Psychológia na maturitu

psychológia = psyché (duša) + logos (veda) – náuka o duši
- otec psychológie – Wilhelm Wundt (chápal psych. ako vedu skúmajúcu vlastné zákony vedomia)
- 1879 zrod psych. ako vedy
- je to hoministická veda o psychickej regulácii
- zaoberá sa štúdiom psychických stavov a procesov prebiehajúcich v mysli človeka, jeho prežívaním,
ale aj správaním, ktoré vychádza z vedomých, alebo nevedomých podnetov

psych. disciplíny – špeciálne – vyberajú si špeciálny problém, sú zamerané na určitú časť psych. (forézna)
- základne – riešia základné problémy v psychológii (vývinová)
- aplikované – aplikujú do psych. poznatky z iných vedných disciplín (učiteľská, poradenská)

základné psych. smery – funkcionalizmus – JAMES – každý orgán ovplyvňuje psychickú reakciu
- behaviorizmus – PAVLOV – sústreďuje sa na správanie človeka
-umožň. opísať činnosť bez toho, aby sme sa zaujímali o to, čo sa deje vo vnútri tela
- psychoanalytický – FREUD – analýza psychiky a podvedomia
- vych. z predp., že veľká časť nášho správania má pôvod v proces., kt. sú nevedomé
- štrukturalizmus – WUNDT – kladie dôraz na vnútro človeka

- hľadiská prístupu k skúmaniu psych. javov-
- biologický – hovorí o činnosti nervového systému
- kognitívny – skúma správanie jednot. z pohľadu cieľov a plánov, kt. k nemu vedú
- fenomenologický - zameriava sa výlučne na subjektívnu skúsenosť
- humanistický – zdôrazňuje snahu po sebarealizácii

význam psychológie – rozširuje všeobecné vzdelanie a tým aj lepšie pochopenie vlastnej duševnej činnosti, správanie iných ľudí, zlepšenie orientácie v medziľudských vzťahoch
- podieľa sa na zdokonaľovaní systému riadenia v spoločnosti, na výchove a vzdelané
- zlepšuje činnosť a spôsob života

PSYCHIKA

psychika – základný termín psychológie
- chápe sa ako vlastnosť a funkcia vyššej nervovej sústavy, ktorá je spojená s činnosťou mozgu a ktorá
nám na základe podnetov umožňuje odrážať objektívny a subjektívny svet
- má interdisciplinárnu povahu (úzko sa dotýka prírody aj spoločenských vied)
- súhrnný pojem pre všetko duševné dianie (duševné javy, vlastnosti, stavy, vedomé a nevedomé
procesy), prežívanie, správanie a odraz vonkajšieho prostredia v mozgu
- vedecké chápanie – funkcia vyššej nervovej sústavy, predovšetkým mozgu
- vo svojom obsahu je odrazom objektívnej skutočnosti v mozgu
- je jednotou objekt. a subjekt. sveta (objektívny obsah so subjektívnym prežívaním)
- objektívny v psychike je jej obsah, ktorý vznikol odrazom. Človek však neodráža
objektívny svet pasívne, ale aktívne. Aktívnosť obrazu znamená, že človek si
vyberá podnety, ktoré bude odrážať.
- v činnosti sa rozvíja a v činnosti sa aj prejavuje
- je sociálne determinovaná (určená spoločenskou vrstvou, v kt. sa daný človek pohybuje)
- je vývinovo determinovaná ( prislúchajúca určitému veku)
- je celistvá a psychické javy sú statické (má procesový ráz- deje sa v čase a priestore)

úrovne psychiky -
I. PREŽÍVANIE – vnútorný svet človeka, tok vedomia, ktorý je dostupný iba jemu samému, v ktorom
dochádza k uvedomovaniu si vlastného duševného života
- je akýkoľvek subjektom prežívaný, emočne ladený stav a jav skutočnosti, ktorý je daný
v jeho vedomí
- predmetom je vonkajší a vnútorný svet
- je subjektívne, jedinečné a uskutočňujúce sa v čase
- môže byť – vedomé (človek si uvedomuje, že zážitky patria k jeho „ja“)
- nevedomé (človek si neuvedomuje svoje prežívanie, alebo si neuvedomuje
jeho príčiny či súvislosti)
- psychické javy, ktoré sú podstatou prežívanie majú základné druhy – psych. procesy
- psych. stavy

- základne kategórie – obsahy (poznávacia modalita) – vnemy, myšlienky – prejavujú sa v reči
- city (cítiaca modalita) – prejavujú s vo výraze
- snahy (motivačná modalita) – prejavujú sa vo výraze
- výsledok – zážitky – poznávacie (idey, myšlienky)
- citové (dojmy, impresie)

