OSOBNOSŤ

osobnosť– vymedzujeme, alebo charakterizujeme pomocou charakteru, temperamentu, telesnej konštrukcie
a schopnosti
- sebaregulujúci systém, ktorý zabezpečuje adaptáciu jedinca na prostredie
- bytosť uvedomujúca sa svojho JA, kt. disponuje slobodnou vôľou a nesie zodpoved. za svoje konanie
- bio – psycho sociálna bytosť – vyjadruje vzťah medzi biologickými faktormi, psychickými danosťami
a možnosťou ovplyvňovať priebeh svojho života
- typy – Hippokratovo- Galenosova teória – klasická typológia
- sangvinik – krv – nestála povaha, živá, optimistická, rýchlo sa nadchne, ale hneď upadá, city sú
veľmi plytké, pohyblivosť, dobromyseľný, spoločenský (silný vzruch aj útlm)
- cholerik – žlč – výbušný, veľmi ťažko sa ovláda, nemá rád obmedzenia, v citoch je stály
a náhly, veľmi netolerantný, neprispôsobivý (silný vzruch, slabý útlm)
- flegmatik – hlien- pokojná povaha, neprejavuje city navonok, racionálny, zach. odstup
(slabý vzruch, silný útlm)
- melancholik – žlč – empatický človek, nesmelý, uzavretý, depresívny, city vzn. pomaly a sú
trvalé (slabý vzruch, slabý útlm)
- Sheldonova teória – odvodená od telesnej stavby človeka
- endomorfný – mäkký, zaoblený, uvoľnený a zameraný na ľudí
- mezomorfný – svalnatý, atletický, energický, priebojný a odvážny
- ektomorfný – vysoký, chudý, zdržanlivý, introvertný a umelecký založený
- Kretschmerova teória – Pyknik (endomorfný) Atletik (mezomorfný) Astenik (ektomorfný)
- Carl Gustav Jungova teória – novodobá typológia
- extrovert – spoločenský, výrečný, prir. nadväzuje kontakty
- introvert – uzavretý, utiahnutý, racionálny
- Hans Jürgen Eysenková teória – novodobá typológia
- labilita (pohotovo reaguje neureticky t.j. utiahnuto, nepokojne , podráždene, neisto-labilne) - stabilita L

- typológie nevystihujú individuálne rozdiely M Ch
(zanedbávajú interindividuálne rozdiely) I E
F Sa
St
- schopnosti – vlastnosti , ktoré sú predpokladom ne úspešné vykonávanie činnosti
- vyvíjajú sa na základe vrodených anatomicko – fyziologických dispozícii – vlohy
/-► primárne – podmieňujú rozvoj ďalších schopností
sekundárne – všetky ostatné
– všeobecné – inteligencia – schopnosť, ktorá je predpokladom pre primerané prispôsobenie sa
situácii na základe rozumu
- jeden faktorový, resp. viac faktorový model
- výška inteligencie – IQ = (MV:FV) . 100
MV- mentálny vek, FV – fyzický vek
- merateľná na základe inteligenčných testov ( 1x Binet, Stern)
- Gaussová krivka :
- časti – verbálna
- neverbálna
- druhy – fluidná – vrodená, nezávislá od predchádzajúceho učenia
- v priebehu života sa nevyvíja
- kryštalická – založená na skúsenostiach, vedomostiach získaných
učením a na schopnostiach ich využívať (vrchol vo
vyššom veku)
- znaky inteligentného správanie
- dobrá orientácia a dobré myslenie (kritickosť, pohotové, presné vyjadrovanie)
- presné vnímanie a dobrá pamäť (pohotové vybavovanie info. z pamäti)
- schopn. koncentrácie na objektívne činnosti s pružným a správnym myslením
-tvorivosť – buď ako súčasť inteligencie, alebo ako zvláštna schopnosť nachádzať
neobvyklé

- špeciálne – verbálne schopnosti, priestorová orientácia, percepčná pohotovosť

- stupne schopností – nadanie – súhrn určitého druhu, ktorý umožňuje pozoruhodné, až nadpriemerné
výkony v určitej oblasti činnosti
- talent – zvlášť vysoko rozvinutý súhrn činnosti, ktorý umožňuje človeku dosiahnuť
vynikajúce schopnosti vo svojom obore
- genialita – mimoriadne rozvinutý talent, ktorý umožňuje vytvárať vrcholné diela

