Odvodzovanie je najčastejší spôsob tvorenia slov. Odvodené slová sa tvoria od základových slov pomocou produktívnych prípon (sufixov) alebo predpôn (prefixov). Z hľadiska formy rozčleňujeme odvodené slová na dve slovotvorné časti:
- slovotvorný základ (časť odvodeného slova, ktoré zostane po odtrhnutí gramatických, slovotvorných prípon) mur-ár, učit-eľ
- slovotvorný formant (slovotvorná predpona a prípona) bez-právie, les-ník
Skladanie slov zložené slová sú slová, ktoré obsahujú aspoň dve koreňové morfémy a spravidla spájajúcu morfému.
- Nepravé zložené slová (zrazeniny) vznikajú spojením dvoch tvarov (bez spájacej morfémy, napr. kníhtlačiar, duchaplný).
- Pravé zložené slová vznikajú z dvoch slovotvorných základov (so spájajúcou morfémou, napr. kosoštvorec, krutovládca)
- Hybridné zloženiny (jedna časť slova je cudzieho pôvodu, napr. autodoprava)
- Zložené slová sú aj prídavné mená so spojovníkom (vedecko-technický).

Skracovanie slov sa používa na úsporné vyjadrovanie.
- skratky, ktoré sa používajú len v písomnom prejave, napr. atd., tzv., a pod.
- skratky, ktoré sa pri výslovnosti čítajú ako celé slová. napr. Ing., doc., ul., Prof., nám.
- značky, ktoré sa používajú v písomnom aj v ústnom prejave: napr. OSN, VSŽ, SAV. Niektoré sa skloňujú: napr. zo SĽUK-u, na SAS-e, z PEREX-u.
- značkové slová, ktoré vznikajú zo začiatočných písmen alebo slabík združeného pomenovania a skloňujú sa, napr. Slovakofarma, Biofond.
- značky: napr. m (meter), Cu (meď), za značkami sa nepíše bodka.
Univerbizácia je skracovanie dvojslovných alebo viacslovných pomenovaní (panelový dom - panelák, žiak prímy – primán). Uvedené slová sú štylisticky príznakové a vyskytujú sa v hovorovom štýle. Multiverbizácia je nahradenie jednoslovného pomenovania viacslovným Vyskytuje sa v odbornom štýle (vyrábať – uskutočňovať výrobu, kontrolovať – vykonať kontrolu).
Združené pomenovanie je také spojenie slov, ktorého jadrom je podstatné meno a ktorým sa vyjadruje jeden pojem (ľahká atletika, Vysoké Tatry).




16a.Téma domova a rodného kraja v poézii slovenských básnikov (J. Kostra, P. Horov, A. Plávka, M. Rúfus, M. Válek)


JÁN KOSTRA (1910 Štiavnička-1975 BA)
- G ZA, architektúra AA
- žurnalista, spolok Detvan, SŠ profesor
- výraznou mierou určoval ideový a umelecký vývin slovenskej poézie
- básnická tvorba je bohatá a tematicky rôznorodá. Najčastejšie motívy: domov, detstvo, príroda, aktuálne spol. a politické problémy
- lexicky najjednoduchší  najčítanejší

I. - časové rozlíšenie
1. zb. Hniezda (1937) - vplyv poetizmu a symbolizmu
- nepokračoval v sociálnej problematike (publikované v časopisoch), do popredia sa dostávajú motívy bezstarostného detstva, domova, ženy
zb. Moja rodná (1939) (rozbor z čítanky)
- Mníchovská zrada, básnik sa začína obávať o svoj domov, lebo sa schyľuje k vojne a tým sa mení hierarchia hodnôt. Na prvé miesto sa dostáva láska k domovu a vlasti. Prirodzený a človeku vlastný vzťah k domovu, vlastenectvo vo výpovediach subjektu básní sa opiera o historicky konkrétny základ. - ČS ohrozené nemeckým nacizmom.
- lyrické vyznanie lásky „vernej hrude kamenistej“, domovu dáva vlastnosti ženy: „A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa, šatôčku vyšívala v pokornej pýche svojej panenskej, ty ktorá nepoznala si dosiaľ chvály milencových úst.“
- opisuje chudobné Slovensko, dáva mu kontrastné vlastnosti: „pastierka jahniat najbelších ... práčka podkasaná, ... ty bosá kráľovná moja ... svätica slnkom opálená.“
- hovorí, že ľudia zabúdajú na svoju vlasť, odchádzajú za niečím príťažlivejším, ale nakoniec sa vrátia
poéma Ave Eva - prepracoval sa v nej od estetického k etickému hodnoteniu ženy. Je to báseň erotická, ale jej význam a hodnota sa nevyčerpáva.
- „etický vzťah k žene, súcit s jej osudom práve uprostred hrôz desivej vojny, no nadovšetko objektívna a spoločenská platnosť ženského života, inšpirácia ženskou krásou, panenstvom a materstvom v ľudskej kultúre.