II. SPRÁVANIE – vonkajšie prejavy človeka, odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí
- také aktivity organizmu, ktoré môže pozorovať iná osoba, alebo ktoré môžu zaznamenať
prístroje
- interakcia živých bytostí s okolitým prostredím, sprostredkovaná ich vonkajšou,
pohybovou a vnútornou, psychickou aktivitou

- základne kategórie – konanie – jednorázové (úkon, akt)
- dlhodobé (činnosť)
- reč – vonkajšia, vnútorná, písomná, hovorová
- výraz – mimický
- pantomimický

- medzi psychikou človeka a živočíchov je rozdiel v tom, že človek si môže uvedomiť svoje psychické zážitky

DUŠEVNÝ VÝVIN
vývoj - proces objavovania istých znakov, istých javov, proces ich rastu a postupnej zmeny, ktoré vedú od
jednoduchšieho k zložitejšiemu, od nedokonalého k dokonalejšiemu (u druhu)

vývin – procesy, ktoré sa odohrávajú s indivíduom v čase na biologickej a psychickej úrovni

duševný vývin – procesy zmien v psychike, ktoré sa uskutočňujú v čase a v ich dôsledku sa prežívanie a správanie
dostáva na kvalitatívne vyššiu (evolučné zmeny), alebo nižšiu úroveň (involučné zmeny)
- jav, ktorý je neustále v pohybe
- jeho hybnou silou je neustále prekonávanie rozporov medzi momentálnou úrovňou
a požiadavkami, ktoré sa kladú na vyvíjajúceho jednotlivca tak zo strany výchovy, ak aj v rámci
sebavýchovy a sebavzdelávania, alebo zo strany spoločnosti

- zákony – celistvý proces (vyvíja sa celý organizmus, celá osobnosť, pretože jednotlivé oblasti sa vzájomne
podmieňujú, navzájom súvisia)
- súvislí proces (jednotlivé vývinové obdobia na seba nadväzujú)
- prebieha nerovnomerne v čase (s postupujúcim vekom sa tempo vývinu spomaľuje)
- najrýchlejšie sa vyvíja mozgovo-miechový systém (človek dozrie telesne, až tak duševne)
- nezvratný proces (postupuje k dosiahnutiu dospelých foriem a potom k zániku; nemôže sa zastaviť)
- socializačný proces (človek si pod vplyvom výchovy postupne osvojuje normy spoločenského
prostredia, v kt. sa vyvíja a žije)
- proces, v kt. prebieha individualizácia (postupné uvedomovanie si svojej osobitosti)
- všeobecné vývinové osobitosti sa prejavujú individuálnym spôsobom ( individuálne osobitosti sú
podmienené nie len biologicky, ale najmä vonkajšími životnými podmienkami,
s postupujúcim vekom sa individuálne rozdiely zväčšujú a preto čím su ľudia starší,
tým sa medzi sebou viac líšia)
- činitele – endogénne – dedičnosť – tie charakteristiky, ktoré má ľudský jedinec od svojich rodičov. Vlastní
ich od počatia. Týmto sa podobá na svojich rodičov, no dieťa nezdedí priamo
vlastnosť, ale iba faktor, ktorý riadi a podmieni vznik a vývin týchto znakov.
- exogénne – prostredie, učenie, výchova, vlastná aktivita
- na prelome 19. a 20 st. existovala „biologizujúca teória“ (človek prichádza na svet s hotovým
programom jeho individuálneho vývinu)
- zástanci behaviorizmu tvrdili, že na vývin osobnosti podstatne pôsobia vonkajšie vplyvy, najmä učenie
a výchovy, a že zdedené charakteristiky sa týmito vplyvmi môžu zmeniť.
- v súčasnosti sa presadzuje názor o interakcii oboch faktorov

- typy zmien v psychike-
I. fylogenéza: - vývoj k dokonalejším formám poznávania
- vývoj od inštinktu k intelektu (od magického myslenia k logickému)
- vývoj ľudskej psychiky u druhu
II. ontogenéza: - proces vývinu psychiky u človeka (uskutočňuje sa ako dôsledok interakcie zrenia
a učenia, pričom zrenie sa viaže k funkčnej spôsobilosti nervových vlákien)
- zmeny, ku ktorým dochádza – kvantitatívne (zmeny vo veľkosti, sile, objeme, rozsahu) - kvalitatívne (zanikanie starých a vznikanie nových vlastností)
III. aktuálna genéza: - proces zmien v prežívaní a správaní v krátkych časových úsekoch

- Lorenz - vytýčil senzitívne fázy pre fixáciu skúsenosti, ktoré sú získané v týchto obdobiach - vtisnutie
(obdobie ranného detstva, puberty, staroby)

