Časť vypracovaných maturitných otázok z ekonomiky na SPŠ stavebnú v Trenčíne

EKONOMIKA


17. Kalkulácie nákladov, kalkulačný vzorec

Kalkulačný vzorec -

1. Priamy materiál – suroviny, materiál, polotovary, obaly, pohonné látky, ktoré prechádzajú do výrobku a obstarávacie náklady. Spotrebovaný materiál sa znižuje o cenu použiteľného odpadu. Dopravné náklady sa zväčša zakalkulujú do nákladov na priamy materiál.
2. Priame mzdy – mzdy výrobných robotníkov, podieľajúcich sa priamo na výrobe, časové, úkolové mzdy, prémie.
3. Ostatné priame náklady – technologické palivo, odpisy, patenty, licencie, záručné opravy, prevádzka stavebných strojov, príspevky do soc. a zdrav. poisťovne pripadajúce na priame mzdy.
4. Výrobná réžia ( prevádzková, súčet 1. - 4. Náklady výroby ) – náklady súvisiace s riadením a obsluhou výrobného procesu, ktoré nemôžeme stanoviť priamo na kalkulačnú jednotku.
5. Správna réžia ( súčet 1. - 5. Náklady výkonu ) – riadenie a správa podniku
6. Odbytové náklady ( súčet 1. - 6. Úplné náklady výkonu ) – odbytová réžia, priame odbytové náklady (propagácia, reklama, obaly...)
7. Zisk ( strata, súčet 1. – 7. Predajná cena )

Členenie je odporučené, nezáväzné, podniky si ho môžu prispôsobiť podľa potreby. Náklady predstavujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov vynaložených podnikom na jeho výkony a ostatné účelovo vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou. Klasifikácia nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca sa vzťahuje na výrobný proces, prehlbuje druhové členenie. Používa sa pri plánovaní a evidencii. Priame náklady sa dajú vypočítať na kalkulačnú jednotku s veľkou presnosťou. Nepriame náklady sa nedajú vypočítať presne na kalkulačnú jednotku, preto sa počítajú nepriamo, obyčajne prirážkou.


16. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, požiarna ochrana

Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je neoddeliteľnou súčasťou výrobných a ostatných pracovných úloh. Zákon č. 330/1996 Z. z. BOZP – platnosť od 1.januára 1997
- zamestnávateľ musí zabezpečiť organizáciu prvej pomoci
- ak má zamestnávateľ viac ako 100 zamestnancov, je povinný určiť odborne spôsobilého zamestnanca – bezpečnostného technika
- zamestnanec má povinnosť dbať o svoju bezpečnosť

Vyhlášku delíme na všeobecnú a špecifickú. Všeobecná obsahuje spoločné požiadavky pre všetky stavebné práce. Špecifická popisuje jednotlivé druhy činností, zásady bezpečnosti pri práci, zakázané činnosti. Dodávateľ musí dodržiavať tieto povinnosti :

- viesť evidenciu pracovníkov, ktorí nastúpia do práce a každému prideliť konkrétne miesto a prácu
- vybaviť ochrannými pracovnými prostriedkami ľudí, ktorí s jeho vedomím vstúpia na stavenisko
- realizovať cyklické školenia zamestnancov, vrátane ich evidencie
- vybaviť riadiacich pracovníkov príslušnými právnymi a technickými predpismi
- vypracovať v rámci prípravy stavby technologický predpis s ohľadom na bezpečnosť práce
Dozor a kontrola – úrad bezpečnosti práce SR a inšpektoráty bezpečnosti práce ( Z 174/68 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení Z 256/94 Z. z. )



9. Časové plánovanie stavieb

HARMONOGRAM - zobrazuje technologické a časové vzťahy jednoduchých stavieb. V praxi sa uplatňuje najčastejšie ako časový plán stavby. Histogram - stĺpikový diagram – doplnený harmonogram (množstvo v čase)

