A: Jednotlivý predstavitelia oboch kultúr sa živo zaujímali o osud toho druhého. V ľudovej slovesnosti slovenského a ukrajinského národa sa výraznejšie prejavila ich blízkosť. Osobitné postavenie v týchto vzťahoch majú ľudové piesne. Ukrajinské ľudové piesne boli často jediným zdrojom poznania dejín a života ukrajinského národa.

O ukrajinské piesne sa zaujímali najmä štúrovci, dostali sa k nim prostredníctvom poľských, českých a nemeckých prekladov. V roku 1847 Ľ. Štúr v časopise ,, Orol tatranský´´ uverejnil v preklade Nezabudova kozácku dumu ,, Útek troch bratov z Azova´´. Priekopník slovensko - ukrajinskej spolupráce bol Bohuslav Novák Nezabudov. Bol prvým zo slovenských spisovateľov, ktorý poznal ukrajinský ľud z vlastnej skúsenosti. Záujem o ukrajinský ľud sa uňho zrodil počas študentských rokov v Levoči, svojou prekladateľskou činnosťou sa stáva jedným z najplodnejších prekladateľov štúrovskej generácie, okrem iného prekladal aj z ruskej , poľskej a anglickej literatúry. Od augusta do septembra roku 1843 cestoval po východnom Slovensku, Zakarpatskej Ukrajine a Severnom Maďarsku. Dojmy z ciest zachytil v dielach ,, Listy z neznámej zeme´´ a ,, Spomienky potiské´´, ktoré Štúr uverejnil v ,,Orly tatranskom´´ . Literárnym ohlasom z jeho cesty po Zakarpatskej Ukrajine je povesť ,, Laborec´´. Zážitky z ciest stvárnil aj v básni ,, Krajina´´. Nezabudov sa osobne priatelil s Duchnovičom a Pavlovičom . Aj Štúr patril k zástancom Zakarpatských ukrajincov, dôkazom toho sú aj články v ,, Národných novinách´´, v nich ich povzbudzuje k duchovnému životu a radí im aby sa postarali o vydávanie rusínskeho časopisu.

V štúrovskom období veľký záujem o ukrajinskú ľudovú slovesnosť prejavil aj Samo Chalupka. Jeho báseň ,,Kozák´´ ( v pôvodnom znení Syn vojny ) vznikla pod silným vplyvom ukrajinských dúm. Chalúpkovu báseň preložil do ukrajinčiny Ivan Franko, okrem neho ho prekladal aj Pavlo Hrabovskyj.
Ďalším autorom, ktorého inšpirovalo ukrajinské kozáctvo bol Ján Botto. Napísal báseň ,,Ohlas ukrajinskej dumky´´, ktorá bola jeden krát uverejnená pod názvom ,, Duma ukrajinská´´.
Popredné miesto v dejinách slovensko- ukrajinských vzťahoch patrí Pavlovi Jozefov Šafárikovi ( idea slovanskej vzájomnosti ). Priatelil sa so T.H.Ševčenkom.
Aj u Kollára nemalý záujem vyvolal národnostný vývoj ukrajincov, obdivoval hlavne jeho folklór. Kollárova tvorba zaznamenala ohlas medzi ukrajinskými spisovateľmi, konkrétne jeho ,,Slávy dcéra ´´ mala vplyv na almanach ,, Rusalka Dnistrova ´´, ktorú vydávala skupina 3 významných ukrajinských buditeľov : Vahylevyč, Šaškevyč, Holovackyj