- Piaget – švajčiarsky psych., predstaviteľ štruktur., kládol dôraz na prispôsobenie jedinca vonkajším podmien.
- podľa neho dieťa prechádza týmto vývinovými štádiami
1. senzomotorické (do 2 rokov) – vytvára schémy poznania, objavuje príčiny a účinky konania, utvára si pojem seba samého, skúma svet
2. predoperačné (do 7 rokov) – používanie jazyka, reči, vytvárania si prvých morálnych úsudkov
3. konkrétnych operácii (do 12 rokov) – schopnosť logicky rozmýšľať, vytváranie si abstraktných
pojmov, ktoré prideľuje ku konkrétnym veciam, získava
nové poznatky, no dohody možno meniť ako väčšina súhlasí
4. formálnych operácii – uvažovanie o situáciách do ktorých sa ešte nedostali

- Erikson – americký lekár a psychoanalytik nemeckého pôvodu, zdôrazňoval sociálne a kultúrne vzťahy pred
biologickou determináciou človeka, vychádza z predpokladu, že jedinec musí na každom stupni
vývinu vyriešiť určitý psychosociálny konflikt – Eriksonova psychoanalytická teória

- pojmy charakterizujúce psychiku človeka (vedomie) -
- vedomie – uvedomované bytie, prejav stupňa duševného vývinu a duševného zdravia človeka
- stav uvedomenia si vonkajších a vnútorných podnetov, človek k nemu dospieva postupným
uvedomovaním si seba samého a okolitého sveta
- predstavuje sledovanie samého seba, ovládanie samého seba, plánovanie, začínanie a riadenie
vlastného konania
- bdelý stav mysle, stav pohotovosti reagovať na vonkajšie i vnútorné podnety
- súhrn subjektívnej skúsenosti jedinca, tok psychických procesov, ktoré sa stále striedajú, čím
sa utvára spolunáležitosť k vlastnému ja

- disociácia – oddelenie kontroly od nášho vedomia ( pri dennom snení je veľmi zaujímavým
prejavom oddelenia jednej časti vedomia od druhej)
- môže vyústiť do vážnych porúch osobnosti

- ovplyvňujú – psychoaktívne látky – pôsobia na zmenu vedomia,
- najprv vytvárajú psychickú a potom telesnú závislosť
- trankvilizéry – majú centrálne tlmivý účinok (alkohol, lieky)
- opiáty svojimi tlmivými účinkami na nervovú sústavu znižujú citlivosť
na vnímanie telesných podnetov a schopnosť reagovať na podnety
- stimulanciá – látky, kt. zvyšujú aktiváciu ( menia náladu a zvyšujú sebadôveru)

- podvedomé procesy – hovoríme vtedy, ak nás ovplyvňujú podnety, ktoré nevnímame vedome

- predvedomé spomienky – sú tie, ktoré nie sú súčasťou vedomia v určitej chvíli, no keď ich potrebujeme
vynoria sa

- nevedomie – momentálne neuvedomované, ale predtým vedomé zážitky
- automatické procesy – zručnosti, v kt. sa popri vedomej činnosti uplatňuje aj nevedomie

- tieto stupne sa neohraničujú, ide o plynulý prechod od neuvedomovaných procesov k sebareflexii a späť

KOGNITÍVNE (POZNÁVACIE) PROCESY

1. POCIŤOVANIE – najjednoduchší kognitívny psychický proces
– pomocou neho získava človek základné informácie o vonkajšom svete i o stave vlastného
organizmu v tej najjednoduchšej forme
- vzniká na základe kvality činných receptorov, analyzátorov
/ skladá z 3 častí: zmyslový orgán (receptor)
dostredivý nerv ( vedie vzruch do príslušného centra v mozgu)
mozog
- pomocou ------- vonkajších receptorov – diaľkové (zrakové, sluchové, čuchové)
(exteroreceptory) - dotykové (chuťové, hmatové)
------- vnútorných receptorov – proprioreceptívne ( ovládame vlastnou vôľou)
(interoreceptory) - visceroreceptívne ( nedokážeme ovládať)