Harmonogramy – riadkový
Histogram
CYKLOGRAMY – sú to grafy, ktoré znázorňujú priebeh stavebných procesov v priestore a čase.
Spôsoby zakreslovania – horizontálne (zhora dole)
Šikmé (zhora dole, zdola hore)

SIEŤOVÉ GRAFY – je to orientovaný diagram, ktorý predstavuje model procesu výstavby. Znázorňuje činnosti, ich vzťahy a cesty formou rozvinutej siete.
Spôsoby orientovania – hranovo orientované (úsečka – činnosť uzlovo orientované (uzol – okamih – stav začatia a ukončenia)

Postup zostrojenia sieťového grafu :
- zostrojiť model sieťového grafu – zľava doprava bez križovania
nesmie obsahovať slučky
fiktívna činnosť 0
- ohodnotenie činností : výkonové normy, TEU, odhadom
- výpočet – krok vpred
- krok vzad
- kritická cesta (činnosť bez časových rezerv) – označiť hrubo



10. Platobný styk a financovanie firmy

Spôsoby platenia- platiť za výrobky, služby a prácu možno pomocou hotových peňazí (papierové peniaze a mince), prevodom z účtu na účet v príslušnom peňažnom ústave, poštovou poukážkou, dobierkou ...
Hotovostné platenie sa uskutočňuje medzi občanmi a podnikmi a medzi občanmi navzájom. Ako doklad o hotovostnom platení slúžia pásky z registračných pokladní.


Šek – výbery peňazí sa uskutočňujú na mzdy alebo iné potreby, napr. na cestovné alebo drobné nákupy v hotovosti. Všeobecným dokladom pre výber peňazí je pokladničný šek. Šek je vystavený na meno. Peňažný ústav vyplatí šek po overení podpisu tzv. podpisového vzoru pracovníka, ktorý je oprávnený rozhodovať o výbere peňazí. Hotovostné platenie sprevádza príjem peňazí do pokladne alebo výber peňazí z pokladne. Pri prijímaní peňazí do pokladne pokladník vyhotovuje príjmový pokladničný doklad, pri výdaji peňazí výdajový pokladničný doklad. Pokladničná kniha slúži na evidenciu peňazí v pokladnici.
Pri jednoduchom účtovníctve je súčasťou peňažného denníku:
- typ U – v hotovosti platené peniaze (na pošte) sa pripíšu na bankový účet v SR
- typ B – peniaze z účtu v hotovosti vyplatia fyzickým osobám
- typ C – peniaze v hotovosti platené i v hotovosti vyplatené

Poštové poukážky typu A a C možno zaradiť ku kombinovanému plateniu. Ku kombinovanému plateniu patria aj platobné karty, ktorými možno vyberať peniaze z bankomatov a platiť o vybraných obchodoch, čerpacích staniciach. Pokladničná zloženka peňazí na účet do peňažného stavu. Hromadný príkaz na úhradu slúži na úhradu až 25 platieb.

Trvalý príkaz na úhradu – inkaso – možno použiť na pravidelné platby.
Výpis z účtu je doklad, ktorý posiela podnikom peňažný ústav o uskutočnených zápisoch – pohyboch na účtoch. Na základe výpisu z účtu uskutočňuje podnik zápisy vo svojom účtovníctve.
Zdroje financovania firmy základným vnútorným zdrojom financovania sú zisky a keď sa financovanie uskutočňuje z vnútorných zdrojov, hovoríme o tzv. samofinancovaní vonkajšími zdrojmi financií sú pôžičky z banky, alebo priamo od držiteľov peňazí – vydaním nových akcií alebo obligácií.



25. Makroekonomika

Nezamestnanosť a inflácia sú najväčšie súčasné makroekonomické problémy.

