V tomto diele básnikovi nešlo o odkrývanie minulosti, ale o pohľad na súčasnosť a o jej hodnotenie. Sústredil sa na vykreslenie ľudových postáv a ľudu vôbec. Neveľký dej je popredkávaný hlbokými úvahami o ľude, o jeho prítomnosti a budúcnosti. Na postave Martina vykreslil Sládkovič predstavu štúrovskej generácie o schopnosti a sile ľudu, ktorá má aj svoju históriu. Martin je zo začiatku iba synonymom nespútanej prírody, až neskôr sa prejavujú jeho vlastnosti ako odpor k nespravodlivosti, zmysel pre všetko dobré. A keď ho básnik dovedie až do čierneho pluku, stáva sa z neho uvedomelý bojovník za slobodu. Nachádzajú sa tu aj prvky realistické aj keď je dielo romantické. Postavy sú zidealizované.

Rozdiel v stvárnení ľudu v tvorbe Sládkoviča a Hviezdoslava spočíva v tom, že Sládkovič ako predstaviteľ romantizmu všetko idealizuje. Martin predstaviteľ ľudu a kráľ Matej, predstaviteľ panstva, žijú v zhode. Ich konflikt sa rieši pokojne a bez problémov. Sládkovič poukazuje len na dobré stránky ľudu, na jeho schopnosti a silu, ktoré sú zárukou lepšej budúcnosti. Ale Hviezdoslav na rozdiel od Sládkoviča odhaľuje ich sociálne korene a príčiny. Aj riešenie konfliktu v Hájnikovej žene je iné. V nej trestá pohoršená žena v sebaobrane zhýrilca smrťou. Konflikt je zložitejší a riešenie reálnejšie. Trpí za to ona – pomätenie, ale aj jej muž, ktorý berie vinu na seba. Básnik zakončuje dielo šťastne.

B: Zhody a rozdiely ústneho a písomného prejavu
ROZDIELY: Ústny prejav má oproti písomnému :
1, kratší rozsah, koncentrovanejší a zaujímavejší obsah ( umel. jaz. prostriedky ), aby udržal aby udržal pozornosť poslucháčov
2, prehľadnejšiu kompozíciu a štylizáciu
3, výhody v používaní mimojazykových prostriedkov ( intonácia, mimika, gestikulácia ), prípadne doplniť svoj prejav následnou diskusiou
4, vysoká technika prednesu
Ústny prejav je náročnejší ako písomný.