výsledok – pocit – najjednoduchší fakt vedomia, ktorý vzniká podráždením nervovej sústavy
- odraz jednotlivej vlastnosti predmetov a javov, ktoré pôsobia na receptory človeka
- pri vznikaní, musí mať podnet určitú silu:
intenzita: najnižšia – dolný podnetový prah ( nižšie hodnoty- podprahové podnety)
najvyššia - horný podnetový prah ( vyššie hodnoty- nadprahové podnety)
- najmenší rozdiel medzi 2 podmetmi toho istého druhu, ktorý umožňuje
postrehnúť rozdiel medzi nimi - diferenciálny podnetový prah
2. VNÍMANIE (percepcia) – proces, ktorý sprostredkúva kontakt medzi jedincom a prostredím (medzi
vnútorným a vonkajším)
- je zmyslovo špecifické ( všetky podnety majú svoje analyzátory)
- uplatňujú sa tzv. tvarové ( geštalové ) zákony, ktoré vysvetľujú, prečo sa niektoré podnetové
prvky zoskupujú do určitých celostných útvarov:
- z. blízkosti – celok vytvárajú prvky, ktoré sú blízko seba
- z- rovnakosti – celok vytvárajú zoskupenia rovnakých prvkov
- z. uzavretosti – celok vytvára to, čo je ohraničené kontúrami
- z. skúsenosti – celok vytvára to, čo sme ako celok už v minulosti vnímali
- z. spoločného osudu – celok vytvárajú prvky, ktoré majú spoločný "osud"- cieľ
- štruktúrované ( usporiadané) prvky vnímame ako figúry
neštruktúrované prvky tvoria tzv. pozadie
/ vnímanie figúry a pozadia sa môžu meniť ( v závislosti od zamerania pozornosti)
- reverzibilné figúry
vlastnosti – celostnosť - vnemy sú vždy odrazom nejakého celku, na ktorom sa podieľa i minulá skúsenosť
- výberovosť – na zákl. usmernenej pozornosti sa vnímanie sústreďuje len na niektoré podnety,
ktoré pôsobia na senzomotorické orgány z vonkajšieho prostredia
- významovosť – prejavuje sa v tom, že podnety vnímame, ako nositeľov určitého významu

etapy – recepcia – systém uvedomovania si podnetov
- percepcia – schopnosť nervového systému uvedomovať si podnety
- apercepcia – schopnosť nervového systému rozpoznávať a diferencovať podnety
obsah – nie len objekty vonkajšieho sveta, ale aj vnútorné stavy vlastného organizmu
výsledok – vnem ako súbor pocitov (subjektívny odraz reality, ktorý vzniká súčinnosťou viacerých
analyzátorov)
- základom je analyticko – syntetická činnosť
- je podmien. individ. myslením, pamäťou, minulou skúsenosťou a osobnosťou človeka
- skreslené vnemy – ilúzie – vzn. na zákl. skresleného vnímania ( objekt vnímame inak,
ako v skutočnosti je)
- môže mať charakter zrakových klamov
pozornosť – ide o sústredenosť a zameranosť psychických činností, teda vedomia na určitý predmet,
alebo jav, čím sa tento jav stáva stredobodom psychického diania
- môže byť zámerná, alebo mimovoľná
- funkcia – selektívnosť (výberovosť)
- charakteristické črty :
1. rozsah – udáva množstvo jednotlivých prvkov, kt. je človek schopný postrehnúť súčastne
2. koncentrácia – závisí od motivácie a vonkajších rušivých vplyvoch
3. stálosť – ovplyvňujú ju rôzne podnety, no hlavne náš záujem
4. intenzita – pozornosť nie je nikdy stabilná, raz je väčšia, inokedy menšia
5. flexibilita – schopnosť prenášať pozornosť z jedného javu na iný, rýchlo medzi nimi "prepínať", tým nám neuniknú dôležité podnety

Učenie - je jeden z dôležitých faktorov pôsobenia prostredia
- ide o nadobúdanie a obohacovanie individuálnych skúseností počas vývinu jedinca
- všetko, čo si jedinec osvojuje a čo uňho vytvára trvalejšie zmeny
- v užšom slova zmysle ide o cieľavedomé a systematické nadobúdanie vedomostí, návykov, zručností, či
foriem správania alebo osobnostných vlastností
- predstavuje vo vývine ľudského jedinca významovú skutočnosť, pretože je interakciou medzi vonkajšími
vplyvmi jedinca na základe ktorej jedinec nadobúda individuálnu skúsenosť

- druhy – 1. habituácia – prispôsobenie sa podnetu ( jednoduchá forma učenia)
2. asociácia – komplexnejšie učenie, zahŕňa naučený vzťah medzi udalosťami (vzťah súvislosti,
konfrontácie, ktoré vedú k riešeniu situácie)
3. intelektuálne učenie – žiak si osvojuje vedomosti
4. motorické učenie – žiak si osvojuje zručnosti a návyky
5. imitačné učenie – učenie napodobňovaním určitých vzorov