Nezamestnanosť je stav, keď určitá časť práceschopného obyvateľstva je nezamestnaná.
Miera nezamestnanosti = nezamestnaní
Spôsoby prechodu z kategórie zamestnanosti do kategórie nezamestnanosti:

1) pracovník stráca zamestnanie, pretože firmy prestávajú existovať
2) v súvislosti s určitými ťažkosťami v podniku. Pracovník je dočasne prepustený z práce s očakávaním, že v budúcnosti v tom podniku dostane prácu
3) pracovní sa rozhodne zanechať prácu a stať sa nezamestnaným
Dĺžka trvanie nezamestnanosti je dĺžka časového úseku, počas ktorého je pracovník nezamestnaný.
Hlavné formy nezamestnanosti:

a) Frikčná – osoby, ktoré hľadajú pracovne miesta nie sú dobre informované o ponuke pracovných miest. Zladiť voľné pracovné miesta a osoby, ktoré hľadajú prácu si vyžaduje určitý čas v dôsledku čoho existujú vedľa seba voľné miesta a nezamestnaní. Táto skutočnosť sa prejavuje plošne v rámci celého národného hospodárstva, preto treba využívať informačnú sústavu v rámci celej krajiny

b) Štruktúrna – vzniká v dôsledku zmien v ekonomike. V rámci národného hospodárstva existujú prosperujúce i upadajúce odvetvia. V tejto súvislosti dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa neprispôsobuje dostatočne rýchlo. Mzdy nereagujú dostatočne rýchlo na ekonomické šoky. Trvá roky, kým sa prispôsobia nedostatkom alebo prebytkom.

c) Cyklická – vyskytuje sa vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky. Vzniká keď zamestnanosť klesá v dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu. Naproti tomu vysoká úroveň frikčnej alebo štruktúrnej nezamestnanosti sa môže vyskytovať aj vtedy, keď je celkový trh práce v rovnováhe.

d) Sezónna – existuje v poľnohospodárstve, stavebníctve, turistickom priemysle.

Inflácia je makroekonomický jav, pri ktorom ceny rastú z roka na rok. Je prebytok peňazí v obehu.
Miera inflácie –vyjadruje zmenu cenovej hladiny meranej indexom spotrebiteľských cien za určité obdobie

Rozoznávame:

* miernu - do 9%
* cválajúcu - 10%-999%
* hyperinfláciu - nad 1000%.

Dôsledky inflácie:
- klesajú reálne príjmy obyvateľstva, a tým aj kúpyschopnosť
- znehodnocuje hotové peniaze a úspory
- mení štruktúru spotreby (rastú výdavky na základné životné potreby a klesajú výdavky na iné tovary)
- zvýhodňuje veriteľov a majiteľov peňazí
- prináša isté výhody vlastníkom tovaru a dlžníkom
- vážne sociálne následky však zanecháva na najchudobnejších vrstvách obyvateľstva

Hrubý domáci produkt (HDP): jeho veľkosť môžeme zistiť tromi spôsobmi:
1.) Spotrebnou metódou , Export – Import tok tovarov a služieb vyprodukovaných v krajine za rok
2.) Dôchodkovou metódou, výdavky všetkých spotrebiteľov na nákup finálnych tovarov a služieb
3.) Výrobnou metódou

Hrubý domáci produkt a hrubý národný produkt sú základnými veličinami používanými na meranie a vyjadrovanie výkonnosti ekonomiky.
Hrubý domáci produkt je najkomplexnejším meradlom celkovej úrovne výroby statkov a služieb v danej krajine.
Hrubý domáci produkt možno z vecného hľadiska vymedziť ako súhrn finálnych statkov a poskytnutých služieb za určité časové obdobie na území danej krajiny. Zohľadňuje územný princíp. Nie je možné vyjadriť ho jednou veličinou. Jednotlivé vecné časti HDP však môžeme oceniť a ich spočítaním získame potrebnú hodnotovú veličinu.


