- činitele – endogénne – dedičnosť – tie charakteristiky, ktoré má ľudský jedinec od svojich rodičov. Vlastní
ich od počatia. Týmto sa podobá na svojich rodičov, no dieťa nezdedí priamo
vlastnosť, ale iba faktor, ktorý riadi a podmieni vznik a vývin týchto znakov.
- exogénne – prostredie, učenie, výchova, vlastná aktivita
- na prelome 19. a 20 st. existovala „biologizujúca teória“ (človek prichádza na svet s hotovým
programom jeho individuálneho vývinu)
- zástanci behaviorizmu tvrdili, že na vývin osobnosti podstatne pôsobia vonkajšie vplyvy, najmä učenie
a výchovy, a že zdedené charakteristiky sa týmito vplyvmi môžu zmeniť.
- v súčasnosti sa presadzuje názor o interakcii oboch faktorov

- typy zmien v psychike-
I. fylogenéza: - vývoj k dokonalejším formám poznávania
- vývoj od inštinktu k intelektu (od magického myslenia k logickému)
- vývoj ľudskej psychiky u druhu
II. ontogenéza: - proces vývinu psychiky u človeka (uskutočňuje sa ako dôsledok interakcie zrenia
a učenia, pričom zrenie sa viaže k funkčnej spôsobilosti nervových vlákien)
- zmeny, ku ktorým dochádza – kvantitatívne (zmeny vo veľkosti, sile, objeme, rozsahu) - kvalitatívne (zanikanie starých a vznikanie nových vlastností)
III. aktuálna genéza: - proces zmien v prežívaní a správaní v krátkych časových úsekoch

- Lorenz - vytýčil senzitívne fázy pre fixáciu skúsenosti, ktoré sú získané v týchto obdobiach - vtisnutie
(obdobie ranného detstva, puberty, staroby)

- Piaget – švajčiarsky psych., predstaviteľ štruktur., kládol dôraz na prispôsobenie jedinca vonkajším podmien.
- podľa neho dieťa prechádza týmto vývinovými štádiami
1. senzomotorické (do 2 rokov) – vytvára schémy poznania, objavuje príčiny a účinky konania, utvára si pojem seba samého, skúma svet
2. predoperačné (do 7 rokov) – používanie jazyka, reči, vytvárania si prvých morálnych úsudkov
3. konkrétnych operácii (do 12 rokov) – schopnosť logicky rozmýšľať, vytváranie si abstraktných
pojmov, ktoré prideľuje ku konkrétnym veciam, získava
nové poznatky, no dohody možno meniť ako väčšina súhlasí
4. formálnych operácii – uvažovanie o situáciách do ktorých sa ešte nedostali

- Erikson – americký lekár a psychoanalytik nemeckého pôvodu, zdôrazňoval sociálne a kultúrne vzťahy pred
biologickou determináciou človeka, vychádza z predpokladu, že jedinec musí na každom stupni
vývinu vyriešiť určitý psychosociálny konflikt – Eriksonova psychoanalytická teória

- pojmy charakterizujúce psychiku človeka (vedomie) -
- vedomie – uvedomované bytie, prejav stupňa duševného vývinu a duševného zdravia človeka
- stav uvedomenia si vonkajších a vnútorných podnetov, človek k nemu dospieva postupným
uvedomovaním si seba samého a okolitého sveta
- predstavuje sledovanie samého seba, ovládanie samého seba, plánovanie, začínanie a riadenie
vlastného konania
- bdelý stav mysle, stav pohotovosti reagovať na vonkajšie i vnútorné podnety
- súhrn subjektívnej skúsenosti jedinca, tok psychických procesov, ktoré sa stále striedajú, čím
sa utvára spolunáležitosť k vlastnému ja

- disociácia – oddelenie kontroly od nášho vedomia ( pri dennom snení je veľmi zaujímavým
prejavom oddelenia jednej časti vedomia od druhej)
- môže vyústiť do vážnych porúch osobnosti

- ovplyvňujú – psychoaktívne látky – pôsobia na zmenu vedomia,
- najprv vytvárajú psychickú a potom telesnú závislosť
- trankvilizéry – majú centrálne tlmivý účinok (alkohol, lieky)
- opiáty svojimi tlmivými účinkami na nervovú sústavu znižujú citlivosť
na vnímanie telesných podnetov a schopnosť reagovať na podnety
- stimulanciá – látky, kt. zvyšujú aktiváciu ( menia náladu a zvyšujú sebadôveru)

- podvedomé procesy – hovoríme vtedy, ak nás ovplyvňujú podnety, ktoré nevnímame vedome

- predvedomé spomienky – sú tie, ktoré nie sú súčasťou vedomia v určitej chvíli, no keď ich potrebujeme
vynoria sa

- nevedomie – momentálne neuvedomované, ale predtým vedomé zážitky
- automatické procesy – zručnosti, v kt. sa popri vedomej činnosti uplatňuje aj nevedomie

- tieto stupne sa neohraničujú, ide o plynulý prechod od neuvedomovaných procesov k sebareflexii a späť

KOGNITÍVNE (POZNÁVACIE) PROCESY

1. POCIŤOVANIE – najjednoduchší kognitívny psychický proces
– pomocou neho získava človek základné informácie o vonkajšom svete i o stave vlastného
organizmu v tej najjednoduchšej forme
- vzniká na základe kvality činných receptorov, analyzátorov
/ skladá z 3 častí: zmyslový orgán (receptor)
dostredivý nerv ( vedie vzruch do príslušného centra v mozgu)
mozog
- pomocou ------- vonkajších receptorov – diaľkové (zrakové, sluchové, čuchové)
(exteroreceptory) - dotykové (chuťové, hmatové)
------- vnútorných receptorov – proprioreceptívne ( ovládame vlastnou vôľou)
(interoreceptory) - visceroreceptívne ( nedokážeme ovládať)

výsledok – pocit – najjednoduchší fakt vedomia, ktorý vzniká podráždením nervovej sústavy
- odraz jednotlivej vlastnosti predmetov a javov, ktoré pôsobia na receptory človeka
- pri vznikaní, musí mať podnet určitú silu:
intenzita: najnižšia – dolný podnetový prah ( nižšie hodnoty- podprahové podnety)
najvyššia - horný podnetový prah ( vyššie hodnoty- nadprahové podnety)
- najmenší rozdiel medzi 2 podmetmi toho istého druhu, ktorý umožňuje
postrehnúť rozdiel medzi nimi - diferenciálny podnetový prah