V 20-tych rokoch 19. st. sa národné obrodenie dostáva do svojej druhej fázy - nastupuje nová generácia národných buditeľov, generácia ovplyvnená myšlienkou slovanskej vzájomnosti.. Táto myšlienka vznikla v čase, keď Rusko porazilo Napoleona (1812), v čase, keď v Európe bol zosilnený národnostný a feudálny útlak. Vzdelanci (väčšinou evanjelici) sa chopili myšlienky slovanskej vzájomnosti, lebo v nej videli budúcnosť. Z toho dôvodu sa začínajú venovať slovanským jazykom a literatúre, študovať dejiny Slovanov a súčasne začínajú Slovania nadväzovať vzájomné kontakty. Prvý krát sa objavuje pojem panslavizmus. Idea sa opiera o vedeckú teóriu filozofa Herdera, ktorý veril v budúcnosť Slovanov v Európe. Predstavil slovanské národy ako osobitný kultúrny celok. Herderova myšlienka ľudskosti spočívala v tom, že iba Slovania majú predpoklady uskotočňovať humanitu, pretože neviedli výbojné vojny ako Nemci, protivilo sa im lúpenie a násilie, boli pohostinní. Predstavil ich ako mierumilovných.
Po víťaznom boji Ruska nad Napoleónom sa spomalil rozvoj kapitalizmu v Uhorsku. Nastúpila tvrdá vláda tuhého centralizmu a absolutizmu. Situáciu na Slovensku ovplyvňovali Maďari. Boli uvedomelým a hrdým národom, bojovali za uznanie maďarskej samosprávy a maďarčiny ako úradného jazyka. Boli neznášanlivý a neústupný k iným národom Uhorska a odopierali im základné práva. Maďarská šľachta sa usilovala uviesť maďarčinu do škôl aj úradov a to aj na úkor nemaďarských národností. Slováci však nečelili len maďarskému útlaku, ale aj nemeckému. Slováci mali obavy z rozpínavosti Nemcov a Francúzov. Tuhý centralizmus v rakúskej ríši však nedokázal zastaviť rozvoj národných hnutí. Odpor proti nemčine silnel.
Po víťaztve nad Napoleónom sa vo víťazných štátoch Rakúsko, Prusko a Rusko moc feudalizmu ešte upevnila. Slováci hľadali oporu u ostatných slovanských národov-najmä u Rusov.. Bolo to východiskom, akým sa snažili vyriešiť vlastné vnútor.slabosti SNO – užšie spojenie s ľudovými masami. Pod vedením Ruska sa mali zjednotiť. Uvedomenie si Slovákov, že patria k veľkej rodine Slovanov a nie sú vo svojom úsilí o slobodu osamotený bola pre nich posilou. Vzbudilo to v nich vieru, že ich čaká významné poslanie v dejinách Európy. Bolo to obdobie slovanského vlastenectva.
Literatúra sa stáva politickou, pretože sa v nej vyjadrujú potreby národného hnutia. Prehlbuje sa svetskosť pod vplyvom racionalizmu.
Myšlienka vzájomnosti vyvrcholila v diele Jána Kollára. Študoval v Jene, kde spoznal nacionálne zmýšľanie nemeckej mládeže a jeho tienisté stránky: rozpínavosť, povýšenectvo a podceňovanie iných národov, najmä slovanských. Výstrahou pre budúcnosť Slovanov mu boli osudy zaniknutých slovan.kmeňov na nemeckom území. Kollár študoval v Jene slovanské jazyky a dejiny, dozvedel sa o slávnej minulosti Slovanov, ale videl aj neradostnú prítomnosť.
Pre Kollárovu tvorbu bolo vzpruhou zoznámenie sa s dcérou evanjelického pastora Frederikou Schmidtovou. S Mínou, ako ju nazýval, podnikal vychádzky do okolia Jeny. Matka jej bránila, aby sa za neho vydala. Vzali sa až po 16roč.známosti.
Práve v prvej bás. zb. Básne Jána Kollára ospevuje Mínu ako symbol krásy, alebo vyslovuje vlastenecké myšlienky. Tieto básne sa stali základom rozsiahlej skladby Slávy dcéra, ktorá obsahuje predspev a 5spevov:
Predspev: Je výkladom celej skladby, básnik tu porovnáva minulosť (kolíska) a prítomnosť (rakva) Slovanov. Zdôrazňuje spojenie Slovanov s Ruskom. Neprejavuje nenávisť k inému národu, ale obracia ju na zotročovateľov. Je humanistom, ktorý má na zreteli predovšetkým človeka a jeho slobodu.
