Holič Flórik, drobný živnostník na predmestí, snívajúci o peknom holičstve na hlavnej ulici. Je ústupčivý, na pohlad úslužný, ku každému zákazníkovi sa prihovorí. Vie, čo sa robí so židmi, tri mesiace dopredu si prichystá oznam: Židov neholím a ani nestrihám! Neodváži sa ho vyvesiť hned, lebo časy boli neisté a mohlo sa to ešte zvrtnúť. Podal si prihlášku do HSĽS. Odpísali mu, že sa stane politickým referentom. Vie, že musí čakať na príležitosť. Uniformu využije keď za pomoci nemeckých vojakov gardisti podľa zoznamov berú židov. Flórik vie, že záťah len umocní strach židov a treba konať. Sľubuje Helderovcom, že ich prevedie cez hranice. O štyri hodiny si všetky cenné veci Helderovcov Flórik viezol v aute naspäť. Umiera Igorovou rukou, ktorý ho niekoľkokrát udrie železnou tyčou po hlave.

Samko, Evin otec je chamtivý na peniaze, odmietol dať našetrené na Evin krstný list. Šetril, aby mohol odkúpiť od svojho spoločníka povoz a aby sa osamostatnil. Zaujíma sa len o rodinu. Dávidovu hviezdu si pripol na hruď podľa príkazu.
Maxi je tiež Žid, ale je pravým opakom Samka. Vie, kto je Hitler a o čo mu ide a vysmieva sa židom, ktorí si robili zásoby na 2 roky.

Žltý Dodo. Jeho úlohou bolo zachytávať ľudí bez žltej Dávidovej hviezdy, mal záľubu v žltých veciach (ošatení), bol posadnutý zlatom.

Dej tvorí problematika vnútorného zápasu u jedinca s prvými prejavmi neľudského fašizmu – príbeh Igora Hamara, ktorý sa zaľúbil do židovskej dievčiny Evy Weimannovej. Stretávali sa na lavičke na námestí alebo vo veži. Igor sa staral o svoju chorú matku, otec mu zomrel pred desiatimi rokmi na týfus. Bývali blízko seba, delili ich dva domy. Evin otec mal povoznícku firmu Maximilán Schlesinger a Samuel Weimann. Do ich lásky zrazu vtrhla vojna a fašisti. Igor bol nešťastný z toho, že Židia musia byť označení. Pomáhal holičovi Flórikovi, ktorý bol falošný a ulakomil sa na židovský majetok Predal svoj salón. Igora veľmi poburovali jeho názory. Robil aj na stanici ako nosič Pri tej príležitosti sa zoznámil s pani Ernou, ktorá ho zviedla. Igor pomáhal aj Evinmu otcovi Samkovi vo firme. Jeho spoločník Maxi sa vzdáva a začína piť. Budúcnosť Židov vidí beznádejne. Igor sa so svojim prehreškom Eve nepriznal. Keď mu aj matka povedala, že je Eva dobré dievča, rozhodol sa, že ju pozve k nim. Obchodník Maguš Igorovi radí, aby dal Evu pokrstiť a zobral si ju za ženu, a tak ju zachránil. Farár sľúbil Igorovi, že mu krstný list spraví za 10000 korún, a potom sa musia stratiť z mesta. Bývalý holič Flórik sa prepracoval až k okresnému tajomníkovi HSĽS, ktorý ho zamestnal. V kancelárii bol so zástupcom tajomníka Hasom. Tajomník podplatí Žltého Doda, aby mu spísal zoznamy Židov, ktorí nenosia hviezdy. Ide mu hlavne o bohatých, lebo chce ich majetky. Dodo si za bohatú odmenu niektorých do zoznamu aj povymýšľa. Eva súhlasí s krstom, len treba zohnať peniaze Igor šiel za Ernou. ale tá ho odmietla. Potom pýta peniaze od Evinho otca Samka. Ten ho tiež odmietne. Eva sa presťahovala k Igorovi. Odvtedy nenosila hviezdu. Igorova matka umrela. Čoraz, častejšie sa stretávajú s ľuďmi sfanatizovanými proti Židom. Maxi predal svoje kone za 25000 korún Samkovi. 12000 dal Igorovi a zvyšok nechal Samkovi, aby mu denne nosil liter rumu a niečo na jedenie. Farár však Igora vyhodil. Šiel ku Magušovi a ten mu sľúbil, že ho pošle ku bratovi horárovi na Horniaky. Igor šiel za Evou, lenže plány mu prekazil Flórik so svojimi chlapmi a Nemcami. O desiatej začalo veľké zatýkanie Židov. Medzi prvými je aj Eva a ďalší mladi ľudia, Igor prišiel neskoro. Odišli na noc do židovskej školy. Igor za šiel za nimi. Pozoroval tmavé okná školy. Vnútri si jeden chlapec podrezal žily. Igor je doma zúfalý. Židov priviedli znova na námestie a pribúdali k nim celé rodiny (oblak v kruhu smrti rastie). Eva sa už vzdala nádeje. Nemci s gardistami Židov odvádzajú .Vedú ich ulicami niesla. Ľudia sa prišli rozlúčiť, pískajú na Nemcov. Židov zaviedli na lúku za stanicou. Igor tam prišiel. Major len tak kázal sluhovi zabiť malé židovské chlapča. Eva a ešte dvaja židovskí chlapci ho chceli odniesť Nemci na nich kričali, aby zostali, a keď zobrali chlapca na ruky, tak spustili paľbu. Eva padla nabok. Naposledy zazrela Igora a zomrela. Haso sa s hrôzou obzerá okolo seba. Zničený sa dovliekol domov a zastrelil sa. Posledná večera Weimannovcov (rozlúčka s Maxim a Igorom). Otrávili sa. Igor stratil zmysel života. Z pomsty zabil železnou tyčou Flórika. Potom šiel k rieke. Najprv do nej hodil tyč, a potom chcel aj on skočiť. Našťastie šiel okato Maguš, ktorý ho odviedol preč. Je noc…

