·Tvorba Emila Boleslava Lukáča sa vyznačovala temnými, hlbokými tónmi, tragikou a pesimizmom s hĺbavým uvažovaním a meditatívnosťou. Už v prvotine Lukáča - Spoveď prevažujú prvky nedôverčivosti až negatívnosti vyplývajú z vojnových čias v ktorých zažil množstvo osobných bolestných zážitkov. Už tu zvýraznil protiklady.

·No Ján Smrek bol básnikom životného optimizmu a hľadačom lásky a harmónie. Vyjadruje svoje pocity spontánne a využíva hru zo slovom, improvizáciu a množstvo prírodných a ľúbostných motívov. Už v prvotine - Odsúdený k večitej žízni sa zbavil smútočných myšlienok z ťažkého detstva a čias vojny. S týmto svetonázorom sa rozlúčil v jednej z posledných básní tohto diela - Dnes milujem svoj deň. V zbierke Cválajúce dni naberá Ján Smrek nový rytmus.

·V ďalších Lukáčových zbierkach sa prejavuje sklon k sebatrýzni. Lukáčov názor na cudzinu je nepríjemný až nepriateľský. Do kontrastu dáva „domov – svet“ ale aj vzťah „dedina – mesto“. Tento názor vystihuje zb. Dunaj a Seina. Ján Smrek na druhej strane lyricky opisuje svoje potulky po viacerých európskych štátoch. Medzi takéto básne patrí Z mora do sklenice.

·Vzťah k žene vyjadril Smrek v básnickej skladbe Básnik a žena. Jeho vzťah k žene je obdivný. Snaží sa chápať každú skutočnosť. Lukáč na rozdiel od Smreka píše že láska môže priniesť aj sklamanie a smútok. Básnikove svojské chápanie ľúbostného citu sa prejavuje v zb. O láske neláskavej. Bojí sa byť šťastným aby v zapätí nebol nešťastný.

·Ján Smrek reagoval na neprajný čas vojny zbierkami Hostina a Studňa. Lukáč svoj názor na vojnu vyjadruje v zbierkach Križovatky (vystihuje nebezpečenstvo fašizmu) Spev vlkov, Moloch, Bábeľ (pomätenie jazykov)

Ján Smrek bol básnikom rodeným – poeta natus, a Emil Boleslav Lukáč bo básnikom učeným – poeta doctus.