Do jeho básnickej tvorby patrí aj idylická poézia. Sú to menšie epické skladby 21 idylických básni, ktoré nazval Selanky. Témy sú rôzne a ich postavy majú podobu slovenských pastierov. Vedú pokojný život, venujú sa práci, spevu, tichej zábave a hrám. Slovenský ľud je ešte síce odetý v antickom rúchu, ale jeho myslenie, skutky a reči sú slovenské. Časomerné verše (hexametre) sú svieže a plastické a to najmä Jaroslav, Polislav, Vyvolávaní jará a Pasy. Selanky tvoria prechod medzi epikou a lyrikou, v ktorej prevláda óda (chválospev) a elégia (žalospev). Témou žalospevov sú smutné príbehy a ubiedenosť slovenského národného života, kde vyjadruje smútok a žiaľ nad vyhynutými a násilne vyhubeným slovanským obyvateľstvom, nad zradou a nesvornosťou, ktorá spôsobila pád Veľkej Moravy. Zaujal podobný postoj ako Kollár v Slávy dcére. Tejto tematike venoval elégie: Naríkaní Rastislava, Plač Matki Slávi nad sinami Svatoplukovími a Plač Matki Slávi nad odroďilími sinami.
V ódach, zaradených do zbierky Pesně, oslávil básnik dobrodincov, priateľov a známych, ako aj cirkevných hodnostárov (A. Bernoláka), slovenskú prírodu, svoje okolie, ... Pesňe sú strofický veľmi pestré a ukazujú, ako vedel Hollý obmieňať básnické formy.
C.Charakteristika
Charakteristika patrí k opisnému slohovému útvaru. Vystihuje základné, podstatné, typické – charakteristické znaky predmetu, javu, človeka.
Podľa toho, na čo sa charakteristika zameriava a aký štýl v nej autor používa, delíme charakteristiku na odbornú (charakteristika krajiny, mesta, obdobia, terénu), ktorá má informatívny účel a používa sa na praktické potreby a umeleckú. V umeleckej charakteristike predmetom zobrazenia je osoba (alebo rozprávková bytosť, zviera). Táto charakteristika má pôsobiť na citovú stránku čitateľa.
Priama charakteristika vymenúva charakterové vlastnosti človeka. Má byť presným zhrnutím komplexného pozorovania a objektívneho hodnotenia osoby. Nepriama charakteristika vytihuje vlastnosti človeka z jeho konania. Pri charakteristike osôb sa môže používať priama reč, polopriama reč a nepriama reč.
Vonkajšia (fyzická) charakteristika je zameraná na telesné znaky osoby. Vnútorná (psychologická) charakteristika si všíma povahové, názorové a citové črty osoby.
Charakter človeka podlieha vplyvom prostredia, sociálnej skupiny, preto možno hovoriť okrem individuálnej charakteristiky aj o skupinovej charakteristike, tzn. o národnom charaktere, mestskom charaktere a pod.
Podľa prístupu autora k hodnoteniu vlastností osoby hovoríme o objektívnej a subjektívnej charakteristike. V objektívnej charakteristike je hodnotenie komplexné a nezaujaté. V subjektívnej charakteristike sa hodnotia iba niektoré (kladné alebo záporné) vlastnosti osoby.
Karikatúra je zveličenie niektorej vonkajšej alebo vnútornej vlast-nosti osoby. Najčastejšia je výtvarná karikatúra a literárna karikatúra.
Svetový romantizmus a preromantizmus
Revolučné hnutia, rozpad feudalizmu a nástup kapitalizmu v 18. stor. ovplyvnili filozofiu i umenie. Proti rozumovému poznaniu skutočnosti sa zdôrazňovalo nerozumové, vcítenie sa do situácie (iracionalizmus). Filozofia idealizmu považovala myšlienku a ducha za prvotné, hmotu, bytie, za druhotné. Nový vzťah človeka k životu a spoločnosti sa upevňoval. Umelci vo svojich dielach zdôrazňovali citovosť, individuálne pocity jednotlivca.
Sentimentalizmus (preromantizmus) vznikol v Anglicku ako reakcia na racionalizmus a je typický zvýšenou emocionálnosťou. Vo Francúzsku sa stali jeho predstaviteľmi D. Diderot, J.J. Rousseau (román Júlia alebo Nová Heloisia), J. W. Goethe (román Utrpenie mladého Werthera).
Na preromantizmus nadväzuje zač. 19. stor. romantizmus, ktorý chce poznávať skutočnosť pomocou fantázie. Formoval sa už kon. 18. stor. v Nemecku (Fridrich Novalis: román Modrá kvetina). Literatúra romantizmu má v jednotlivých obdobiach a národných literatúrach spoločné, ale i špecifické znaky. Nový hrdina je výnimočnou postavou (zbojník, žobrák, pútnik, väzeň), ovládaný silnými vášňami. Často koná vo výnimočných situáciách. Vzniká kult silného jednotlivca (titanizmus), autor často vkladá do postavy autobiografické črty. Romantický konflikt vyplýva z rozporu medzi snom a skutočnosťou. Básnici sa snažia čo najvernejšie vyjadriť svoje pocity a myšlienky, narúšajú hranice medzi literárnymi druhmi a žánrami. Epika sa lyrizuje pomocou opisov psychiky postáv a reflexií. Tento jav sa nazýva druhový a žánrový synkretizmus. Hlavným literárnym druhom sa stáva lyrika. Spisovatelia sa využívajú ľudovú slovesnosť a prvky hovorovej reči.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie