adresnosť. V lexike prevládajú nocionálne (citovo neutrálne) slová, kancelarizmy (pohľadávky, avizovať), odborné názvy, druhotné predložky (so zreteľom, v dôsledku, v spojitosti), skratky a značky (t.j., tzv., s.r.o., Sk, SAV, TA SR). V syntaxi sa vyskytujú variabilné vety (veľmi krátke, obsahovo zhustené, ale aj rozsiahle súvetia). Kompozícia má normalizovanú formálnu podobu (formát, záhlavie, evidenčné číslo), osobitosti sú v členení textu.
Žánre administratívneho štýlu:
1. dokumentárne (životopis, zápisnica, protokol, rezolúcia, zmluvy)
2. oznamovacie (hlásenie, správa, vyhláška, prípis)
3. heslové (zoznamy, prehľady, súpisy, inventáre).
Podstatným znakom dokumentárnych žánrov je zachytenie presných údajov a faktov. Oznamovacie žánre nemajú dlhodobú platnosť. Za poloúradné prípisy sa považujú súkromné žiadosti, prihlášky, sťažnosti, objednávky.




19a.Konflikty súčasného človeka v slovenskej dramatickej tvorbe (Š. Králik, I. Bukovčan, O. Záhradník, P. Karvaš)

ŠTEFAN KRÁLIK (1919 - )
- lekár - inšpirácia
Mozoľovci - dedinské prostredie - kritický realizmus
Posledná prekážka
- odohráva sa v priebehu troch hodín - filozof. úvahy o človeku, zmysle života
- Doktor Lorenc hľadá východisko z manželstva (uzavretého z vypočítavosti) v láske k spolupracovníčke Helene. Helena jeho náklonnosť prijíma, ale keď sa z vojny vráti jej bývalá láska, teraz chorý Michal, odmieta Lorenca. Michalovi hrozí smrť, Lorenc ho má zachrániť. Ten stojí pred dilemou, operovať ho a stratiť Helenu alebo sa podriadiť osobnej túžbe. Nakoniec v ňom zvíťazí lekár. Lorencova žena Klára, ktorá roky trpí, od neho nakoniec odchádza.

PETER KARVAŠ (1920 BB - )
Polnočná omša (1958 - prológ+3dejstvá+záver)
- najskôr odmietnutá pre znesvätenie SNP, neskôr prijatá pre realistické zobr.
- dom na okraji mesta v povstaleckej oblasti na konci vojny
- Valentín Kubiš, jeho žena Vilma (hlava rodiny), deti Marián, Angela Ďuro (jeho dievča Katka)
- Vianoce - neistá situácia - Ďuro bojuje s partizánmi, jeho izbu má prenajatú nemecký poručík Breker. Ďuro sa náhle vráti a rodina ho ukryje. Vznikajú však rozpory, pretože sa tým všetci vystavujú riziku zastrelenia. Breker o Ďurovi vie, ale s rodinou sa pohráva, čaká, ako sa zachovajú. Vilma o Ďurovi povie kňazovi, ktorý to povie Nemcom - Ďura zastrelia. Rodina sa háda, kto za to môže. Breker Slovákom nadáva - zbabelí, zradcovia. Nakoniec prídu partizáni - rodina Brekera zatají.
Absolútny zákaz
- zákaz dívať sa z okna
- reakcia na absurdné procesy, priznania nevinných k zločinom
- potláčanie demokracie, slobody

IVAN BUKOVČAN (1921 - 1975)
- jeho postavy sa nemôžu na nikoho spoliehať, musia konať samé za seba - odhaľuje ich charaktery a preveruje morálne hodnoty.
Kým kohút nezaspieva
- 1944 - malé mesto - celý dej v pivnici, kam postupne Nemci privedú 10 ľudí - rukojemníkov za zastreleného Nemca. Ich charaktery sa prejavujú, keď im Nemci kážu vybrať jedného, ktorého zastrelia, ostatní budú prepustení.
- učiteľ, holič Uhrík - zabije tuláka, nakoniec sám vybehne von

sci-fi komédia Takmer božský omyl - nepomer medzi rozvojom vedy a morálkou čl.
Luigiho srdce alebo Poprava tupým mečom
- odsúdenie konzumnej spoločnosti
- Luigi odsúdený na smrť, ľudia chcú jeho srdce na experimenty - hyeny - nakoniec ho zlynčujú

OSVALD ZÁHRADNÍK (1932 - )
Sólo pre bicie (hodiny)
- konfrontácia sveta penzistov so svetom mladých
- Penzisti sa stretávajú, spomínajú na minulosť. Každá postava je svojská, má svoj názor na život. Divák sa postupne dozvedá, že spoločnosť starých ľudí, ktorí sa schádzajú v penzistovej domácnosti, sem prichádza z domova dôchodcov a pointou pri odhaľovaní tajomstiev je v závere obsah kufra starej pani Contiovej. Nosí v ňom svadobné šaty, hoci nikdy nebola vydatá a sníva o svojom domnelom synovi. Oslava jej narodení sa končí tragicky. Telefonicky sa rozpráva so svojím neskutočným synom, hoci všetci ostatní vedia, že je to len hra. Ne keď sa zdanie má stať skutočnosťou, dostáva infarkt.
- Hoci starí nechápu dnešný svet, všetkých spája vlastný svet, ktorý si bránia. Dvojica mladých, ktorí v hre vystupujú, žije v ilúzii o budúcnosti. Oba tieto svety nestoja proti, ale popri sebe.
- autor využíva symboliku v dialógoch i rekvizitách