Konôpkovi sa podarilo prehovoriť majstra Pohánku, aby dal Adamovi zamestnanie a vzdelanie. Pohánka musel prijať Adama za pisára kvôli Betke, kt. ho spoznala. Adam s Betkou sa potom chceli zobrať. Do Trnavy prichádza arcibiskup Peter Pázmán. Jeho cieľom bolo získať veľmožov, kt. prestúpili z evanjelickej do katolíckej cirkvi. Konôpka sa musel preto schovávať, kde často myslel na Kláru. V skupine na ulici spoznal Mihvoka. Bál sa, aby nenašli Adama a začal na nich kričať. Mihvok spoznal kňaza a šiel za Praskovským. Adam chcel prespať u Konôpku, kt. odmieta. V noci ho potom prepadli vojaci Praskovského. Adam sa rozhodol, že mu pomôže a vymyslel plán. Prichádza za kapitánom a nahovára ho, aby prepadli Praskovského sprievod. Stalo sa tak, Mihvok bol zabitý a Konôpka oslobodený. Betlén sa dozvedel, čo sa stalo a oslobodzuje Konôpku od kňazského stavu, lebo vedel o jeho vzťahu ku Kláre. Konôpka ide za Klárou, ale nachádza už iba jej hrob. Adam sa s Betkou oženil. Tá sa raz potom zdôverila kamarátke o Adamovom tajomstve, kt. vedela už celá dedina aj s biskupom. Ten ho dal potom verejne odsúdiť na smrť sťatím hlavy na Trnavskom námestí.
Adam Šangala - vysoký, urastený, bol vlastne celý život utečencom, pretože spravodlivosť ho prenasledovala za to, že sa postavil proti nespravodlivosti. Prvou predtuchou bolo to, že pomohol sedliakovi, kt. sa potom postavil proti nemu. Bola to doba krutovlády, biedy a lakomstva. Autor zdôrazňuje, že pokiaľ bude na svete toľko zla a krutej vlády, život každého človeka sa bude podobať na život Adama Šangalu.
Samuel Konôpka - bol človek, kt. aj keď bol kaplánom, musel bojovať proti morálke. A práve Adam mu umožňuje presviedčať ho, že to čo robí, robí dobre. Život ako taký mu nenaplnil cieľ a hlavne cirkev, preto sa jej napokon tiež vzdáva, hoci kvôli nej stratil životnú lásku - Kláru.

Dielo má výrazné naturalistické prvky a autor sa snaží pravdivo opísať nielen súčasnosť, ale dáva pohľad aj do minulosti. Dej je oživovaný dialógom, ktorý nám umožňuje prežívať podobné pocity, ako aj "štvanec" Adam Šangala.
- vládnu náboženské boje, autor sa snaží ukázať na spoluprácu katolíka a evanjelika. Román sa začína smrťou otca Adama a končí Adamovou smrťou. Kritika na poddaných: nevzdelanosť, ľahostajnosť, nedostatok zmyslu pre spravodlivosť, panstvo odsudzuje za surovosť, lakomosť.
- bol ovplyvnený pozitivizmom - konanie človeka je určené dedičnosťou a okolnosťami.
- taktiež bol ovplyvnený naturalizmom - 60.-te roky 19.stor. vo fr. Emilé Zola. Hl. znaky - vecnosť a dokumentárnosť - literatúra ako správa o živote. Spracovanie dovtedy nezvyčajných tém pre literatúru. Dôraz na biologickú podstatu človeka a dedičnosť.
Cesta životom
- Hl. postava: Jozef Svoreň - pomaďarčil si meno na Szvorenyi - je to záporná postava, je rozprávač príbehu, dokumentárny štýl.
- J.S. absolvoval „školu luhania a pretvarovania sa“. Tento spôsob chápania života sa stal jeho životným, vedúcim názorom
- kritika vrstiev , ktoré sa odnárodňovali, ich mravný úpadok. Hl. postava sa celý život prispôsobovala. Uvedomuje si svoju podlosť, ale už sa nemieni vrátiť do predchádzajúci koľají.
- prvky naturalizmu - drsný opis prostredia, života, postáv, sadizmus


MILO URBAN (1904 - 1982)
novela Jašek Kutliak spod Bučiny
- vnútorný konflikt postáv, Jašek je očarený prvou láskou, jeho osudová dobrota sa láme na tvrdosti života.
Za vyšným mlynom - dráma svedomia
- neskôr predloha pre operu E. Suchoňa Krútňava
- v osamelej hájovni pod Babou horou prežil radostné detstvo v dôvernom styku s prírodou. Už ako šestnásťročný začal publikovať.
- stal sa úradníkom a neskôr redaktorom v Bratislave
- vo svojich dielach vytváral tragické ľudské situácie, nastoloval a riešil v nich všeobecne platné ľudské problémy. Do našej literatúry nimi vniesol nový spôsob vykreslenia postáv cez ich vnútorné konflikty.

ŽIVÝ BIČ
- patrí medzi najvýznamnejšie a najviac prekladané diela novodobej slovenskej prózy. Živý bič podáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny. Jeho dejiskom je hornooravská dedina Ráztoky, ležiaca „pánubohu za chrbtom", avšak nie mimo kolobehu dejín. Ozveny frontových udalostí doliehajú aj sem. Pod ich vplyvom sa zauzľujú ľudské osudy a silnie živelný odpor dediny. Popri celom rade výrazných, až monumentálne vykreslených postáv, má Živý bič aj svojho kolektívneho hrdinu. Je ním prostý dedinský ľud, ktorý na vonkajšie popudy reaguje ako jedna bytosť. Preto sa tento druh románu označuje ako unanimistický (lat. una anima= jedna duša).
Kompozične sa Živý bič rozčleňuje na 2 časti: STRATENÉ RUKY a ADAM HLAVAJ. Hoci ich dejová výstavba je odlišná, obidve časti úzko spolu súvisia a vytvárajú jeden významový celok. V prvej časti autor súbežným radením zdanlivo izolovaných príbehov oboznamuje čitateľa s dobou, prostredím a postavami, rozvíja prvé konflikty.