Bedári
- 5-dielny román, zápas s nespravodlivosťou spol. zákonov. Skutky hl. hrdinu sú prejavom toho, aká by spol mala byť. Hl. postavy sú galejník Jean Valjean, Cesetta, Marius. Hl. témou je boj proti kráľovi. Nachádzame tu romantický opis, filozofické úvahy, rušný a napínavý dej, citovosť. Postavy, ktoré vystupujú v jeho dielach sú opovrhované v spoločnosti.


JEAN JACQUES ROUSSEAU (FR)
Za najzávažnejšie spoločenské zlo, ktoré splodilo nerovnosť medzi ľuďmi, pokladal súkromné vlastníctvo (ROZPRAVA O PÔVODE NEROVNOSTI MEDZI ĽUĎMI).
Nápravu chýb v spoločnosti chcel dosiahnuť prevýchovou ľudí (pedagogický román: EMIL)
Svojou tvorbou sa usiluje odkryť novú krásu života. Vidí ju v rodinnom, prírodnom, prostom dedinskom živote.
Rousseauovo dielo je výrazom hľadania odpovede na zložité problémy spoločenského života, v ktorom videl veľa nespravodlivosti. Je podnetný tým, že nebol ľahostajný k utrpeniu nižších spoločenských vrstiev a odhaľoval pôvodcov ich biedy.


3b.Vývin jazyka na Slovensku po obdobie Ľ Štúra

Slovenčina ako národný jazyk Slovákov má svoj pôvod v spoločnom jazyku všetkých slovanských kmeňov - v praslovančine. Slovanskou rečou prví začali písať učení bratia Konštantín a Metod. Preložili náboženské a bohoslužobné knihy z gréčtiny do tzv. staroslovienskeho jazyka. Prvé slovanské písmo hlaholiku neskôr nahradila cyrilika, ktorú používajú východní a niektorí južní Slovania doteraz. V období feudalizmu sa uplatňuje ako úradný jazyk latinčina. V období keď sa latinčina uplatňovala ako úradný a kultúrny jazyk, utvárali sa tri hlavné skupiny slovenských nárečí: západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské. Vplyvom pražskej Karlovej univerzity a neskoršie aj vplyvom husitských výprav na Slovensko sa začína u nás postupne uplatňovať čeština ako písaný jazyk zrozumiteľný širším vrstvám obyvateľov. Na Slovensku sa síce písalo po latinsky, po česky a kultúrnou predspisovnou slovenčinou, ale široké ľudové masy sa medzi sebou dorozumievali v nárečiach.
„Slováckym" jazykom píše Jozef Ignác Bajza svoje Epigramy a prvý slovenský román (René mládenca príhodi a skúsenosťi - 1783). Bajzova slovenčina bola zmes viacerých jazykov - český, moravský, poľský, horvátsky, rusnácky. Používal g namiesto j, a w namiesto v.

Skutočným uzákoniteľom (autorom 1. kodifikácie) sa stal až Anton Bernolák
-Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách
- Slovenská gramatika
- Slovár Slowenskí, Česko - Latinsko - Nemecko - Uherskí
Bernolákov pravopis má tieto znaky:
- odmietol etymologický pravopis a zaviedol fonetický pravopis
- píše sa iba i / každé podstatné meno sa píše s veľkým písmenom / ď, ť, ň, ľ sa pred e, i označujú mäkčeňom: Kňižki, rozľičních ... / g sa číta ako j : gazik, dvojité w ako v- označuje sa ľ: veľmi piľnem ... / neexistujú dvojhlásky : posilagú, Rečám
- z hľadiska vetnej stavby - dlhé súvetia
- Bernolákov spisovný jazyk šíril svojimi populárno - vedeckými spismi
Juraj Fándly: Dúverná Zmlúva mezi Mňíchom a Diáblom, ...
Ján Hollý: svojimi mohutnými eposmi z dejín Slovákov.
Bernolákovčina sa síce nestala spisovným jazykom všetkých Slovákov (slovenskí evanjelici sa naďalej pridržiavali bibličtiny - t. j. češtiny, jazyka Kralickej biblie), ale používala sa až do r. 1843, teda vyše 50 rokov.

- 1943 Uzákonenie spisovného jazyka na základe stredoslovenského nárečia - Štúr, Hurban, Hodža (fara v Hlbokom). (Nárečia slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej)

Štúrova slovenčina:
Pravopis: píše sa iba „i“ / rozdiel medzi zvukmi „d, t, n“ a „ď, ť, ň“ sa všade graficky vyznačuje / dvojhláska „ô“ sa rozpisuje ako „uo“ / dvojhlásky „ia, ie“ sa píšu „ja, je“ / v tvare genitívu mn. čísla, inštrumentálu j. čísla a osobných zámen sa zvuk „v“ píše ako „u“ („králou, sluhou, kostolou, hroznou, víchricou, svojou formou“) V iných prípadoch sa píše všade „v“ - aj tam, kde sa vyslovuje ako „u“ („prauda, dáuno, rouní“)
Hláskoslovie: / nemá „ľ“ (iba „l“) / namiesto „ä“ má „a“ alebo „e“ / namiesto „iu“ má len „ú“ (božú, znameňú) / namiesto „é“ má „je“ (dobrjeho, dobrje; výnimka céra) / rytmický zákon sa uplatňuje dôsledne (oňi slúža, hlása, vába, spálac, kvjeťim) / particípiá minulé majú podobu „mau, volau, robiu“
Tvaroslovie: Prídavné mená odvodená od vlastných mien sa píšu veľkými písmenami (Francúski, Tatránski, Europejskí)

- 1852 Hatala - Krátka mluvnica slovenská („y“, ď ť ň ľ, dvojhlásky, ô)
- 1863 založená Matica slovenská
- Samo Czambel vydal v r. 1902 Rukoväť spisovnej slovenskej reči
- 1931 Pravidlá slovenského pravopisu
- 1953 (min. čas mn. čísla „i“, predložky), 1991 (veľké písmená, krátenie)