referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dobromila
Štvrtok, 28. októbra 2021
Rusko v 20. storočí
Dátum pridania: 24.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: metheone
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 5 649
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 17.3
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 28m 50s
Pomalé čítanie: 43m 15s
 
INDUSTRIALIZÁCIA A HOSPODÁRSTVO

1921 – NEP - nová ekonomická politika
- pokus o zavedenie trhového hospodárstva v Rusku
- povolilo sa drobné súkromné podnikanie
- roľníci mali presne vymedzené dávky, ktoré museli dať štátu, so zvyškom mohli voľne obchodovať
- časť podnikov sa prenajímala domácim aj zahraničným investorom
=> priniesla pozitívne výsledky – do r. 1926-27 sa im podarilo dostať na predvojnovú úroveň, ALE ťažký priemysel zaostával za ľahkým

- boli vypracované 2 teórie, ako industrializovať Rusko
1.- BUCHARINOVA TEÓRIA – cesta evolúcie - najprv sa bude industrializovať ľahký priemysel, až potom ťažký
2.- STALINOVA TEÓRIA – cesta revolúcie - najprv ťažký priemysel, až potom ľahký + úplná kolektivizácia poľnohospodárstva
(štátna forma kolektivizácie = solchozy, družstevná forma kolektivizácie = kolchozy)
- samozrejme bola prijatá táto teória

- vypracované 3 päťročnice => stali sa 2. najpriemyselnejšou krajinou na svete (1.- USA)
- dochádza k likvidácii kulakov – vyhnaní na Sibír
- prichádza k urýchleniu kolektivizácie na vidieku – aby sa mohol budovať ťažký priemysel
=> hladomor, ktorý si vyžiadal 5 – 7 mil obetí

MEDZINÁRODNÉ POSTAVENIE SOVIETSKEHO ZVÄZU

- odmietanie nových skutočností, ktoré v Rusku nastali, odstavenie od medzinárodnej politiky a hospodárstva
- do r. 1924 ani jeden štát nebral existenciu SZ na vedomie
1924 - Francúzsko, Veľká Británia, USA - postupne uznali existenciu SZ a nadviazali s ním kontakty, ale naďalej ho izolovali od politiky a hospodárstva
- jediná zmluva z tohto obdobia - Rappalská zmluva (podpísaná r. 1922 počas Janovskej konferencii s Nemeckom - do Nem. strategické suroviny na zbrojenie, do Ruska – výrobky)
- obavy z boľševizmu väčšie ako z fašizmu
- v 30-tych rokoch sa situácia zlepšuje
1933 - vstup SZ do Spoločnosti národov

--1935 - návrh na vytvorenie kolektívnej bezpečnosti proti fašizmu
- vyšiel s ním SZ
- prostredníctvom Spoločnosti národov vyzvali Angl. a Franc., aby sa vytvoril orgán, ktorý by mal ozbrojené zložky
- tak sa malo zabrániť fašizmu
=> neúspech (Chamberlain - appeasement; štáty sa viac báli boľševizmu ako fašizmu; Ang. ponúklo Hitlerovi 1 miliardu libier, ak by neútočil na Z Európu, ale iba na Sovietsky zväz)--

RUSKO-NEMECKÉ VZŤAHY

Boľševici boli počas I. svetovej vojny podporovaní Nemeckom, ktoré v tom videlo nádej na výhodné uzatvorenie jedného frontu. Boľševikov podporovali najmä finančne. Po skončení vojny došlo k opačnému efektu. Ruskí boľševici sa snažili rozšíriť svoju revolúciu do ďalších krajín medzi nimi aj do Nemecka. Podporovali tamojších socialistov, ale nemeckým socialistom sa nepodaril prevrat a uchopenie moci. Nové rozmery nadobudli sovietsko-nemecké vzťahy po vzniku Weimarskej republiky. Napriek tomu, že obidve krajiny udržiavali voči sebe oficiálne odstup, hlavne v povojnových rokoch Nemci cvičili ruských dôstojníkov a celkovo boli ich tajné vojenské vzťahy a kontakty podstatne rozvinuté.

Vrcholom medzivojnových vzťahov týchto krajín však boli 2 zmluvy z roku 1939 medzi Hitlerovým Nemeckom a Stalinovým ZSSR.

- prvá, z augusta, bola Dohoda o neútočení s tajným dodatkom o rozdelení sfér vplyvu tzv. Pakt Molotov – Ribbentropp
- druhá, podpísaná v septembri 1939 v Moskve, bola spojenecká Zmluva o hraniciach a priateľstve, ktorá definitívne potvrdila rozdelenie Poľska medzi oba štáty a začlenenie celého Pobaltia vrátane Fínska do sovietskej záujmovej sféry

 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.