RUSKO POČAS 1. SVETOVEJ VOJNY
Rusko patrilo medzi dohodové mocnosti => po vypuknutí vojny sa postavilo na stranu Srbska
29. júla 1914 - Rusko vypovedalo vojnu Rakúsko-Uhorsku
30. júla - Rusko vypovedalo vojnu Nemecku
1. augusta - Nemecko vypovedalo vojnu Rusku
5. augusta - Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Rusku
- Nemci predpokladali, že Rusko, ktoré nebude schopné sa rýchlo zmobilizovať, napadnú vrámci bleskovej vojny
- Rusko ale vyrazilo do boja ešte pred zmobilizovaním
1914 - Rusi začínajú mať úspechy na bitevnom poli - získali Halíč a porazili Nemcov v bitke pri Loggii, čo bol pre centrálne mocnosti veľký šok
- v máji 1915 ich však vojská centrálnych mocností zatlačili späť
- v júni Nemci dobyli Halíč späť od Rusov => príčinou ruskej porážky je aj celková zaostalosť krajiny a armády, ktorá preto nie je schopná odolať tlaku a začína ustupovať
1916 - veľká Brusilovova ofenzíva, ktorá vrátila nemeckú a rakúsko-uhorskú armádu o cca 150 km na západ a čiastočne odbremenila západných spojencov => tým sa však Rusi definitívne vyčerpali a boli donútení uvažovať o prímerí => pod túto situáciu sa hlavne podpísali domáce politické udalosti v Rusku, a tak 3. 3. 1918 je v Brest-Litovsku podpísaný separátny mier s Nemeckom, ktorý bol pre Rusko nevýhodný, pretože stratilo veľa územia v prospech Nemecka, ale hlavne, že už nemuseli bojovať
RUSKÁ REVOLÚCIA - 1917
=> udalosti, ktoré viedli najprv k zvrhnutiu cára Mikuláša II., a neskôr k prevzatiu moci boľševikmi, ktorých viedol Lenin
Vladimír Iľjič Ulianov, korý prijal meno Lenin sa narodil v roku 1870 v Simbirsku na Volge v rodine patriacej k strednej vrstve. Pracoval ako právnik, väčšinu svojej dospelosti však strávil v kruhu emigrantských intelektuálov za hranicami Ruska. Jeho staršieho brata obesili roku 1887 za prípravu atentátu na cára. Lenin bol odvtedy presvedčený, že ,,správne uvažujúci a skutočne čestný človek musí byť revolucionárom“. Štúdium Karola Marxa v ňom prebudilo vieru v ,,triedny boj“. Po víťazstve proletariátu sa mal štát zmocniť všetkého majetku a ocitnúť sa v stave ideálneho komunizmu, v ktorom budú všetci odmeňovaní podľa svojich potrieb. Za tieto názory ho poslali do vyhnanstva. Na zjazde roku 1903 rozdelilo ruských sociálnych demokratov Leninovo naliehanie na vybudovanie strany, ktorú by ovládla stranícka elita. Na tomto zhromaždení sa leninisti sformovali do radikálneho krídla a prijali označenie boľševici (od ruského výrazu boľšinstvo, t.j. väčšina). Počas revolúcie roku 1905 hrali boľševici iba nevýznamnú úlohu a prakticky sa nezúčastnili na februárovej revolúcii roku 1917, ktorá zmietla cára. Lenin bol v tom čase v Zürichu a obával sa, že počas jeho života nenastane ,,skutočná revolúcia“. V apríli sa síce vrátil do Ruska, ale po neúspešnom júlovom boľševickom puči utiekol do Fínska. Druhý pokus o prevrat vyniesol Lenina k moci a postavil ho na čelo vlády. Za Leninovým úspechom v nasledujúcej občianskej vojne stála predovšetkým Červená armáda Leva Trockého. Lenin bol fanaticky oddaný myšlienke svetovej socialistickej revolúcie, vyznačoval sa nemilosrdnosťou k nepriateľom, na jeho priamy príkaz či nepriamy pokyn zahynulo tisíce ľudí považovaných za kontrarevolucionárov. Bol originálnym mysliteľom, nasledovníci ho zaradili medzi klasikov marxizmu a označili ho za tvorcu leninizmu, učenia, ktoré aplikovalo marxizmus na podmienky 20. storočia.
- revolúcia r. 1917 ukončila nielen samoderžavie, ale aj tristoročnú vládu dynastie Romanovcov
