V historických drámach (Viliam Tell, Mária Stuartová, Panna Orleánska, Don Carlos) zaznieva básnikovo zanietenie za ideál občianskej slobody. Vo veršovanej dráme Viliam Tell zobrazuje boj Švajčiarov proti habsburskému útlaku roku 1307. Keď Tell nevzdá úctu vystavenému klobúku, ktorý predstavuje symbol Habsburgovcov, nemecký miestodržiteľ Gessler ho prinúti zostreliť jablko z hlavy vlastného syna. Tell to urobí, syna pritom nezraní, ale Gessler ho dá uvrhnúť do väzenia. Tell z neho ušiel, zabil Gesslera a jeho výstrel sa stal výzvou do povstania, v ktorom Švajčiari vyhnali nenávidených Nemcov.

Henrich Heine

Ťažko niesol feudálnu rozdrobenosť Nemecka a prázdne rojčenie. Bol najrevolučnejším básnikom. Známym sa stal zbierkou Kniha piesní, v ktorej čerpal z ľudovej slovesnosti.

V satirickej cestopisnej skladbe Nemecko, Zimná rozprávka kritizuje nemecký nacionalizmus a sociálnu nerovnosť.

V zbierke Časové básne (Sliezski tkáči, Zámocká legenda, Dvaja granátnici) sú ostré politické verše. Heine utvoril nový druh fejtónu (Obrazy z ciest), ktorý je zmesou romanticko – realistických obrazov a spoločensko-politickej satiry.

C. Francúzska literatúra

Victor Hugo

Bol zakladateľom francúzskeho romantizmu. Vo svojej tvorbe sa prejavil ako básnik, prozaik, dramatik a esejista. Predhovor k prvej dráme Cromwell sa stal manifestom romantického hnutia. Hra Hernani znamenala víťazstvo romantickej poetiky, hoci vznešenosťou prostredia a postáv pripomína klasicizmus. Liberalistickými ideami je preniknutá hra Ruy Blas (ru bla), dráma o láske kráľovnej k sluhovi. Autor vyzdvihol morálne a spoločenské kvality ľudového hrdinu.

Chrám Matky Božej v Paríži.

Kompozícia: Je to rozsiahly historický román skladajúci sa z 2 častí: 1. časť obsahuje 6 kníh, 2. časť 11. Román má mohutnú dejovú líniu, s mnohými zvratmi a odbočeniami, je zaľudnený parížskym obyvateľstvom rôznych spoločenských úrovní. Dejová línia je miestami prerušovaná opisnými kapitolami. Zvláštnosťou sú exkurzy do teoretickej alebo vedeckej oblasti a pohľad na súdnictvo. Autor vedome zasadzuje príbeh do prostredia, ktoré má veľmi blízko k realite. Venuje pozornosť opisom prostredia – paláca, kostola, námestia, dobovému obyvateľstvu – žobráci, pisári, lukostrelci, kráľ. Nie je to reálny obraz sveta, ale hyperbolický, „karnevalový”, predovšetkým kontrastný.

Postavy: Quasimodo je kontrastná postava. Má ohyzdný zovňajšok a dobrú dušu, vytvára protiklad ku krásnej Esmeralde. Pohodené dieťa nájdu ženy v kostole v nedeľu zasvätenú Quasimodovi, dieťa je natoľko škaredé a znetvorené, že sa ani na človeka nepodobá. Zľutuje sa nad ním kňaz Claude Frollo. Vychová ho, naučí ho čítať a písať. V 14. rokoch stratí sluch od silného zvuku zvonov Chrámu Matky Božej. Najradšej zo všetkých činností zvoní. Vyrastie v obludného človeka. Zvolia ho za kráľa bláznov. Svojmu opatrovateľovi je absolútne oddaný, za pokus uniesť Esmeraldu je trestaný. Keď mu Esmeralda podá vodu na pranieri, vznikne v ňom nežný oddaný cit ku krásnej Cigánke. Uvedomuje si svoju škaredosť a trpí ňou. Pre neho je šťastie milovať, nežiada byť milovaným. Osudovo sa tieto dve postavy stretávajú druhýkrát v živote. Práve Quasimoda Cigánky vymenili za krásne dievčatko, Esmeraldu. Quasimodo Esmeraldu unesie spred šibenice, nežne a oddane sa o ňu stará. Keď vidí, že jeho pán sa škodoradostne smeje pri poprave Esmeraldy, zhodí ho z hradieb.

Esmeralda je svojou krásou je protipólom Quasimoda. Vnútorne je to nekontrastná postava, nádherné dievča je hlboko mravné, ochráni si čistotu v tom najnečistejšom prostredí medzi vyvrheľmi Paríža. Vášnivo sa zamiluje do kapitána Phoeba. Kvôli láske by sa vzdala všetkého. Nepristúpi na nečisté ponuky Frolla ani za cenu straty slobody a neskôr života. Má nešťastný osud, ktorý speje k nedobrému koncu od narodenia. Ako 6-mesačnú ju Cigáni ukradnú Chudôbke a vymenia ju za znetvorené dieťa. Viac ako pätnásť rokov si uchováva črievičku, ktorú mala obutú pri únose. Cigánka jej predpovedala, že ak si zachová nevinnosť, nájde svoju matku. Nachádza ju tesne pred popravou, je to bláznivá kajúcnica, ktorá na ňu zlostne vykrikovala, lebo nenávidela Cigánky. Jej láska je nešťastná, zaľúbi sa do krásneho Phoeba, ktorý má iba krásnu tvár a Esmeraldu by chcel len na pobavenie. Esmeralda ako Cigánka je obžalovaná z bosoráctva. Jej smrť vyznieva tragicky, lebo umiera ako obeť.

Claude Frollo je rozporuplná postava. Je nezvyčajný v tom, že nositeľom zlých vlastností je kňaz. Autor ho vytvára ho ako osobnosť, ktorá dlho bola príkladom medzi chudobnými, a ktorú vášeň k žene pretvorí na morálneho netvora. Rodičia ho mladého dajú do seminára, kde vyniká v učenosti je odborníkom v mnohých vedách, pozná veľa jazykov, bol učiteľom Pierra Gringoira, ľudia si ho vážia. Uvedomuje si svoju zmenu, vraví, že „pľuje svojmu Bohu do tváre” a vie, že ho nečaká nič, len zatratenie. Postavu kňaza autor vyhrocuje tým, že Frollo sa neuspokojí s teológiou, nechce byť pastierom duší, ale ochutnáva zakázané ovocie alchýmie a astrológie. Autor to využíva na umocnenie romantickej atmosféry – nočné scény, dymiaca sa cela, pivnice so zakopaným kameňom múdrosti. Celý jeho život mení duševná posadnutosť, má hrôzu z Cigánok, prenasleduje ich, študuje súdne spisy z procesov s čarodejnicami – to všetko je len chorobný prejav osudovej túžby po žene.
Zvláštnosťou románu je neustála prítomnosť postavy Pierra Gringoira, spisovateľa bez úspechu, bez peňazí a domova a dobrodruha. Spolu s rozprávačom nás sprevádza dejom od začiatku do konca románu, svojou prítomnosťou spája jednotlivé prostredia a postavy diela.