- temperament – z lat. temperamentum = práva miera
- súbor prevažne vrodených psychických vlastností, ktoré určujú dynamiku celého prežívania
a správania osobnosti
- spôsob reagovania človeka (ako ľahko, aké silné, ako rýchlo vzn. reakcie)

poruchy intelektu : retardácia schopnosti, duševná porucha
– zmena niektorých psych. javov, ktoré sa prejavuje v správaní a
prežívaní, spôsobuje problémy v soc. komunikácii a interakcii
- zaoberajú sa tým psychopatológia a psychiatria
. vrodené poruchy – má charakter trvalého handicapu
- oligofrénia - slabomyseľnosť
- vyjadruje defektnú úroveň intelektuálnych schopností za základe

retardácie vo vývine schopností už od narodenia
1. stupeň : DEBILITA (ľahký stupeň mentálnej retardácie)
- oslabená schopnosť narábania s abstraktnými pojmami, nekritickosť,
nižšia chápavosť, vzdelateľný takmer bez väčších problémov, do 12. roku ťažko identifikovateľná
- spomalené dosiahnutie psychických funkcii (najvyššia úroveň 8-13 rok)
2 stupeň : IMBECILITA (stredne ťažký stupeň retardácie)
- problémy s vyjadrovaním, chýba abstrakcia vo vyjadrovaní, neschopný
naučiť sa čítať a písať, no zvládne jednoduché monotónne úkony
3. stupeň : IDIOCIA ( najťažší stupeň retardácie)
- prejavuje sa v mentálnej aj fyzickej retardácii, vyžaduje si špeciálnu
starostlivosť
- psychóza – vážna neuropsychická porucha, ktorá narúša osobnosť človeka
- maniodepresívna psychóza – chorobné zmeny nálad
- schizofrénia – rozdvojenie osobnosti
- poruchy osobnosti – dlhodobá odchýlka od bežných prejavov
- explozívna psychopatia – po nepatrnom podnete prichádza výbuch hnevu
získané poruchy – sociálna retardácia – retardácia vplyvom prostredia, ktoré jedincovi neposkytlo
dostatočnú vývinovú stimuláciu (dá sa odstrániť)
- deteriorácia – je získaná poškodením mozgu v dôsledku užívania omamných látok
- demencia – v období staroby
- neuróza - najčastejšie psychické poruchy, sú väčšinou prechodného charakteru, bez
porúch mozgu (arachnofóbia, klaustrofóbia)

psych.javy- funkcia mozgu, ktorá sa formuje vplyvom spoločnosti, zvlášť pôsobením výchovy
-umožňuje človeku poznávať svet a zároveň naň aktívne pôsobiť
- menia sa a vyvíjajú
- spôsobuje rozdiel medzi ľuďmi a jednotlivými etapami života
- delenie – 1. psych. vlastnosti – temperament, schopnosti, charakter, motívy a postoje, vôľové vlastnosti
2. psych. procesy osobnosti – kognitívne procesy pamäti, motivačné procesy (citové, vôľové)
3. psych. stavy osobnosti – stavy pozornosti, citové stavy

DYNAMIKA PSYCHIKY

dynamika psychiky – je to vnútorné hnutie, ktoré podmieňuje správanie a prežívanie
- hybné sily –
1. MOTIVÁCIA – usmerňuje naše správanie a ovplyvňuje dynamiku psychiky
- zákl. modely – model nedostatku – konanie je motivované pocitom prázdna, nedostatku, ktorý
musí byť zaplnený ( hlad, potreba vody, vzduchu)
- model vybitia – k uspokojeniu dochádza pri uvoľnení nahromadeného napätia
(cítim zlosť – udriem päsťou – vyventilujem E)
- homeostatické modely – rovnovážne – po nich sa organizmus dostane do rovnováhy
- úrovne – aktivita, smerovosť, cieľavedomosť

- faktory – konflikt – stret protichodných tendencii, stav napätia pri rozhodovaní
- môže nastať medzi : 2 kladnými aktivitami
2 zápornými aktivitami
kladnou a zápornom aktivitou