3. PREDSTAVIVOSŤ ( imaginácia) – psychický proces, ktorý nám umožňuje vyvolanie obrazu do vedomia bez
jeho pôsobenia na receptory
- typy – vizuálna (zraková)
auditívna (sluchová)
motorická (pohybová)

výsledok– predstava - názorný obraz vonkajších predmetov
- je zmyslovo špecifická ( zraková, chuťová, ...)
!!! rozdiel medzi vnemom a predstavou !!!
- vnem- vzn. v senzomotorických orgánoch – periférne, subjektívny odraz reality
- predstava- vzn. v mozgu – centrálne, subjektívny obraz, ktorý ovplyvňuje aktuálny
stav mysle, potreby, emócie
- na rozdiel od vnemu sú menej jasné, úzko súvisia s pamäťou, možno
ich kedykoľvek vyvolať a meniť, spájajú človeka s minulosťou
- spolu s pocitmi a vnemami tvoria stupeň zmyslového poznania skutočnosti
- je prechodným stupňom medzi vnemom a pojmom (t. j. medzi názorným a abstraktným
poznaním)
- nevybavujú sa náhodne, sú zistené tzv. asociačné zákony :
/ primárne – z. dotyku v priestore a čase (spomienka na zlú známku vybavuje spomienku
na zákrok rodičov)
- z. podobnosti a kontrastu
sekundárne – z. novosti, z. živosti, z. častosti
- delenie – pamäťové ( spomienkové )- vzn. reprodukciou minulých zážitkov
- jedinečné
- všeobecné

- fantazijné - vytvorené našou obrazotvornosťou, ako čosi nové, i keď postavené
na našej predchádzajúcej skúsenosti
- pamäťové javy, ktoré skúsenostný materiál pochádzajúci z vnemov
spracúvajú, alebo rekonštruujú takým spôsobom, ktorý nevyplýva
zo skúseností, z toho vyplýva, že sú nové a objavné
/ fantázia – imaginácia – psychický proces a zároveň schopnosť vytvárať
predstavy aj takých predmetov a javov, ktoré človek v danej
podobe predtým nikdy nevnímal (je predpokl. tvorivej činnosti)
!!! pri predstave ide o subjektívnu rekonštrukciu
pri fantázii ide o konštrukciu nového, neznámeho !!!
- rekonštruujúce – predstavy, ktoré vznikajú na základe slovného opisu, alebo
symbolického vyjadrenia
- tvorivé
- denné snenie – ním si človek kompenzuje nedostatok v svojom živote
- spánkové sny

- halucinácie – predstavy, ktoré vznikajú pri nenormálnom stave organizmu (horúčka,
drogy,...) bez podnetov na zmyslové orgány

- eidetické predstavy – veľmi názorné, ostré predstavy, úplnosťou blížiace sa k vnemom (majú
ich ľudia s fotografickou pamäťou

4. PAMÄŤ- ide o schopnosť a zároveň o proces prijímania, ukladania a vybavovania minul. zážitkov a skúseností
- psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka
- poňatie pamäti – širšie – zahŕňa v sebe celý komplex našich skúseností
- užšie – reprodukcia zážitku, vybavíme si určitú spomienku

- základné fázy – 1. zapamätanie (vštepovanie) – môže byť spontánne, alebo úmyselné
2. pamätanie (podržanie) – pre túto etapu je príznačný proces zabúdania
/ - najlepšie si človek pamätá začiatok a koniec textu
- zabúdanie má tvar krivky U
- Herman Ebinghaus – zabúdanie nastáva najrýchlejšie po učení, asi po 1 dni
sa ustaľuje a neskôr len málo klesá
- faktory zabúdania: - vyhasínanie (rozpad) nepoužitej pamäťovej stopy
- interferencia - pôsobenie nových info, kt. odbúravajú staršie
3. vybavovanie :
- znovupoznanie – vedomie minulého prežívania vzniká iba pri opätovnom pôsobení
pôvodných podnetov
- spomínanie- pomocou iných zážitkov sa nám vybavujú minulé
- reprodukcia – zapamätané a vybavené sa zhoduje

- pamäťové procesy – empirická pamäť – skúsenostná (ukladáme si do nej svoje zážitky)
- reproduktívna – zamer. na vedomosti, kt. nadobúdame buď úmyselne, alebo neúmyselne
- krátkodobá, alebo dlhodobá pamäť

- pamäťové kódy – kódy, ktoré pamäť používa na uchovávanie určitých informácii
- sémantický charakter (lingvistický) – verbálne informácie - dnes je štvrtok
- ikonický charakter (obrazový) – informácia má povahu obrazu – tváre, krajiny
- epizodický charakter (autobiografický) – info. týkajúce sa bezprostredne dotyčnej osoby
5. MYSLENIE – zovšeobecňujúci proces kongnitívnych procesov
- sprostredkovaný a zovšeobecňujúci spôsob poznávania, ktorý vedie k poznaniu vlastností
predmetov a vzťahov medzi nimi
- podľa prevládajúceho prostriedku, v kt. myslenie prebieha hovoríme o proporcionálnom myslení
/ vyjadruje tvrdenia, propozície (to čo v mysli "počujeme")
- delenie – imaginárne myslenie – zodpovedá predstava, tomu, čo v mysli " vidíme", pracuje so zrakovými
predstavami
- motorické myslenie – prezrádza postupnosť predstáv, pohybov v mysli, tzv. mimoslovné
- realizácia – reč - nástroj myslenia a forma dorozumievania
- základným komunikačným prvkom je slovo
- druhy – vnútorná a vonkajšia
- funkcia – podnetová – pôsobenie slovami na druhých
- predstavová – slovo zobrazuje myšlienku
- výrazová – slovo vyjadruje citovú zložku osobnosti
/ tieto 3 funkcie tvoria Bühlerov trojuholník
- zákl. myšlienkové operácie – analýza, syntéza, komparácia, abstrakcia, konkretizácia, generalizácia,
indukcia, dedukcia, analógia
- intuícia – tzv. šiesty zmysel- treba ju odlíšiť , objavuje sa nečakane, akoby riešenie zrazu dozrelo v podvedomí
OSOBNOSŤ

