psychológia = psyché (duša) + logos (veda) – náuka o duši
- otec psychológie – Wilhelm Wundt (chápal psych. ako vedu skúmajúcu vlastné zákony vedomia)
- 1879 zrod psych. ako vedy
- je to hoministická veda o psychickej regulácii
- zaoberá sa štúdiom psychických stavov a procesov prebiehajúcich v mysli človeka, jeho prežívaním,
ale aj správaním, ktoré vychádza z vedomých, alebo nevedomých podnetov

psych. disciplíny – špeciálne – vyberajú si špeciálny problém, sú zamerané na určitú časť psych. (forézna)
- základne – riešia základné problémy v psychológii (vývinová)
- aplikované – aplikujú do psych. poznatky z iných vedných disciplín (učiteľská, poradenská)

základné psych. smery – funkcionalizmus – JAMES – každý orgán ovplyvňuje psychickú reakciu
- behaviorizmus – PAVLOV – sústreďuje sa na správanie človeka
-umožň. opísať činnosť bez toho, aby sme sa zaujímali o to, čo sa deje vo vnútri tela
- psychoanalytický – FREUD – analýza psychiky a podvedomia
- vych. z predp., že veľká časť nášho správania má pôvod v proces., kt. sú nevedomé
- štrukturalizmus – WUNDT – kladie dôraz na vnútro človeka

- hľadiská prístupu k skúmaniu psych. javov-
- biologický – hovorí o činnosti nervového systému
- kognitívny – skúma správanie jednot. z pohľadu cieľov a plánov, kt. k nemu vedú
- fenomenologický - zameriava sa výlučne na subjektívnu skúsenosť
- humanistický – zdôrazňuje snahu po sebarealizácii

význam psychológie – rozširuje všeobecné vzdelanie a tým aj lepšie pochopenie vlastnej duševnej činnosti, správanie iných ľudí, zlepšenie orientácie v medziľudských vzťahoch
- podieľa sa na zdokonaľovaní systému riadenia v spoločnosti, na výchove a vzdelané
- zlepšuje činnosť a spôsob života

PSYCHIKA

psychika – základný termín psychológie
- chápe sa ako vlastnosť a funkcia vyššej nervovej sústavy, ktorá je spojená s činnosťou mozgu a ktorá
nám na základe podnetov umožňuje odrážať objektívny a subjektívny svet
- má interdisciplinárnu povahu (úzko sa dotýka prírody aj spoločenských vied)
- súhrnný pojem pre všetko duševné dianie (duševné javy, vlastnosti, stavy, vedomé a nevedomé
procesy), prežívanie, správanie a odraz vonkajšieho prostredia v mozgu
- vedecké chápanie – funkcia vyššej nervovej sústavy, predovšetkým mozgu
- vo svojom obsahu je odrazom objektívnej skutočnosti v mozgu
- je jednotou objekt. a subjekt. sveta (objektívny obsah so subjektívnym prežívaním)
- objektívny v psychike je jej obsah, ktorý vznikol odrazom. Človek však neodráža
objektívny svet pasívne, ale aktívne. Aktívnosť obrazu znamená, že človek si
vyberá podnety, ktoré bude odrážať.
- v činnosti sa rozvíja a v činnosti sa aj prejavuje
- je sociálne determinovaná (určená spoločenskou vrstvou, v kt. sa daný človek pohybuje)
- je vývinovo determinovaná ( prislúchajúca určitému veku)
- je celistvá a psychické javy sú statické (má procesový ráz- deje sa v čase a priestore)

úrovne psychiky -
I. PREŽÍVANIE – vnútorný svet človeka, tok vedomia, ktorý je dostupný iba jemu samému, v ktorom
dochádza k uvedomovaniu si vlastného duševného života
- je akýkoľvek subjektom prežívaný, emočne ladený stav a jav skutočnosti, ktorý je daný
v jeho vedomí
- predmetom je vonkajší a vnútorný svet
- je subjektívne, jedinečné a uskutočňujúce sa v čase
- môže byť – vedomé (človek si uvedomuje, že zážitky patria k jeho „ja“)
- nevedomé (človek si neuvedomuje svoje prežívanie, alebo si neuvedomuje
jeho príčiny či súvislosti)
- psychické javy, ktoré sú podstatou prežívanie majú základné druhy – psych. procesy
- psych. stavy

- základne kategórie – obsahy (poznávacia modalita) – vnemy, myšlienky – prejavujú sa v reči
- city (cítiaca modalita) – prejavujú s vo výraze
- snahy (motivačná modalita) – prejavujú sa vo výraze
- výsledok – zážitky – poznávacie (idey, myšlienky)
- citové (dojmy, impresie)

II. SPRÁVANIE – vonkajšie prejavy človeka, odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí
- také aktivity organizmu, ktoré môže pozorovať iná osoba, alebo ktoré môžu zaznamenať
prístroje
- interakcia živých bytostí s okolitým prostredím, sprostredkovaná ich vonkajšou,
pohybovou a vnútornou, psychickou aktivitou

- základne kategórie – konanie – jednorázové (úkon, akt)
- dlhodobé (činnosť)
- reč – vonkajšia, vnútorná, písomná, hovorová
- výraz – mimický
- pantomimický

- medzi psychikou človeka a živočíchov je rozdiel v tom, že človek si môže uvedomiť svoje psychické zážitky

DUŠEVNÝ VÝVIN
vývoj - proces objavovania istých znakov, istých javov, proces ich rastu a postupnej zmeny, ktoré vedú od
jednoduchšieho k zložitejšiemu, od nedokonalého k dokonalejšiemu (u druhu)

vývin – procesy, ktoré sa odohrávajú s indivíduom v čase na biologickej a psychickej úrovni

duševný vývin – procesy zmien v psychike, ktoré sa uskutočňujú v čase a v ich dôsledku sa prežívanie a správanie
dostáva na kvalitatívne vyššiu (evolučné zmeny), alebo nižšiu úroveň (involučné zmeny)
- jav, ktorý je neustále v pohybe
- jeho hybnou silou je neustále prekonávanie rozporov medzi momentálnou úrovňou
a požiadavkami, ktoré sa kladú na vyvíjajúceho jednotlivca tak zo strany výchovy, ak aj v rámci
sebavýchovy a sebavzdelávania, alebo zo strany spoločnosti

- zákony – celistvý proces (vyvíja sa celý organizmus, celá osobnosť, pretože jednotlivé oblasti sa vzájomne
podmieňujú, navzájom súvisia)
- súvislí proces (jednotlivé vývinové obdobia na seba nadväzujú)
- prebieha nerovnomerne v čase (s postupujúcim vekom sa tempo vývinu spomaľuje)
- najrýchlejšie sa vyvíja mozgovo-miechový systém (človek dozrie telesne, až tak duševne)
- nezvratný proces (postupuje k dosiahnutiu dospelých foriem a potom k zániku; nemôže sa zastaviť)
- socializačný proces (človek si pod vplyvom výchovy postupne osvojuje normy spoločenského
prostredia, v kt. sa vyvíja a žije)
- proces, v kt. prebieha individualizácia (postupné uvedomovanie si svojej osobitosti)
- všeobecné vývinové osobitosti sa prejavujú individuálnym spôsobom ( individuálne osobitosti sú
podmienené nie len biologicky, ale najmä vonkajšími životnými podmienkami,
s postupujúcim vekom sa individuálne rozdiely zväčšujú a preto čím su ľudia starší,
tým sa medzi sebou viac líšia)