15. Zariadenie staveniska

Sú stavby a zariadenia, ktoré počas uskutočňovania stavby, zmeny stavby alebo udržiavacích prác slúžia prevádzkovým, výrobným, skladovacím a sociálnym účelom účastníkov výstavby (týmto účelom slúžia dočasne)
Stavby, stroje, zariadenia – zariadenie staveniska :
- skladovacie – ♥ sklady ♥ skládky ♥ predmontážne plochy

- prevádzkové – ♥ zariadenia na ochranu a bezpečnosť – oplotenia, strážnice, zariadenia OP, zariadenia BOZ ♥ komunikácie a objekty na komunikáciách (dočasné stavebné cesty, vlečky, žeriavové dráhy, výťahové veže, lávky, premostenia) ♥ kancelárie, údržbárske dielne, opravovne ♥ energetické zdroje a zariadenia - elektrická energie (trafostanice a rozvody), voda (zdroje, rozvody a odvodnenie), teplo, stlačený vzduch ♥ ústredné garáže, ústredné skúšobne ♥ prekladacie stanice

- výrobné - ♥ výrobne zmesí – betónová zmes, malta ♥ príprava výstuže ♥ príprava tesárska ♥ výroba dielcov, debnenia ♥ nárezovňa skla

- sociálne - ♥ šatne, prístrešky ♥ hygienické zariadenia ♥ jedáleň a kuchyňa ♥ ubytovne ♥ zariadenia služieb ♥ zariadenia spoločenské, kultúrne, športové


26. Ekonómia, ekonomika, zákon vzácnosti a ekonomické systémy

Ekonomika je jedna zo sfér života v spoločnosti, organizovaný systém výroby, rozdeľovania a spotreby ekonomických statkov. Súhrn ekonomických vzťahov v spoločnosti, výsledok dlhodobého vývoja. Je podmienená nerastným bohatstvom, zemepisnou polohou, deľbou práce...
Základné ekonomické otázky: Čo vyrábať? Pre koho vyrábať ? Ako vyrábať?
Cieľ ekonomiky: čo najlepšie uspokojiť potreby spločnosti.

1/ Vzťah medzi výrobou a spotrebou
Ak je výroba väčšia ako spotreba, hovoríme o nedostatkovej ekonomike
Ak je výroba väčšia ako spotreba, hovoríme prebitkovej ekonomike

2/ Spolupráca s ostatnými štátmi – otvorená, uzatvorená

3/ Charakter výstupu
a) hmotný výrobok – výrobný sektor
b) služba – nevýrobný sektor

Výrobný sektor :

a) primárny: poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo...
b) sekundárny: spracovateľský priemysel, energetika, stavebníctvo.

Nevýrobný sektor:

a) terciálny: služby pre spotrebiteľov, výrobu
b) kvarciálny: poskytovanie a prenos informácií

4/ Vlastníctvo
verejné, súkromné, družstevné

5/ Formálnosť
legálna ekonomika, nelegálne ekonomika

Ekonómia je veda o ekonomike, tá sa zaoberá hospodárstvom krajiny. Veda, ktorá rieši otázku, akým spôsobom riešiť problém vzácnosti, rozdeľovania. Oikos = dom, nomos = zákon.
Mikroekonómia: zaoberá sa jednotlivými ekonomickými subjektami ( podnik, domácnosť)
Makroekonómia: zaoberá sa ekonomikou ako celkom ( HDP, ND)
Pozitívna ekonómia: zaoberá sa ekonomikou takou, aká je, pracuje s reálnymi údajmi
Normatívna ekonómia: dáva odporúčania aká by ,mala ekonomika byť.

Zákon vzácnosti výrobných zdrojov – spoločnosť musí rozhodnúť, ako výrobné faktory rozdeliť pri výrobe jednotlivých výrobkov
- vyjadruje, že statky sú vzácne preto, lebo nedostatok výrobných zdrojov neumožňuje vyrábať všetko, čo by ľudia chceli, vyjadruje, že vzácnosť statkov spočíva v tom, že výrobné zdroje sú obmedzené
- ekonomická vzácnosť výrobných zdrojov spôsobuje, že ľudia a spoločnosť ako celok musia rozhodnúť, ako tieto zdroje rozdeliť na výrobu jednotlivých výrobkov
- problém nedostatku a výberu možno ilustrovať pomocou krivky hraníc produkčných možností (PPF), ktorá sa nazýva aj transformačná krivka (predstavuje transformáciu obmedzených zdrojov z jedného použitia na iné použitie)