4a.Obraz ľudu v tvorbe A. Sládkoviča a P.O. Hviezdoslava


ANDREJ SLÁDKOVIČ (1820 Krupina - 1872 Radvaň nad Hronom)
[patrí do slovenského romantizmu k štúrovcom]
- základy vzdelania dostal doma
- študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, neskôr v Bratislave na lýceu, kde sa zoznámil s prednáškami Ľ. Štúra na tému o význame ľudovej slovesnosti v básnickej tvorbe
- vypomáhal si súkromným vyučovaním, a tak sa dostal do rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do Márie Pišlovej (dcéra)
- študoval na univerzite v Halle, zoznámil sa tu s Heglovou filozofiou
nemeckou kultúrou,s dielom Puškina/
- pôsobil ako vychovávateľ v Rybároch pri Zvolene
- pôsobil ako farár v Radvani nad Hronom, kde aj zomrel
básnická skladba: SÔVETY V RODINE DUŠANOVEJ - rieši tu problém dobra a zla, využíva poznatky filozofie získané štúdiom a dostáva sa k záveru, že umenie má slúžiť pravde
V básnickej skladbe MARÍNA dokázal spojiť lásku k žene s láskou k vlasti.
1. časť: lyricko-epická
2. časť: reflexívno-symbolická

Podnetom na napísanie básne bol hlboký citový zážitok z prežívania šťastnej lásky k Márii Pišlovej počas pobytu v Banskej Štiavnici i osobnej tragiky z jej prerušenia. Báseň nemá pevnú dejovú osnovu. Je oslavou krásy, mladosti, lásky.
Dráma lásky básnika k Maríne tvorí jednu líniu básne, v ktorej sa vyznáva z veľkého ľúbostného citu k žene. Nezostáva však len pri ňom. Ľúbostným námetom si vytvoril priestor na výpoveď o najrozličnejších osobných a spoločenských problémoch (vlastenectvo, mravnosť). Jeho ľúbostný cit postupne vrastá do spoločenských súvislostí. Do básne sa dostávajú také hodnoty ako vlasť, otčina. Veľká láska k žene sa spája s veľkou láskou k vlasti. Jeho ideálom je:

„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine
a obe v jednom objímať."

Keď básnik postupne poznáva, že jeho láska naráža na neprekonateľné spoločenské prekážky, zrieka sa jej, i keď s určitým pocitom bôľu. Keď sa Marína mení na vidinu, básnik ju nenasleduje:

„A ľúbosť ? - ľúbosť k deve umrela,
keď umrela moja deva;
Víla! ty zostaň tam v svojom nebi -
mňa ešte zemské viažu potreby
a vlasť moja je na zemi!“

Básnik odolal a neupadol do romantickej rezignácie. Naopak, láska k vlasti a životu vyvolali v ňom túžbu po činorodej práci. Sládkovič i pri tom, že mu Marína bola "centrom, živlom, nebom, jednotou krás", nespúšťal zo zreteľa spoločnosť.
Sládkovičova Marína je jedinečným básnickým výtvorom v slovenskej literatúre. Podnety bral bezprostredne zo života, vyjadril ich svojskou básnickou rečou a formou.
Popri hovorových slovách nachádzame v nej veľa knižných tvarov, ktoré si tvoril sám básnik (sladkohlasý, lícomilý ...). Básnik si utvoril desaťveršovú strofu, ktorá mu umožnila vytvárať relatívne uzavreté myšlienkové celky.

Po dokončení Maríny sa rozhodol svojou tvorbou výraznejšie reagovať na súveký spoločenský život. Tak vzniklo jeho druhé vrcholné dielo DETVAN
- lyricko - epická skladba, prechádza v ňom od osobnej lyriky k národnej epike
- Detvan vznikol ako reakcia na neprestávajúce maďarské útoky, preto autor vyzdvihuje Sl. národ ako-taký:
1. vlastnosti národa - vyzdvihuje ich prostredníctvom hl. hrdinu Martina Hudcovie: - zmysel pre spravodlivosť: nedovolí aby silnejší ublížil slabšiemu keď chce sokol zabiť zajaca/ odvaha a smelosť - keď sa dáva zverbovať do čierneho pluku/ úprimnosť, pravdovravnosť, čestnosť - keď sa ide priznať kráľovi Matiášovi, že mu zabil sokola/ láska k vlasti, rod. kraju, keď sa dáva zverbovať pod podmienkou, že si môže nechať detvianske vrkoče, opasok, krpce...
2. vyzdvihuje krásy Slovenska, poukazuje na to, že Slováci sú rovnocenný národ s hociktorým iným teda aj Maďarmi - príbeh je situovaný do prostredia (autor čerpá z mladosti) Detvianskej prírody. Autor verne opisuje toto prostredie.
3. Kultúru národa - Sládkovič ju vyzdvihuje tým, že upozorňuje na dávne tradície a zvyky. Zvlášť vyzdvihuje remeslá v ktorých sa prejavuje nielen šikovnosť , ale aj tradičnosť.