nerozlučnými kamarátmi, putujú vždy spolu pretože dvom sa ide lepšie ako jednému. Majú protikladný charakter.
George Milton je malý, pohyblivý človek s nespokojnými očami a ostrými, pevnými rysmi Stará sa o svojho kamaráta Lennieho po tom, čo mu umrela teta. Uvedomuje si, že Lennie je mimoriadne hlúpy človek, ale seba za veľmi múdreho nepovažuje, aj keď to iní o ňom hovoria. Je rozumom tejto dvojice. Má Lennieho veľmi rád, no po smrti Curlyho ženy ho zabije, lebo si uvedomuje, že to bude pre neho lepšie.

Lennie Small je obor s veľkými bledými očami, širokými ramenami a neohrabanou chôdzou. Svojho kamaráta počúva na slovo. Má silu za dvoch. Kvôli svojmu výzoru sa dostane do bitky s Curlym, v ktorej Curlymu rozmliaždi zápästie. Svojou hlúposťou sa vždy dostane do nejakého problému. Veľmi rád hladí hebké veci, kožušinu zvierat, ktorým však kvôli svojej neovládateľnej sile stále spôsobí smrť. Miluje rozprávanie o ranči, kde budú s Georgom bývať a kde sa on bude starať o králiky. Kvôli potešeniu z hladenia hebkých veci sa dostane do veľkého problému, keď pri hladení vlasov Curlyho ženy jej neúmyselne zlomí väz.
Curlyho žena je krásna žena, ktorá sníva o tom, že sa stane Hollywoodskou hviezdou. Rada sa predvádza pred inými chlapmi a pokukuje po každom, aj po Lenniem. Ich vzájomné stretnutie však skončí tragicky.

Curly je chlapík nižšej postavy, nemôže zniesť nikoho vyššieho alebo silnejšieho od seba. Kvôli tomu sa zaplietol do bitky s Lenniem. Má povesť tvrdého chlapíka. Potom ako mu Lennie zabije manželku, chce ho vlastnoručne zabiť.

Dej. George Milton a Lennie Small sú robotníci, ktorí putujú za prácou. Cestou na ranč sa zastavia pri rieke, kde si krátia čas rozprávaním o vysnívanom dome. Pred majiteľom ranča hovorí George o Lenniem ako o svojom bratrancovi, ktorý je síce silný, ale v mladosti ho kopol kôň, a preto pomaly myslí. Neskôr sa šéfov syn Curly pokúsi vyprovokovať Lennieho k bitke, ale nepodarí sa mu to. George rozpovie svoj sen Candymu. Dohodnú sa, že sa pridá k nemu a Lenniemu, a že si spolu kúpia dom. Do baraku príde Curley, nájde si zámienku a začne byť Lennieho. On sa spočiatku bráni, no potom mu rozmliaždi zápästie. Lennie zájde za komárom Crooksom, ktorý býva sám v stajni, pretože je černoch. Neskôr tam príde aj Candy. Crooksovi sa zapáči myšlienka o spoločnom dome Georga s Lenniem a Candym. Po príchode Curlyho ženy, ktorá sa vysmeje ich snu, však túto myšlienku zavrhne. Na druhý deň je Lennie sám v stajni. Príde za mím Curlyho žena a dovolí mu, aby hladil jej vlasy. Keď jej rozstrapatí vlasy, začne silno kričať. Lennie sa zľakne a nechtiac jej zlomí väz. Ujde k rieke. Curly a ostatný robotníci sa rozhodnú zlynčovať ho. George ho nájde pri rieke ako prvý. Rozprávajú sa o dome, ktorý budú mať, a pritom, aby Lennieho zachránil pred lynčovaním, zabije ho pištoľou, ktorú ukradol Carlsonovi. Ostatným povie, že ho zabil v sebaobrane.

Jerome David Salinger

Jeho najvýznamnejším dielom je román Kto chytá v žite. Je to psychologický román, v ktorom je sujet značne redukovaný. Selinger odhaľuje pretvárku, pokrytectvo, faloš dospelých. Naproti tomu je čistota, úprimnosť a otvorenosť detského sveta.
Postavy. Hlavným hrdinom je Holden Caulfield, mladý 17-ročný chlapec, ktorého vyhodili zo školy. Bojí sa návratu domov, a preto sa skoro 3 dni túla predvianočným New Yorkom. Je to rebel bez príčiny, burič, ktorý odmieta konvenčnosť. Považuje sa za „trocha ateistu”, jeho postoj je značne nekonvenčný, je kritický k náboženstvu, neberie ho ako raz danú pravdu, kňazom vyčíta určitú pretvárku, neúprimnosť, hranie v kostole pri kázňach. Nemá rád mestský život, neosobnosť. Nenávidí školu, pretože sú tam pravidlá, ktoré odmieta rešpektovať. Holden odmieta všetko, čo je súčasťou dnešného sveta. Odmieta svet konvencie života dospelých, uteká od neho. Holden sám sebe priznáva, že sa mu páči spojenie so svetom detstva, páči sa mu radosť detí z mála, nekonvenčnosť detí (dieťa nejde po chodníku pri rodičoch, ale po ceste). Nechce sa stať advokátom, nechce zapadnúť do stereotypu, chcel by sa stať ochrancom detského sveta. Sníva o tom, že stojí chrbtom k priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti. Keď sa niektoré z detí príliš priblíži k priepasti je Holdenovou úlohou vrátiť ho nazad. Pri rozhovore s bývalým učiteľom Antolinim si uvedomuje, že by mal okrem zlého vidieť aj to dobré.
Phoebe je Holdenova sestra. Je úprimná, otvorená, zo všetkých súrodencov je mu najbližšia. Majú rovnaký vkus, napr. na filmy.
Citát: „Známkou nezrelého človeka je, že chce za niečo vznešene umrieť, kým známkou zrelého človeka je, že chce pre niečo pokorne žiť.”

Joseph Heller

Preslávil sa vojnovým románom Hlava XXII, v ktorom groteskne zobrazil absurdnosť vojnovej mašinérie. Na tento román nadväzuje jeho neskoršie dielo Záverečná.
Kompozícia: Dielo sa skladá zo 42 kapitol, ktoré sú pomenované menami hlavných postáv, kde ich autor predstavuje pri bojových náletoch, vo chvíľach voľna a oboznamuje čitateľa s ich minulosťou. Výnimkou sú kapitoly Bologna, Hlava XXII a Večné mesto. Rozprávačom je autor. Dej sa odohráva v južnom Taliansku počas 2. svetovej vojny. Na malom ostrove v Stredozemnom mori – Pianosa sa nachádza základňa amerického letectva.