa práce. Sympatizuje s bírešmi. Nakoniec napíše Lucke list pošle ho po Nehrešovi. Nehreš list odovzdá Lucke až v deň jej sobáša. Lucka na svadobnom koči príde na majer za Markom.