„Lebo láska je večná ako život. Nedá sa obsiahnuť jedným objatím, ani jedným pohľadom. Krásne je vždy večne.”

„Láska je nesmrteľná. Neumiera, ide do hrobu. Len ide do hrobu. Neumiera. To iba myšlienky tlejú a ostáva z nich popol. Láska je nesmrteľná, ide za hrob. Nejde, len horí večne, horí ako život.” Eva zomrela, ale láska a spomienky na ňu zostávajú. A tak vie, že svojou smrťou tomu nepomôže.

Román Mŕtvi nespievajú je len časťou zamýšľanej trilógie. Odvíjajú sa tu a striedajú dve dejové línie: cez jednu autor sleduje život na Slovensku v mestečku Pravno so zmiešaným slovensko-nemeckým obyvateľstvom, cez druhú udalosti na východnom fronte. Na jednej strane sú postavy, ktoré tušia zánik fašizmu, na druhej strane stoja postavy opájajúce sa pocitom istoty a moci v posledných rokoch vojny. Pri rozvíjaní druhej dejovej línie vystupujú do popredia osudy slovenských vojakov na východnom fronte. Pri opise zážitkov vojakov za ústredný motív stratu ilúzií, demoralizáciu a rozpad bojového ducha v slovenskej armáde. Chlapcov z Pravna sa chcú vrátiť domov, prejavujú odpor k tým, ktorí rozhodujú o ich životoch. Je tu konfrontácia života a myslenia otcov doma a synov – vojakov na nemecko-sovietskom fronte, umelecky najsilnejšie sú vojnové scény.
Baladickosť nedokončenej novely Povesť o bielych kameňoch vyplýva z reakcie človeka na zraňujúcu skutočnosť, pretože pre ľudí príliš citlivých môže byť spoločenský svet horší než osamotenosť. Mladému Malochovi nik nevie nahradiť matku, ktorá umrela, starec žijúci sám v hlbokej skalnej strži, sa vyhýba ľuďom. Maloch uteká od ľudí, starec sa ich stráni. Je to komorné dielo, ktoré patrí medzi popredné prózy literárneho naturizmu.