Hlavným literárnym druhom je lyrika, vnikajú aj nové žánre - duma, ktoré sa ponášali na ľudové piesne a balady. Štúrovci preberajú aj veršovanú stavbu, obrazy, trópy a námety z ľudovej slovesnosti. Využívajú aj veršovanú epiku - lyricko-reflexívne prvky, v ktorých básnik priamo zasahuje do deja a komentuje ho.
V tomto období sa rozvíjala aj próza, najmä historické povesti, ale aj kratšie prózy zo súčastného života so satirickým tónom.

Autori mnohých období využívali ľudovú slovesnosť, ale najviac to vidno u romantikov (štúrovcov). Reč sa spája s rečou ľudu, čiže literatúra sa stávala zrozumiteľná aj jednoduchým ľuďom a hrdina tiež pochádzal z ľudu. Po formálnej stránke využívali združený a striedavý rým.
Štúrovci písali sylabickou prozódiu, čo znamená, že každý verš mal rovnaký počet veršov (10, 12, 14) a nešlo o stopovú organizáci verša.

Ľudovít Štúr
Ľudovít Štúr bol v rámci ľudovej slovesnosti skôr teoretikom, pretože napísal prvé teoretické dielo o ľudovej slovesnosti O národních písních a povestiech plemen slovanských.
Štúr si ľudovú slovesnosť začal vážiť najmä počas jeho štúdií v Nemeckom Hale, kde ho ovplyvnil Herder, ktorý tvrdil, že ľudová slovesnosť slovanov je nádherná a má veľkú kultúrnu hodnotu a môže obohatiť kultúru všetkých národov.

Samo Chalupka
Tvorba:
1. Jánošikovská tematika
Jánošík bol popravený v r. 1713 v Liptovskom Mikuláši. Jánošík bol individualista a idealistický hrdina. Väznený bol v Likave.

Likavský väzeň
Aj keď Jánošíka chytili Chalupka verí, že sa mu podarí ujsť a naďalej bude pomáhať ľuďom, autor nie je pesimistický, ešte tu vidí nádej.

Junák
Kráľovohoľská
Kráľova hola symbolizuje slobodu. Vatra symbolizuje revolúciu a oheň očistu. Ľudia sú utláčaní a zastane sa ich už iba Boh a títo junáci (Jánošikova družina)
"Do zbroje! Kto si syn
svojho rodu hodný,
abože mi zahyň,
abo buď slobodný."
Báseň sa končí výzvou, aby každý išiel brániť svoju vlasť, hoci by mal pritom aj zahynúť. V básni autor využíva tieto prívlastky:
sochár - básnické obrazy sú trojrozmerné, slová akoby boli vytesané do kameňa
statický - stáť autor chápe ako kladnú vlastnosť, ako nepoddať sa
monumentalizujúci - zveličujúci

2. Národná tematika
Mor ho!
Mocný rímsky cisár sa utáboril pri Dunaji s cieľom podmaniť si Slovanov aj vojenskou silou. Družina Slovákov mu prinesie božie dary - chlieb, soľ, vodu. Hovoria, že Slováci sú mierumilovní, ale ak im niekto chce zaútočiť na vlasť, na ich domovinu neboja sa bojovať a brániť sa. Cár sa opýtal, či poznajú národ, ktorý by nepodlahol rímskej sile, a že ich vlasť dopadne rovnako. To slovákov rozčúli a na cisára vytasia meče. Cár si zavolá na pomoc armádu a slováci urputne bojujú a na zem padajú rímsky bojovníci jeden po druhom. Bojujú, hoci vedia, že nemôžu zvíťaziť nad rímskou presilou, ale je pre nich česť a najväčšie víťazstvo umrieť v boji o vlasť. Na konci boja je zem napitá krvou, nielen rímskych vojakov, ale aj slovenských bojovníkov. Nikto neostal nažive. Hoci Rimania zvíťazili, cár sa zo svojho víťazstva neteší, lebo v boji padlo veľa Rimanov, viac ako Slovákov. Ostatní slováci sa nemohli tešiť zo svojho víťazstva, pretože im túto správu nemal kto oznámiť, keďže všetci bojovníci zahynuli v boji.
"A ty mor ho! - hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradnou rukov siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
mor ty len, a vôľ nebyť, ako byť otrokom."