Slovenská preromantická a romantická literatúra
- nad osobnými citmi prevažuje láska k vlasti

Ľudová slovesnoť je súčasťou folklóru. Pod pojmom ľudová slovesnosť sa rozumejú slovesné výtvory, duchovné pamiatky, ktoré sa šírili prostredníctvom slova. Ľudová slovesnosť sa od umelej literatúry vyznačuje špecifickými vlastnosťami:
- rozširuje sa ústnym podaním - tradovaním
- vznikla a vyvíjala sa v ľudovom kolektíve

Ľudovú slovesnosť členíme na tri základné druhy:
EPIKA
- veľká epika - rozprávky (zberateľmi boli napr. Dobšinský, Kolllár), balady, povesti (povesti historické, miestne o hradoch, zámkoch, skalách, pokladoch)
- krátka epika - príslovia, pranostiky, porekadlá (vyjadrujú ľudovú múdrosť a skúsenosť, vyjadrujú dôležité pravdy alebo mravné zásady), hádanky, vyčítanky, rečňovanky

ROZPRÁVKY:
- slovenské ľudové - trojstupňová gradácia (3 dcéry, 3 úlohy, 3 bratia)
- fantastické - nadprirodzené postavy (víla, čarodejník, obor)
- realistické - ústrednou postavou je chudobný človek, ktorému pomáha vlastná múdrosť, dôvtip, šikovnosť (Nebojsa, Soľ nad zlato)
- zvieracie

LYRIKA
Je najrozšírenejším druhom ľudovej slovensti, reprezentuje je ľudová pieseň. Poznáme rôzne druhy piesní: pracovné, svadobné, pohrebné, uspávanky, trávnice, pastierske, valašské, zbojnícke, protiturecké, vojenské a najstaršie sú ľúbostné. Piesne sa členia na kalendárne (koledy na Vianoce, trávnice, pri vynášaní Moreny) a obradové (svadobné, pohrebné, krstiny).

DRÁMA
Počiatky drámy hľadáme vo folklóre podobne ako pri ľudových piesňach:
- kalednárny - Betlehemci, Traja králi, vynášanie moreny, dožinkové piesne, trávnice, trojkráľové hry, vianočné zvyky
- obradový - svadby, pohreby, odobierka, krstiny