2. VNÍMANIE (percepcia) – proces, ktorý sprostredkúva kontakt medzi jedincom a prostredím (medzi
vnútorným a vonkajším)
- je zmyslovo špecifické ( všetky podnety majú svoje analyzátory)
- uplatňujú sa tzv. tvarové ( geštalové ) zákony, ktoré vysvetľujú, prečo sa niektoré podnetové
prvky zoskupujú do určitých celostných útvarov:
- z. blízkosti – celok vytvárajú prvky, ktoré sú blízko seba
- z- rovnakosti – celok vytvárajú zoskupenia rovnakých prvkov
- z. uzavretosti – celok vytvára to, čo je ohraničené kontúrami
- z. skúsenosti – celok vytvára to, čo sme ako celok už v minulosti vnímali
- z. spoločného osudu – celok vytvárajú prvky, ktoré majú spoločný "osud"- cieľ
- štruktúrované ( usporiadané) prvky vnímame ako figúry
neštruktúrované prvky tvoria tzv. pozadie
/ vnímanie figúry a pozadia sa môžu meniť ( v závislosti od zamerania pozornosti)
- reverzibilné figúry
vlastnosti – celostnosť - vnemy sú vždy odrazom nejakého celku, na ktorom sa podieľa i minulá skúsenosť
- výberovosť – na zákl. usmernenej pozornosti sa vnímanie sústreďuje len na niektoré podnety,
ktoré pôsobia na senzomotorické orgány z vonkajšieho prostredia
- významovosť – prejavuje sa v tom, že podnety vnímame, ako nositeľov určitého významu

etapy – recepcia – systém uvedomovania si podnetov
- percepcia – schopnosť nervového systému uvedomovať si podnety
- apercepcia – schopnosť nervového systému rozpoznávať a diferencovať podnety
obsah – nie len objekty vonkajšieho sveta, ale aj vnútorné stavy vlastného organizmu
výsledok – vnem ako súbor pocitov (subjektívny odraz reality, ktorý vzniká súčinnosťou viacerých
analyzátorov)
- základom je analyticko – syntetická činnosť
- je podmien. individ. myslením, pamäťou, minulou skúsenosťou a osobnosťou človeka
- skreslené vnemy – ilúzie – vzn. na zákl. skresleného vnímania ( objekt vnímame inak,
ako v skutočnosti je)
- môže mať charakter zrakových klamov
pozornosť – ide o sústredenosť a zameranosť psychických činností, teda vedomia na určitý predmet,
alebo jav, čím sa tento jav stáva stredobodom psychického diania
- môže byť zámerná, alebo mimovoľná
- funkcia – selektívnosť (výberovosť)
- charakteristické črty :
1. rozsah – udáva množstvo jednotlivých prvkov, kt. je človek schopný postrehnúť súčastne
2. koncentrácia – závisí od motivácie a vonkajších rušivých vplyvoch
3. stálosť – ovplyvňujú ju rôzne podnety, no hlavne náš záujem
4. intenzita – pozornosť nie je nikdy stabilná, raz je väčšia, inokedy menšia
5. flexibilita – schopnosť prenášať pozornosť z jedného javu na iný, rýchlo medzi nimi "prepínať", tým nám neuniknú dôležité podnety

Učenie - je jeden z dôležitých faktorov pôsobenia prostredia
- ide o nadobúdanie a obohacovanie individuálnych skúseností počas vývinu jedinca
- všetko, čo si jedinec osvojuje a čo uňho vytvára trvalejšie zmeny
- v užšom slova zmysle ide o cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, návykov, zručností, či
foriem správania alebo osobnostných vlastností
- predstavuje vo vývine ľudského jedinca významovú skutočnosť, pretože je interakciou medzi vonkajšími
vplyvmi jedinca na základe ktorej jedinec nadobúda individuálnu skúsenosť

- druhy – 1. habituácia – prispôsobenie sa podnetu ( jednoduchá forma učenia)
2. asociácia – komplexnejšie učenie, zahŕňa naučený vzťah medzi udalosťami (vzťah súvislosti,
konfrontácie, ktoré vedú k riešeniu situácie)
3. intelektuálne učenie – žiak si osvojuje vedomosti
4. motorické učenie – žiak si osvojuje zručnosti a návyky
5. imitačné učenie – učenie napodobňovaním určitých vzorov

3. PREDSTAVIVOSŤ ( imaginácia) – psychický proces, ktorý nám umožňuje vyvolanie obrazu do vedomia bez
jeho pôsobenia na receptory
- typy – vizuálna (zraková)
auditívna (sluchová)
motorická (pohybová)

výsledok– predstava - názorný obraz vonkajších predmetov
- je zmyslovo špecifická ( zraková, chuťová, ...)
!!! rozdiel medzi vnemom a predstavou !!!
- vnem- vzn. v senzomotorických orgánoch – periférne, subjektívny odraz reality
- predstava- vzn. v mozgu – centrálne, subjektívny obraz, ktorý ovplyvňuje aktuálny
stav mysle, potreby, emócie
- na rozdiel od vnemu sú menej jasné, úzko súvisia s pamäťou, možno
ich kedykoľvek vyvolať a meniť, spájajú človeka s minulosťou
- spolu s pocitmi a vnemami tvoria stupeň zmyslového poznania skutočnosti
- je prechodným stupňom medzi vnemom a pojmom (t. j. medzi názorným a abstraktným
poznaním)
- nevybavujú sa náhodne, sú zistené tzv. asociačné zákony :
/ primárne – z. dotyku v priestore a čase (spomienka na zlú známku vybavuje spomienku
na zákrok rodičov)
- z. podobnosti a kontrastu
sekundárne – z. novosti, z. živosti, z. častosti