osobnosť– vymedzujeme, alebo charakterizujeme pomocou charakteru, temperamentu, telesnej konštrukcie
a schopnosti
- sebaregulujúci systém, ktorý zabezpečuje adaptáciu jedinca na prostredie
- bytosť uvedomujúca sa svojho JA, kt. disponuje slobodnou vôľou a nesie zodpoved. za svoje konanie
- bio – psycho sociálna bytosť – vyjadruje vzťah medzi biologickými faktormi, psychickými danosťami
a možnosťou ovplyvňovať priebeh svojho života
- typy – Hippokratovo- Galenosova teória – klasická typológia
- sangvinik – krv – nestála povaha, živá, optimistická, rýchlo sa nadchne, ale hneď upadá, city sú
veľmi plytké, pohyblivosť, dobromyseľný, spoločenský (silný vzruch aj útlm)
- cholerik – žlč – výbušný, veľmi ťažko sa ovláda, nemá rád obmedzenia, v citoch je stály
a náhly, veľmi netolerantný, neprispôsobivý (silný vzruch, slabý útlm)
- flegmatik – hlien- pokojná povaha, neprejavuje city navonok, racionálny, zach. odstup
(slabý vzruch, silný útlm)
- melancholik – žlč – empatický človek, nesmelý, uzavretý, depresívny, city vzn. pomaly a sú
trvalé (slabý vzruch, slabý útlm)
- Sheldonova teória – odvodená od telesnej stavby človeka
- endomorfný – mäkký, zaoblený, uvoľnený a zameraný na ľudí
- mezomorfný – svalnatý, atletický, energický, priebojný a odvážny
- ektomorfný – vysoký, chudý, zdržanlivý, introvertný a umelecký založený
- Kretschmerova teória – Pyknik (endomorfný) Atletik (mezomorfný) Astenik (ektomorfný)
- Carl Gustav Jungova teória – novodobá typológia
- extrovert – spoločenský, výrečný, prir. nadväzuje kontakty
- introvert – uzavretý, utiahnutý, racionálny
- Hans Jürgen Eysenková teória – novodobá typológia
- labilita (pohotovo reaguje neureticky t.j. utiahnuto, nepokojne , podráždene, neisto-labilne) - stabilita L

- typológie nevystihujú individuálne rozdiely M Ch
(zanedbávajú interindividuálne rozdiely) I E
F Sa
St
- schopnosti – vlastnosti , ktoré sú predpokladom ne úspešné vykonávanie činnosti
- vyvíjajú sa na základe vrodených anatomicko – fyziologických dispozícii – vlohy
/-► primárne – podmieňujú rozvoj ďalších schopností
sekundárne – všetky ostatné
– všeobecné – inteligencia – schopnosť, ktorá je predpokladom pre primerané prispôsobenie sa
situácii na základe rozumu
- jeden faktorový, resp. viac faktorový model
- výška inteligencie – IQ = (MV:FV) . 100
MV- mentálny vek, FV – fyzický vek
- merateľná na základe inteligenčných testov ( 1x Binet, Stern)
- Gaussová krivka :
- časti – verbálna
- neverbálna
- druhy – fluidná – vrodená, nezávislá od predchádzajúceho učenia
- v priebehu života sa nevyvíja
- kryštalická – založená na skúsenostiach, vedomostiach získaných
učením a na schopnostiach ich využívať (vrchol vo
vyššom veku)
- znaky inteligentného správanie
- dobrá orientácia a dobré myslenie (kritickosť, pohotové, presné vyjadrovanie)
- presné vnímanie a dobrá pamäť (pohotové vybavovanie info. z pamäti)
- schopn. koncentrácie na objektívne činnosti s pružným a správnym myslením
-tvorivosť – buď ako súčasť inteligencie, alebo ako zvláštna schopnosť nachádzať
neobvyklé