1.Zála – Básnik spomína na krásne chvíle v Jene spojené s láskou Mínou a lúči sa s ňou. Frederika vystupuje v diele ako dcéra bohyne Slávy, ktorá ho sprevádza počas putovania po slovan.krajoch. Mína sa stáva ideálom slovanskej devy, zosilňuje v nej vlastnosti jednotl.slovan.národov. Tým, čo zradili svoj národ praje Boží trest. Pri rozlúčke jej sľúbi vernosť a pýta sa sám seba, koho miluje viac – vlasť či Mínu. Rozlomí svoje srdce na dve časti a spojí lásku k vlasti s láskou ku žene. Obidve lásky pociťuje autor rovnocenne, pretože ten kto nedokáže milovať človeka, nedokáže milovať ani svoju vlasť.
2.Labe, Rén, Vltava – Putuje po slovanských krajoch vyznačenými riekami. Tvrdí,
že pravú vlasť nosíme len v srdci. Nemožno si ju predstaviť, môžno ju len cítiť. Nezničiteľné sú mravy, reč a svorná myseľ. Vyzýva Slovanov, aby boli jednotný a vyzdvihuje slovan.národ medzi ostatnými národmi.
3. Dunaj - Autor sa zamýšľa nad budúcnosťou Slovanou, všíma si krivdy páchané na jeho národe, to ho núti k náreku. Zároveň vyjadruje nádej v lepšiu budúcnosť. Opisuje svoje dojmy z pobaltských , polabských a našich krajín, vkladajú historick´reflexie a úvahy.
4. Léthe – Je slovanské nebo, v ktorom prechádza básnik s Mínou a oslavujú všetkých slovanských dejateľov.
5. Acheron - Autor sa dostáva do slovanského pekla, kde trpia zatratení nepriatelia Slovanov.
Dejová osnova: Bohyňa Sláva, predstavuje slovanstvo, sa sťažuje v rade bohov, aké krivdy museli Slovania v minulosti vytrpieť. Bohovia rozhodnú stvoriť dcéru Slávy ako ideálny symbol slovan.budúcnosti, ktorá by odčinila predchádzajúce utrpenie a postavila ich na popredné národy sveta.
Dielo je preniknuté myšlienkami vlastenectva, sú tu morálno – vlastenecké názory a kritický postoj ku j nejednotnosti národných síl.
V odbornej lit. O literární vzájemnosti medzi kmeny a nárečí slovanskými sa neusiloval o politické zjednotenie Slovanov, ale kultúrne. Podal v nej program na kultúrne zblíženie Slovanov. Tým, že uznával len 4 hlavné nárečia dostal sa do konfliktu so štúrovcami.
K zachovaniu slov.ľud.slovesnosti prispel zozbieraním ľud. piesní v Národné spievanky.
Kollár nikde nepoužíva slovo Slovák, ale Sláv.
Ján Hollý narozdiel od Kollára nevidel v samostatnom jazyku trieštenie Slovanov. Osvojil si bernolákovčinu a prekladmi dokázal jej životaschopnosť. Prekladal antických klasikov. Napísal významné eposy z dejín Veľkej Moravy:
Najznámejší jeho epos je Svätopluk – má 12 spevov. Šlo v ňom o aktualizáciu veľkomorav.obdobia a využitie slávnej minulosti na pozdvihnutie národného uvedomenia Slovákov. Vychádza z histor.udalostí.
Veľkomoravský panovník Rastislav úspešne čelí Východofranskej ríši, ktorá si chce podmaniť slovanské kmene. Zradí ho však synovec Svätopluk a Rastislava vydáva Nemcom. Tí ho oslepia a zomiera v zajatí. Frankom padne za obeť ale aj sám Svätopluk, ktorý má za nich vyjednávať. Svätopluk uteká zo zajatia a postaví sa na čelo slovanského vojska. Epos sa končí Svätoplukovým víťaztvom na devínskom bojisku. Okrem historických mien tu vystupuje vela vymyslených a mytologických hrdinov (pohanský boh Černobog). Epos je pevne spojený s hlavnými myšlienkovými prúdmi sloven.nár.obrodenia. Osudy Svätopluka poskytli básnikovi námet na rozvinutie obrazu veľkého boja za slobodu Slovákov a samostatnosť ich kráľovstva.
Cyrilo – Metodiáda si všíma otázky jazyka. Kritizoval nemeckých kňazov, ktorí nevedia reč Slovákov, ale žiadajú, aby sa Slováci naučili po nemecky. Skladá sa zo 6 spevov. Opisuje príchod Cyrila a Metoda na VM, ich život a účinkovanie. Epos sa končí víťaztvom ducha, víťaztvom Metóda nad intrigami nemeckých kňazov.
Spracovaním tém z minulosti podnietil Hollý záujem o národné dejiny.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie