a) vlastenecké sonety ( postavil sa proti pokorovaniu slovenského národa a vyslovuje v nich názory na dobové problémy. Vlastenectvo podľa neho to je ľudskosť, národná znášanlivosť, spravodlivosť a sloboda.
b) Ľúbostné sonety ( sú popísané z bezprostredného zážitku, vyjadruje v nich svoje šťastie ale zároveň aj žiaľ z rozlúčenia, ľúbostný cit spojil s citom vlasteneckým
Myšlienkami humanity, slobody , vlastenectva a národného uvedomovania sa zaoberal i Ján Hollý, ktorý na konkrétnych obrazoch z histórie rozvinul národno-oslobodeneckú ideu Slovanstva. Jeho najvýznamnejší epos je ,, Svätopluk´´. Má 12 spevov. Na začiatku skladby podáva autor básnickým jazykom obsah diela. Začína sa Svätoplukovým bavorským uväznením. Cez Svätopluka podáva báj o pôvode Slovanov, ich pracovitosti, mierumilovnosti a pohostinnosti. Historické pramene využíva na základnú dejovú líniu- prípravu Nemcov a Slovákov na boj, dobíjanie Devína, Svätoplukov prechod na stranu Slovákov a jeho víťazstvo v súboji s vodcom nemeckých vojsk, Britwaldom. Do deja zasahujú aj mytologické postavy kresťanského a pohanského náboženstva.
Tému z veľkomoravského obdobia spracoval Ján Hollý aj v epose ,, Cyrilo- Metodiáda´´ ( Skladá sa zo 6 spevov, autor hovorí o príchode Cyrila a Metoda, oslavuje ich poslanie šíriť kresťanstvo, vzdelávať a vytvoiť písmo). Všímal si otázky jazyka, kritizoval nemeckých kňazov, ktorí nevedia reč Slovákov a žiadajú aby sa Slováci naučili po nemecky. Tento epos sa končí víťazstvom Metoda nad nemeckými kňazmi.
V epose ,,Sláv´´, ktorý nie je založený na historických prameňoch, zobrazuje boj Tatrancov s kočovnými Čudmi a ich víťazstvo nad nimi. Dej je vymyslený, týmto eposom chcel vyjadriť svoju vieru za boj proti utláčaniu. Napísal harmonickú idilickú poéziu ,, Selanky´´, v ktorej ospevuje slovanskú prírodu, dedinský život, ľudové zvyky. Zbierka obsahuje 21 piesní, v niektorých selankách oslávil aj významné osobnosti slovenského národného života. Postavy nazýva menami, ktoré sám vymyslel a mnohé z nich sa ujali ako slovenské mená Štúrovcov a neskôr ako ich krstné mená ( Miloslav, Jaroslav, Horislav, Slavomil ).
Najvýznamnejším dramatikom tohto obdobia bol Ján Chalupka. Ideovo- umelecké jadro jeho tvorby je obsiahnuté vo veselohre ,, Kocúrkovo alebo Len aby sme v bani nezostali´´. Po úspechu tejto hry napísal veselohry ,, Všetko naopak, Trasorítka, Trinásta hodina a Starúš plesnivec´´.
Slovenské učené tovarišstvo:
Idea slovanskej vzájomnosti: ideové spojenie všetkých slovanských národov, vzájomná pomoc a podpora
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Osvietenské myslenie a jeho odraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele Jána Kollár a Jána Hollého
Dátum pridania: | 06.07.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | kukolar3 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 802 | |
Referát vhodný pre: | Gymnázium | Počet A4: | 3.3 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 5m 30s |
Pomalé čítanie: | 8m 15s |