referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sabína
Streda, 27. októbra 2021
Rusko v 20. storočí
Dátum pridania: 24.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: metheone
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 649
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 17.3
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 28m 50s
Pomalé čítanie: 43m 15s
 
V skutočnosti išlo o dve revolúcie:

1. FEBRUÁROVÁ REVOLÚCIA (podľa západného kalendára marcová), v nej získala moc liberálna inteligencia spoločne so sociálnodemokratickými menševikmi.
- cieľ: odstrániť cárizmus, reformácia Ruska
- donútili cára abdikovať, buržoázia okamžite vytvorila dočasnú vládu - sľúbili Rusom, že ukončia vojnu a zlepšia hospodársku situáciu (to však bolo nemožné, čo neskôr využili boľševici)
- v tom čase sa vytvárajú soviety - orgány politickej moci, ktoré vytvárali boľševici ako protiváhu dočasnej vláde, zastúpenie: roľníci, robotníci a vojaci
- dočasná vláda + soviety => dvojvládie

--- Samotná februárová revolúcia nebola záležitosťou niektorej spoločenskej vrstvy, alebo triedy, ale všetkých spoločenských tried, vrátane časti cárskeho dvora a generality. Situáciu vyhrotila stále nedokončená pozemková reforma, ako i absolútne nespravodlivý a nefunkčný branný zákon. Ten zvýhodňoval prevažne vysokoškolsky vzdelané obyvateľstvo a na druhej strane nútil roľníkov splniť si záložnícku povinnosť. Kritické zásobovanie miest a zbrojného priemyslu vo februári vyvrcholilo. Situáciu zdramatizovalo i čiastočne chaotické, nesystémové povolávanie a školenie záložníkov. Všetky tieto faktory urýchlili revolučný proces vo februári a nebolo tej sily a autority v štáte, ktorá by starý monarchistický režim udržala pri moci. Predseda Štátnej dumy M. Rodzniakov vyzval vo februári cára Mikuláša II. aby odstránil niektorých ministrov a zmiernil tak celospoločenské napätie. Cár stále naliehavejšie si uvedomujúc závažnosť situácie dal zvolať dumu, tá však sledujúc záujmy Ruska a reflektujúc spoločenskú mienku namiesto jeho podpore dospela k návrhom na jeho odstránenie. 24. februára prepukli v Petrohrade nepokoje spojené so štrajkom petrohradských robotníkov a oslavou Medzinárodného dňa žien. Cár riešil túto situáciu nanajvýš neprimerane, a namiesto ústretovosti a snahe vyviesť krajinu z krízy rozkázal prostredníctvom generála Chabalova, veliteľa petrohradskej posádky, strieľať do demonštrantov. Posledný cárov pokus na potlačenie svojich odporcov učinil 27. februára, keď nechal rozpustiť dumu. No to už bolo revolučné dianie na vrchole. Ešte v ten istý deň ustanovili petrohradskí robotníci Soviet robotníckych zástupcov. Soviety sa stávajú voleným orgánom revolučných más. Na jeho čele stojí výkonný výbor. Medzitým vojaci a demonštranti obsadili vládne budovy, no cieľom ich nátlakovej akcie bola zmena politického režimu a ten bolo možné uskutočniť len v Štátnej dume. Ruská duma bola naklonená vláde, ale pod vplyvom februárových udalostí a situácii na fronte značná časť jej poslancov žiadala zvrhnutie cára. Duma zakladá výbor na obnovu poriadku a menuje novú vládu - 1.1 vzniká dočasná vláda => dočasná vláda + soviety = v krajine je teda dvojvládie ---

2. VEĽKÁ OKTÓBROVÁ SOCIALISTICKÁ REVOLÚCIA (25. októbra, podľa západného kalendára 7. novembera) - boľševická revolúcia

- neboli vyriešené národnostné problémy
- pôda nebola roľníkom rozdelená
- Nemecko svojimi kontaktmi a vplyvom urýchlilo nástup Lenina k moci
- ten vypracoval program na uchopenie moci boľševikmi
- začal agitovať za svoje myšlienky medzi vojakmi, ktorí nesúhlasili s vojnou => vytvárali sa divé divízie
- jedna z divízii sa pokúsila o vojenský prevrat – Kornilov puč (pod vedením generála Kornilova)
- chcel nastoliť vojenskú diktatúru, no neúspešne

- po prevrate prichádza k prevzatiu moci boľševikmi - boľševická revolúcia => zvrhla dočasnú vládu - nekrvavé prebratie moci, útok na Zimný palác
- vytvorili novú vládu (tzv. vládu ľudových komisárov - na čele Lenin)
- v januári 1918 Lev Trockij založil Červenú armádu (Stalin v r. 1937 uskutočnil v radoch armádnych dôstojníkov čistku, počas ktorej zatkli viac ako 40 000 dôstojníkov a väčšinu z nich popravili. R. 1945 mala ČA 11 000 000 príslušníkov a stala sa tak najväčšou armádou na svete. R. 1946 ju premenovali na Sovietsku armádu).

- na 1. všeruskom zjazde sovietov prijali 3 dekréty, ktoré im zabezpečili podporu obyvateľstva:

Dekrét o mieri - obracali sa na všetky vojnové štáty, aby vojnu ukončili spravodlivým mierom (Nemci prijali -> rusko-nemecké rokovania o mieri - Brest-litovský mier – marec 1918), ukončili ním vojnu => Dohoda ich však obvinila zo zrady

Dekrét o pôde - všetku pôdu rozdelili medzi roľníkov (predtým vlastnil všetku pôdu cár)

Deklarácia práv národov Ruska - za cárizmu ostatné národy žiadne práva nemali („žalár národov“), teraz mal každý národ právo na vlastný jazyk, školstvo, kultúru, mohli sa osamostatniť až do úplného odtrhnutia (ohlas aj v Rak.-Uh.), znamenala rozpad a vznik samostatných sovietskych republík: Ruská, Ukrajinská, Bieloruská, Azerbajdžanská, Arménska, Gruzínska

- v júli 1918 bol popravený cár Mikuláš II. spolu s celou jeho rodinou
- bola prijatá sovietska ústava a Lenin presídlil vládu z Petrohradu do Moskvy.
=> keď proti revolúcii povstali jej protivníci, vypukla ruská občianska vojna

 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.