V prózach Čierne a biele kruhy výrazne cítiť kysucké prostredie a mentalitu obyčajného kysuckého človeka. V príbehoch slepého Adama a jeho tvrdého otca (Mŕtve očí), dospievajúcej Verony, jej milého a jej matky (Čas medených tvárí), malého Ondreja a jeho matere (Popolavo vrana), chudobného roľníka Klandúcha (Mesiac na vode), povozníka Matúša a skrachovaného obchodníka Fedora (Traja pútnici) sa ako hlavný motív objavuje tvrdý zápas o holý život v zložitých životných podmienkach.

C. Alfonz Bednár

Román Sklený vrch bol výsledkom autorovho pohľadu na človeka, ktorý chápe v celej zložitosti podmienenej jeho životným prostredím a súvislosťami jeho súčasného i minulého života. Príbeh Emy Klaasovej a jeho odraz vo vnútornom cítení a myslení má v románe formu denníkových záznamov, v ktorých sa prelínajú spomienky na vzdialenejšiu i bližšiu minulosť s bezprostredne prežívanou skutočnosťou na stavbe priehrady. Z denníka, ktorí si číta jej muž Jožo Solan, sa dozvedáme o rodinnom prostredí Emy, o jej citových vzťahoch k trom mužom: partizánskemu bojovníkovi Milanovi Kališovi, ktorého neskôr umučili fašisti, Zolovi Ballovi, jej snúbencovi, s ktorým sa rozišla a manželovi inžinierovi Solanovi, ktorého má rada, no pred ktorým má svoje tajomstvá a chce mu o nich povedať v Tichej doline. Obsah denníka má tu navzájom sa prelínajúce časové pásma - roky 1943 – 44, 1947, 1951 – 52.

Dej sa odohráva na 2 miestach. V Tichej doline, ktorá sa stala symbolom pokoja, šťastia, miestom životne dôležitých rozhodnutí a na stavbe priehrady. V Tichej doline sa zoznamuje Ema s Milanom, tu prežívajú chvíle svojej lásky, do Tichej doliny sa vracia so snúbencom, spoznáva sa tam i so svojím budúcim manželom, tam chce ísť, aby sa mu zverila s tajomstvom. (Manželia sú bezdetní, Ema zatajuje fakt, že počas Povstania bola tehotná, čakala Milanovo dieťa, ale v ťažkých časoch bojov volila potrat). Ema sa nedostane do Tichej doliny, pretože tragicky umiera na stavbe. (Stúpila na miesto s drôtmi s vysokým elektrickým prúdom). Forma denníka tým, že podáva vonkajšiu i vnútornú skutočnosť z hľadiska postavy na nej bezprostredne zúčastnenej (Ema), robí román presvedčivým a umožňuje motivickú rôznorodosť, ale zároveň stmeľuje minulosť a prítomnosť do jednotného epického prúdu.

Kolíska

Je to novela zo zbierky Novely. Dielo je zakotvené témou i prostredím v období SNP. Snažil sa zrušiť obraz povstaleckých hrdinov, ukazuje ich po skončení 2. svetovej vojny a nie všetci vyznievajú kladne. Autorovi nešlo o zachytenie SNP, ale o psychológiu ľudí, ich myšlienky, pocity, výčitky svedomia, spomienky. Zo SNP nájdeme zmienku o príchode Nemcov do slovenských hôr, o vypálení dediny, ktorej obyvatelia pomáhali partizánom. Nemci oscilujú medzi sentimentalitou a krutosťou. Ukazuje situáciu partizánskej skupiny po zatlačení SNP do hôr. Novela nám priblíži procesy v 50-tych rokoch, na ktorých ľudia boli nútení svedčiť tak, ako to súd očakával. Majerského odsúdia ako rozvratníka novozaloženého JRD, pretože po vojne dostal majetok, robil na ňom so ženou a deťmi oveľa poctivejšie ako družstevníci, preto sa stal tŕňom v oku. Autor kriticky zachytil začiatok budovateľského obdobia a združstevňovania s typickým slovníkom a rétorikou tohto obdobia.
Kompozícia a forma. Autorovým typickým postupom je pre neho striedanie časových línií. Pracuje:

 s líniou prítomnosti: Zita Černeková po vojne (v 50-tych rokoch) počúva priamy prenos zo súdu s Majerským, ktorého pred vojnou poznala. Hnevá sa na svojho muža za to, akým spôsobom svedčí. Po návrate Mišo vysvetľuje, že nesvedčil z pomsty za to, čo Majerský vykonal Zite, ale bol prinútený. Rozhlas neodvysielal celú reč.

 s líniou minulosti:
a) obdobie I. ČSR: Zita s matkou idú za prácou na český majer, kde je Majerský šafárom. Zita sa mu zapáči, nechá ju aj s matkou pracovať v kuchyni, kde bola lepšia práca ako na poli. Rozpráva o sobáši, ale Zitina matka zistí, že je už ženatý. Zita čaká dieťa a Majerský zariadi, aby za ňou chodil Ján Ragala a aby hanba nepadla na pána šafára. Chce ju aj s matkou dostať z majera, preto ich obviní z krádeže, dostanú sa pred súd. Zita si vezme Ragalu, ale o dieťa príde. Jej muž je zlý človek, zlodej, po prestrelke s políciou umiera. Zita sa vydá za Miša Černeka a ten sa v horách, v partizánskej skupine, stretne s Majerským. Od Zity vie, čo je to za človeka.
b) obdobie SNP (február 1945):
– prostredie partizánskej skupiny, kde je Mišo veliteľom, kam príde i Majerský z vypočítavosti. Žijú v ťažkých podmienkach. Majerský nakoniec utečie, a tým ohrozí partizánov aj Zitu.
– prostredie dedinského domu Zity, kam sa príde Majerský schovať. Schová ho, bojí sa o neho, keď do jej domca prídu Nemci. Majerský nevydrží psychický nátlak a uteká. Nemci ho chytia.
– prostredie v horách, kde sa ukrýva partizánska skupina po potlačení SNP. Žijú v zlých podmienkach.

Postavy. Zita Černeková, mala iba matku, otec zomrel, staršie sestry boli už vydaté a ich manželia nesúhlasili, aby u nich svokra a švagriná bývali. Zamestnali sa s matkou na veľkostatku v Radotíne, kde bol šafárom Majerský. Matka jej dovolila stýkať sa s Majerským, lebo ten sa vyjadril, že si ju chce vziať. Keď Zita povedala Majerskému, že čaká dieťa, prestal za ňou chodiť a obvinil ju i matku, že vynášajú z kuchyne, kde pracovali. Majerský šikovne navedie Jana Ragalu, aby začal chodiť za Zitou a Zitu sa za Jana vydá. V Čechách, po smrti Jana, sa druhýkrát vydala za Miša Černeka, ktorý ju doviedol do chalupy v Lieskove. Práve do tej chalupy vbehol jedného večera, keď bola ešte hore s chorým dieťaťom, Majerský. Napriek tomu, že jej všetko, čo jej vykonal,