Prvá časť trilógie Dlhý čas čakania je obrazom života v Slovenskom štáte počas vojny, obrazom fašizmu, vojny, ľudských osudov a úsilí namierených proti tejto temnej ideológii a moci. Román zaľudňujú tri druhy postáv podľa ich vzťahu k fašizmu. Jedna skupina sa od neho dištancuje a žije v očakávaní zmien, druhá skupina je rozličnými spôsobmi s fašizmom spojená a tretia skupina zmýšľaním i konaním otvorene proti fašizmu vystupuje. Román sa končí vypuknutím SNP.
V druhej časti trilógie Živia mŕtvi sa po „dlhom čase čakania” dej dáva do pohybu, v pomerne rýchlom a frekventovanom striedaní situácií, bojových scén a konfliktov sa rozvíjajú charaktery jednotlivých hrdinov. Kladie sa tu dôraz na neľudské činy nacistov a na vykreslenie ľudí, ktorí sa snažili ťažiť z účasti v SNP a ľahtikárov. Kladnými postavami sú Janko Krap a komisár Bende. Problematickou postavou je Marek Uhrín: váhavý, nerozhodný, večne uvažujúci. Jeho protipólom je povstalecký kapitán Labuda, človek myšlienky a činu.
Záverečná časť trilógie Zvony zvonia na deň zaberá obdobie od februára 1946 do februára 1948. Autor sa v nej sústreďuje na najdôležitejšie spoločenské javy týchto rokov a s nimi konfrontuje svoje postavy. Niektorí sa v novom živote uplatnili, iní prežívajú trpký pocit zbytočnosti a rezignácie.


E. Fonéma, hláska, graféma

Zvukovou stránkou jazyka sa zaoberá fonetika a fonológia. Fonetika skúma a opisuje tvorenie zvukov reči rečovými (artikulačnými) orgánmi a ich zvukové znenie. Fonológia skúma vzájomné vzťahy medzi fonémami (najmenšími jednotkami zvukového systému jazyka) a ich zvukovými vlastnosťami z hľadiska ich významovo-rozlišovacej funkcie.
Fonéma je najmenšia zvuková jednotka, ktorá rozlišuje význam slova v jazyku (ako v systéme). Hláska je konkrétna podoba fonémy v reči (ako v konkrétnom použití tohto systému).

V slovenčine v zásade platí, že jednej fonéme (resp. hláske) zodpovedá jedna graféma (písmeno). Výnimku tvorí písanie dvoch grafém pre jednu fonému v prípade i, y a v prípade písania t, d, n, l namiesto ť, ď, ň, ľ, ak po nich nasleduje i, í, e, ia, ie, iu. V inom prípade zasa zapisujeme jednu fonému (resp. hlásku) spojením dvoch grafém: ch, dz, dž. Pri fonetickom zápise textu (pri transkripcii) sa používa pre každú fonému (resp. hlásku) vždy len jedna graféma, napríklad: tykanie [tikaňie], prišli [prišli] a pod.
Jedna fonéma ako jazyková jednotka môže mať viacej konkretizácií v hláskach ako rečových jednotkách. Každý jazyk má menší počet foném ako hlások.
Rozličné konkretizácie tej istej fonémy nazývame varianty fonémy, ktoré nemajú rozlišovaciu (dištinktívnu) schopnosť, nerozlišujú význam slova.



Súčasná svetová literatúra

Otrasné udalosti vojny ovplyvnili aj tematickú a estetickú podobu literatúry. Mnohí autori sa chcú stať „svedomím národa”. V literatúre sa prehodnocuje vzťah k minulosti, k umeleckým a kultúrnym tradíciám. Rozdelenie Európy po roku 1945 na východný a západný blok viedlo k diferenciácii kultúrneho a literárneho života. Západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery a experimentovala s novými, v literatúrach socialistických krajín vládol jednotný umelecký smer socialistický realizmus a každý pokus o experimentovanie s formou literárneho diela bol odsúdený ako dekadentný.

A. Americká literatúra

Základnou črtou americkej literatúry bol odklon od sociálnej problematiky a záujem autorov o psychologické aspekty vzťahu jednotlivca k spoločnosti.

John Steinbeck

Jeho najvýznamnejším dielom je sociálno-kritický román Ovocie hnevu, za ktorý dostal Pulitzerovu cenu. Autor zobrazuje život troch generácií rodiny Joadovcov. Dôsledkom hospodárskej krízy prídu o farmu v Oklahome, a tak sa vydajú do Kalifornie V diele nachádzanie symbolické starozákonné motívy ako zasľúbená zem. Medzi jeho ďalšie významné diela pátra romány Na východ od raja, Potulky s Charleym.

O myšiach a ľuďoch, kde zobrazuje život najnižších spoločenských vrstiev, ktoré sú ako myši – žijú biedne, žijú z toho, čo nájdu. Názov diela sa viaže aj k Lennieho záľube hladiť všetko hebké, hoci sa kvôli tomu dostane do problémov.
Postavy. Hlavnými postavami diela sú dvaja kamaráti George Milton a Lennie Small, ktorí utiekli z ranča vo Weede a hľadajú si prácu na ďalšom ranči, aby našetrili peniaze na svoj sen, ktorým je kúpa malého domčeka, kde by žili len oni dvaja. Sú