- špeciálne – verbálne schopnosti, priestorová orientácia, percepčná pohotovosť

- stupne schopností – nadanie – súhrn určitého druhu, ktorý umožňuje pozoruhodné, až nadpriemerné
výkony v určitej oblasti činnosti
- talent – zvlášť vysoko rozvinutý súhrn činnosti, ktorý umožňuje človeku dosiahnuť
vynikajúce schopnosti vo svojom obore
- genialita – mimoriadne rozvinutý talent, ktorý umožňuje vytvárať vrcholné diela

- temperament – z lat. temperamentum = práva miera
- súbor prevažne vrodených psychických vlastností, ktoré určujú dynamiku celého prežívania
a správania osobnosti
- spôsob reagovania človeka (ako ľahko, aké silné, ako rýchlo vzn. reakcie)

poruchy intelektu : retardácia schopnosti, duševná porucha
– zmena niektorých psych. javov, ktoré sa prejavuje v správaní a
prežívaní, spôsobuje problémy v soc. komunikácii a interakcii
- zaoberajú sa tým psychopatológia a psychiatria
. vrodené poruchy – má charakter trvalého handicapu
- oligofrénia - slabomyseľnosť
- vyjadruje defektnú úroveň intelektuálnych schopností za základe

retardácie vo vývine schopností už od narodenia
1. stupeň : DEBILITA (ľahký stupeň mentálnej retardácie)
- oslabená schopnosť narábania s abstraktnými pojmami, nekritickosť,
nižšia chápavosť, vzdelateľný takmer bez väčších problémov, do 12. roku ťažko identifikovateľná
- spomalené dosiahnutie psychických funkcii (najvyššia úroveň 8-13 rok)
2 stupeň : IMBECILITA (stredne ťažký stupeň retardácie)
- problémy s vyjadrovaním, chýba abstrakcia vo vyjadrovaní, neschopný
naučiť sa čítať a písať, no zvládne jednoduché monotónne úkony
3. stupeň : IDIOCIA ( najťažší stupeň retardácie)
- prejavuje sa v mentálnej aj fyzickej retardácii, vyžaduje si špeciálnu
starostlivosť
- psychóza – vážna neuropsychická porucha, ktorá narúša osobnosť človeka
- maniodepresívna psychóza – chorobné zmeny nálad
- schizofrénia – rozdvojenie osobnosti
- poruchy osobnosti – dlhodobá odchýlka od bežných prejavov
- explozívna psychopatia – po nepatrnom podnete prichádza výbuch hnevu
získané poruchy – sociálna retardácia – retardácia vplyvom prostredia, ktoré jedincovi neposkytlo
dostatočnú vývinovú stimuláciu (dá sa odstrániť)
- deteriorácia – je získaná poškodením mozgu v dôsledku užívania omamných látok
- demencia – v období staroby
- neuróza - najčastejšie psychické poruchy, sú väčšinou prechodného charakteru, bez
porúch mozgu (arachnofóbia, klaustrofóbia)

psych.javy- funkcia mozgu, ktorá sa formuje vplyvom spoločnosti, zvlášť pôsobením výchovy
-umožňuje človeku poznávať svet a zároveň naň aktívne pôsobiť
- menia sa a vyvíjajú
- spôsobuje rozdiel medzi ľuďmi a jednotlivými etapami života
- delenie – 1. psych. vlastnosti – temperament, schopnosti, charakter, motívy a postoje, vôľové vlastnosti
2. psych. procesy osobnosti – kognitívne procesy pamäti, motivačné procesy (citové, vôľové)
3. psych. stavy osobnosti – stavy pozornosti, citové stavy

DYNAMIKA PSYCHIKY

dynamika psychiky – je to vnútorné hnutie, ktoré podmieňuje správanie a prežívanie
- hybné sily –
1. MOTIVÁCIA – usmerňuje naše správanie a ovplyvňuje dynamiku psychiky
- zákl. modely – model nedostatku – konanie je motivované pocitom prázdna, nedostatku, ktorý
musí byť zaplnený ( hlad, potreba vody, vzduchu)
- model vybitia – k uspokojeniu dochádza pri uvoľnení nahromadeného napätia
(cítim zlosť – udriem päsťou – vyventilujem E)
- homeostatické modely – rovnovážne – po nich sa organizmus dostane do rovnováhy
- úrovne – aktivita, smerovosť, cieľavedomosť

- faktory – konflikt – stret protichodných tendencii, stav napätia pri rozhodovaní
- môže nastať medzi : 2 kladnými aktivitami
2 zápornými aktivitami
kladnou a zápornom aktivitou
- motív – vnútorný ( chcem prestať jesť sladké), vonkajší (chcem, aby videli, že som prestala)
- vedomí, nevedomí
- prežitia, sociálne, zvedavosti
- potreba – najvýznamnejší motív
- nevyhnutnosť organizmu získať niečo, čo mu chýba, alebo sa zbaviť niečoho
nadbytočného
- delenie - primárne – fyziologické – ich uspokojenie zabezpečuje prežite človeka
- sekundárne - fyziologické – druhotné, vznikajú na základe návyku
- psychické – (láska, bezpečie, vedomosti)
- Cattel – potr. sebazaprenia, bezpečia, spoločn., agresivity, starostlivosti o druhých
- Maslov – hierarchizácia p. – čím sú potreby prízemnejšie, tým viac ľudí ich má
- primárne (fyziol.), psychické, sebaaktuálizácie, sebatranscenden.(obeta)

