LADISLAV ŤAŽKÝ (1924 Čierny Balog- )
- robotník, kartograf, východný front
- VŠ Praha - právo, ekonomika, Smena, Slovenský spisovateľ
- 1990 - 1993 čestný predseda Spolku slov. spisovateľov, MS
Narodil sa v Čiernom Balogu, prešiel zložitým umeleckým i ľudským vývinom, vystriedal viacero zamestnaní, zúčastnil sa i na SNP, po vojne angažoval sa v politickom aj spoločenskom živote pracoval v rôznych redakciách aj v zväze spisovateľov ale pre odmietavý postoj udalostí v roku 1968 mal pozastavenú činnosť v oblasti spoločensko-politického i literárneho života. Po roku 1989 opäť aktívne vstúpil do spoločenského života, kandidoval aj na prezidenta SR. Literárna tvorba je prevažne orientovaná na jeho skúsenosti z povstania, do literatúry vstúpil prózou Vojenský zbeh je to tematika prvej svetovej vojny ale venoval sa aj oblasti historických udalostí svojho kraja. Hosť majstra čerta je to akási aktualizácia horehronských prísloví a porekadiel. Amen Mária (samý dobrí vojaci) je to autobiografický román v ktorom hodnotí účasť slovenských vojakov a účasť na slovenskom fronte. Konflikt spočíva medzi nezmyselnosťou , povinnosťou a túžbou mladého muža. Hlavný hrdina Matúš Zraz. S touto postavou sa stretávame aj v ďalších románoch a takým je dvojdielny román Evanielijum čatára Matúša autor sleduje jeho osudy v období povstania kedy sa dostáva do nemeckého zajatia do Rakúska a Rumúnska. Obe časti zachytávajú životnú púť hlavného hrdinu. Kŕdeľ divých Adamov v ktorej zachytil svoju životnú filozofiu ovplyvnenú životnými skúsenosťami. Pivnica plná vlkov má dve dejové línie prvá sa viaže k vojne a druhá k združstevňovaniu. V osemdesiatich rokoch vznikli tri jeho prózy Márie a Magdalény v tejto známy hrdina Matúš Zraz putuje po rodnom kraji v povojnovom období. Aj v nebi je lúka tu získavame predstavu o živote sirôt, opustených ľudí, žobrákov atď. Pred potopou toto dielo je venované výstavbe vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. V poslednej fáze uplatňuje aj prvky detektívnej literatúry séria poviedok Smrť obchádza štadióny, Kto zabil Ábela. V svojej literárnej tvorbe venoval pozornosť aj emigrantom próza Dvanásť zlatých monarchov, Maršalova dcéra. V poslednom období sa venuje písaniu esejí, umeleckých úvah.

román Amenmária (Samí dobrí vojaci)
- autobiografia, vina, svedomie, morálne „testovanie“ slov. vojakov na východnom fronte (2. vojna) - „neslávny úsek slov. dejín.“
- konflikt medzi nezmyselnou povinnosťou, charakterom a túžbami mladého muža
- nepravidelné denníkové zápisky
- hl. hrdina Matúš Zraz sa stáva dospelým mužom v absurdnej mašinérii príkazov, zákazov a rozhodnutí, ktoré prináša vojnová skutočnosť na fronte i v zázemí. Uprostred nej je neskúsenosť, naivita a úprimnosť Matúša vystavená skúške charakteru.
Evanjelium čatára Matúša
- voľné pokračovanie Amenmárie
- ďalšie osudy „stratenej divízie“ po vypuknutí SNP - Nemci ich odzbrojili a odsunuli do zajateckých táborov v RUM a AUS. - putovanie hlavného hrdinu

trojnovela Kŕdeľ divých Adamov (Divý Adam,Dunajské hroby, Hriešnica žaluje tmu)
Divý Adam - Rakúsko
- Franto, Mária, syn Jano Svitek
- Jano sa dal k SS, chcel byť Nemcom, nie Čechom
- Franto syna nenávidí, provokuje SS, Jano si ho neváži
- Franto s Máriou odchádzajú do Blavy
- Franta idú súdiť za provokácie, oslobodia ho, lebo má syna v SS („dal mu dobrú výchovu“)
- Franto príde domov s Esesákmi, otec mu dá facku, SS ho začnú mlátiť, hodia ho do Dunaja. Jano si uvedomí („som sviňa SS“), skočí za otcom do rieky, ten sa nechce dať zachrániť, po vytiahnutí z vody sa so synom nerozpráva
- Jano odchádza naspäť k SS, nevie, čo má robiť


DOMINIK TATARKA (1913 Plevník - 1989 BA)
Narodil sa v Plevníku – Drienovom (1913). Zomrel v Bratislave (1989). Gymnázium začal študovať v Nitre, maturoval v Trenčíne v roku 1932. V štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte KU v Prahe ( slovenský jazyk- francúzsky jazyk) a na parížskej Sorbonne. V rokoch 1939-1944 pôsobil ako stredoškolský profesor v Žiline a v Martine a zúčastnil sa v SNP. Za jednoznačný odmietavý postoj k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie ho po roku 1968 vylúčili zo všetkých organizácií a bol pod dozorom štátnej bezpečnosti. Knižne debutoval súborom noviel a poviedok V úzkosti hľadania (1942). V siedmich prózach zbierky autor analyzuje vnútorné, mravné a existenčné otázky človeka, ktorý „ hľadá " stratené istoty. Obraz človeka, poznačeného vojnovým rozkladom spoločnosti, vykresľuje román Panna zázračnica (1944). Opisuje úzkostný životný pocit „ otrávenosti " vojnovej generácie. V románe Farská republika (1948) sa stavia do pozície dôsledného kritika spoločenských, politických a kultúrnych pomerov v Slovenskom štáte. Jeho knižný výber poviedok a fejtónov Ľudia a skutky bol zošrotovaný. V tom istom roku mu vychádza román Prvý a druhý úder. V roku 1954 vydáva román Radostník s tematikou združstevňovania dediny a o rok neskôr budovateľský román Družné letá. Vo všetkých troch dielach splatil daň dobovému schematizmu. Cestopisná próza Človek na cestách (1957) hovorí o živote viacerých krajín ( Švajčiarsko, Anglicko, Francúzsko, Mongolsko). Kniha dvoch noviel Rozhovory bez konca (1959) na osobnej retrospektíve sa premieta do úvah o zmysle života ( Kohútik v agónii ) a významné mravnej obete ( Ešte s vami pobudnúť). V komornej novele Prútené kreslá ( 1962) vychádza z osobných zážitkov počas štúdií v Paríži pred 2. svetovou vojnou. Dominuje v nej hodnota ľudského porozumenia a lásky k žene. V satire – pamflete Démon súhlasu (1963), rozprávač Bartolomej Boleráz ma viaceré autobiografické črty. Jeho osobnosť je rozpoltená na dve protichodné časti : prvá sa chce riadiť vlastným rozumom a názormi, druhá sa však prispôsobuje všeobecnému pokrytectvu a súhlasu s názormi tých, ktorí sú pri moci. Pokrytectvo je príznačné pre Valizlosťa Mataja, kultúrneho a politického pracovníka. Ten si vlastné názory ponecháva pre seba a na verejnosti hlása opak. V rokoch normalizácie, keď bol doživotne vykázaný z oficiálnej literatúry, vďaka jeho kontaktom so spoločenstvom Charta 77 svoju literárnu tvorbu veľmi zosobnil.