Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Všetky maturitné otázky z literatúry a slohu
Dátum pridania: | 14.05.2008 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | lienka77 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 89 501 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 249.5 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 415m 50s |
Pomalé čítanie: | 623m 45s |
Forma. Napriek mohutnej dejovej línii autor využíva formálne postupy medzivojnovej prózy, reč rozprávača je ozdobená mnohými básnickými prostriedkami, často znie nadnesene, pateticky. Zosobňuje lásku, dedinu, prírodu, oslovuje ich, uvažuje o nich. Veľmi časté sú odkazy na ľudovú slovesnosť, parafrázovaiúe textu ľudovej rozprávky. Autor uvádza texty ľudových pesní, ktoré reagujú na to, čo sa v dedine prihodí. Dokáže čitateľa vtiahnuť do deja, využíva humor. Západoslovenský kolorit diela dotvára jazyk, v reči postáv, ale aj rozprávača je veľa typických nárečových slov (hepa, haža), vinohradníckych termínov (trýby, kocúr), nájdeme tu aj onikanie (prababička to vedia), využitie prechodníka (ja buda ním – súc ním) a typické krstné mená (Silvester, Urban, Filoména, Róchus, …)
V románe Drevená dedina sa venuje úroblematike zdržstevňovania slovenskej dediny v rokoch 1945 – 1948. Rozostavenie síl je tu podľa sociálneho kľúča: za premenu dediny sa postavila chudoba, proti boli bohatí roľníci. Prispôsobuje sa tu ideologickým požiadavkám, socializmus chápe ako historickú nevyhnutnosť. Toto dielo je vrcholom slovenskej prózy písanej metódou socialistického realizmu.
V románe Svätá tma podáva kritiku režimu Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 45. Dej sa odohráva v mestečku Svätý Jur. Autor sa zameriava na život rodiny železničiara Klama. Z Klama sa stáva uvedomelý antifašista.
Diela Fejtóny a Prechádzky po kraji sú výberom jeho fejtónov.
B. Rudolf Jašík
Debutoval dielom Na brehu priezračnej rieky. Je to román o kysuckej prírode a o kysuckej biede. Svet Kysúc je odrazom reálnej skutočnosti ako aj výrazom autorovej obrazotvornosti. Život bedárov na Hrubom palci v časoch hospodárskej krízy predstavuje cez psychologicky prepracovanú postavu starého šindliara Džijana, jeho dcéru Máriu a hrobára Škanderu. Výnimočnou postavou je Štefan, ktorý vedie Kysučanov do hladového štrajku a berie si za ženu Máriu.
Námestie svätej Alžbety
Protivojnový román, ktorý odsudzuje vojnu a jej zverstvá na tragickom príbehu lásky dvoch mladých ľudí. Autor si z histórie 2. svetovej vojny vyberá tému židovskej otázky a jej tragické riešenie vo vojnovej Slovenskej republike.
Autor ukazuje mestečko plasticky so všetkými sociálnymi vrstvami. Realisticky vyznieva rozčlenenie židov. obyvateľstva podľa majetku, aj podľa reakcie na nebezpečnú situáciu, v ktorej sa ocitli. .Bohatí sa spoliehajú, že za peniaze si kúpia úradníkov, ktorí ich prevezú cez hranice, chudobný otec rodiny nakoniec uverí, že niet cesty pre žiadneho žida, múdry Maxi si domyslí, čo znamená Hitler pre Európu a vysmieva sa židom, ktorí si chystajú zásoby uhlia na dve sezóny, vdova po židovskom advokátovi sa musí vydať za príživníka, aby sa zabudlo, že bola manželkou žida. Román je viac psychologický než spoločenský, má lyrizujúci charakter. Názov románu je podľa námestia, kde stojí kostol sv. Alžbety, pod vežou ktorého sa Igor a Eva stretávali. Celým dielom sa nesie biblická symbolika a symbolika mladej lásky medzi Igorou a Evou, ale aj chýbajúcej lásky medzi ľudmi a národmi. Román má niektoré znaky socialistického realizmu. Ľudia sa výrazne delia na chudobných a bohatých. Témou diela je ľúbostný motív na pozadí 2. svetovej vojny v Slovenskom štáte a za prenasledovania Židov. Dej sa odohráva pod Viničným mestom r. 1941, začína sa v lete a končí na jeseň.
Kompozícia: Názvy kapitol sú s biblickými motívami (Posledná večera, Brat a sestra). Viera je symbolom pokoja a bezpečia. Eva umiera pri pomoci matke, ktorej syna zastrelili. Sú tu aj lyrizačné tendencie. Román sa skladá z 15 kapitol so samostatným názvom, ktoré sú uvedené mottom: „Láska je nesmrteľná. Neumiera. Len ide do hrobu.” Záver románu vyznieva symbolicky, metaforicky pomenúva dobu fašizmu, ktorú autor zobrazil: „Domy sú temné, okná temné, pozatvárané. Ľudia spia, lebo je noc. Je ešte noc. Noc...” Dejová línia sa prelína reflexiami, lyrickými opismi. Sleduje príbeh Igora a Evy, prináša aj ďalšie postavy a ich osudov:
Postavy. Igor Hámor, 18-ročný chlapec, výraz v predčasne dospelej tvári ho robil starším. Musel zo školy odísť a pomáhať matke zarábať na živobytie. Keď mu ochorie matka, zabezpečenie domácnosti zostane na ňom. Jediným svetlým bodom v jeho živote je Eva, kamarátka od detstva, s ktorou sa stretáva vo veži kostola na Námestí sv. Alžbety. Postupne prerastie tento vztah v lásku. Prvú milostnú noc prežije s roztopašnou Ernou, ktorej nesie batožinu zo stanice. Má výčitky kvôli Eve. Neuvažuje o politike, nič o nej nevie. Nerád vidí uniformované skupiny v meste. Uvedomuje si, že sú to tí, ktorí bránia Eve chodiť bez hviezdy. Nikdy nerozdeľoval ľudí podľa viery. Najprv zľahčuje situáciu, ked mu Eva povie, že musí no-sit žltú hviezdu, neskôr sa jej snaží pomôcť. Pokúša zohnať peniaze na krstný list pre Evu, ale 10 000 korún mu Evin otec nedá, nedá mu ich ani Erna. Po Evinej smrti sa rozhodne zabiť Flórika.
Eva Weimannová, bola poslušná, dobrá dcéra, milovala Igora. Ticho znáša osud, ktorý ju postihol. Nie je pesimistická, má strach, ale verí, že s Igorom odídu. Bojí sa žiť medzi židovskými rodinami, necíti sa byť hrdinkou ani bojovníčkou, chce len žiť. Je vdačná Igorovi, že si ju vezme do svojho bytu. Ožíva, ked jej Igor prisľúbi, že po matkinej smrti utečú. Modlí za jeho matku každý deň, opatruje ju. Eva sa zásluhou Flórika dostane medzi prvých odvlečených židov. Zavretá v škole myslí na Igora, v duchu sa mu prihovára. Väzni ležia na zemi jeden vedľa druhého. Keď nemecký dôstojník zastrelil na stanici dieťa a jeho matka nedokázala od bolesti vstať a ísť poň, Eva a dvaja chlapci vstali a napriek zákazu išli po dieťa. Všetci klesnú pod guľkami, Eva umiera s Igorovým menom na perách. Vojak ešte zastane nad umierajúcou, vymení zásobník a opäť strieľa…