- záujem – druh motivačnej sily, ktorá vedie k rovnováhe uskutočňovaním určitej činnosti
- chýbajúci záujem – nuda
- poznávací, estetický, obchodný, technický
- postoj – motivačný predpoklad reagovať na určité podnety určitým spôsobom
- vzniká v procese výchovy a spoločenského styku ( kladný, záporný, predsudky)
- delenie - kognitívny – názor jednotlivca
- emocionálny – citové hodnotenie
- konatívny –pohotovosť správania
- kladný / záporný, silný / slabý, skrytý / zjavný, vedomí / nevedomí,
- ovplyvňuje: individuálna skúsenosť, sociálne vplyvy, verejná mienka
- hodnotové orientácie – najvšeobecnejšie postoje, ktoré dávajú odpoveď : "Ako žiť?"
- určujú život. štýl, globálny postoj jedinca k vonk. svetu a k životu
- Morris – dionýzovská cesta – snaha o splnenie aktuálnych priani
- ja chcem, aby moje želanie bolo splnené
- prométeovska cesta – snaha o účinné vychádzanie so svetom
- ja ustúpim tebe, len preto, aby si ty ustúpil mne
- budhistická cesta – snaha o ovládnutie seba samého, obraz Mandalu
- základom je tolerancia
- Freud – všetko je motiv. túžbou po slasti, Adler (po moci), Fraukl (po zmysle)
- Spranger – teoretický (cieľ: pravda, hodnota: poznanie)
- ekonomický (cieľ: sebauchovanie, hodnota: užitočnosť)
- estetický (cieľ: harmónia, hodnota: krása)
- sociálny (cieľ: dobro, hodnota: láska)
- politický (cieľ: ovládanie druhých, hodnota: moc)
- náboženský (cieľ: sebapresahovanie, hodnota: jednota)

2. EMÓCIE – nižšie city, silný motivačný faktor, ktorý usmerňuje naše správanie
- základné vyjadrenie prežívania vzťahu k okolitému svetu, k iným ľudom i k sebe samému
- najvýraznejšie prejavy – smiech a plač
!!! emócie –spájajú sa s fyziologickými vzťahmi, vzrušenie organizmu
city – vyjadrujú zážitkovú dimenziu, vzrušenie mysle, má iba človek !!!
/ tvoria jednotu
- delenie – stenické – vedú k aktivácii
astenické – blokujú konanie
- priebeh – 1. vnútorná telesná reakcia
2. hodnotenie (kladné, alebo záporné)
3. výraz tváre
4. reakcia na emócie
- vlastnosti- polarita (všetko má svoj protipól), ambivalencia (zmiešanosť), aktuálnosť (nikdy sa nič
nedá prežiť rovnako), nákazlivosť, pestrosť časového trvania, subjektívnosť,
spontánnosť, predmetovosť, kultúrna podmienenosť
- funkcia – signalizačná, činná, motivačná, regulujúca
- druhy – afekt – veľmi silná, intenzívna, krátko trvajúca emočná reakcia, spája sa s prudkými zmenami
vo vnútri organizmu (zrýchlenie činnosti srdca), v psychických procesoch
(neschopnosť triezvo uvažovať) a vo vonkajšom výzore
- niektoré afekty prebiehajú tak, akoby človek stratil kontrolu nad sebou samým
(nezvládnuté afekty) – takáto strata sebakontroly môže byť spojená so stratou vedomia
– patetický afekt
- nálada – dlhšie trvajúci emočný stav, nie prílišnej intenzity, ktorý kladne, alebo záporne
ovplyvňuje priebeh psychologických procesov
- tiež môže prejsť do patetickosti (dlhodobý stav vzrušenia, môže mať chorobný ráz)
- vášeň – mimoriadne silný, stály, hlboký vzťah, kt. ovplyvňuje psych. funkcie a správanie člov.
- strach – emócia, ktorá vzn. pri ohrození biolog., alebo soc. existencii individua
- úzkosť – strach, ktorý vzniká pri nie reálnom nebezpečenstve
- poruchy – cit. labilita, averzia (silná nenávisť), fóbia (úzkosť sprevádzaná chorob. strachom), komplex
- medzi citmi a poznávacími procesmi existuje vzájomné pôsobenie (pozitívne, alebo negatívne)