- obdobie extrémneho napätia medzi superveľmocami (USA a ZSSR) a blokmi, ktoré sa pod ich patronátom vytvorili na Západe a Východe. Bol to stav na pokraji vojny, ktorý do skutočnej vojny neprerástol iba vďaka existencii jadrových zbraní, pretože si obe strany uvedomovali, že skutočná vojna by bola vlastne samovraždou. Bojovalo sa teda nevojenskými prostriedkami. Neustále napätie viedlo k masovému zbrojeniu a pretekom o prvenstvo vo vojenskej oblasti a v dovývaní vesmíru. Za začiatok studenej vojny sa tradične považuje Trumanova doktrína

1947 - 1962 – obdobie klasickej studenej vojny (neochota dohodnúť sa)
1962 - 1990 – obdobie poklasickej studenej vojny (obdobie dohôd a kompromisov je sprevádzané novými krízami)

február 1946 – Stalin má zásadný prejav, v ktorom ZSSR označil za pevnosť obkľúčenú imperialistami a podarilo sa mu oživiť teóriu o triednom nepriateľovi - celý svet
1947 - založenie Inforbyra – komunistickej informačnej kancelárie, ktorá koordinovala činnosť popredných európskych komunistických strán
- ním bol daný rámec sovietskej politiky => z ruskej strany bola prvýkrát formulovaná myšlienka rozdelenia sveta do 2 táborov:
1.- imperialistický, protidemokratický (USA,VB,Fr)
2.- protiimperialistický, demokratický (ZSSR + krajiny s komunistickým režimom)
- ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie (NATO - 1949 – západoeurópske krajiny + USA a Kanada)
=> roku 1955 vytvorili ZSSR a jeho východoeurópske satelity Varšavskú zmluvu
- v priebehu 3 rokov po skončení 2. sv. vojny Sovieti podnietili vznik prosovietskych komunistických režimov v celej východnej Európe
- keď Američania poskytli všetkým krajinám Európy, vrátane ZSSR, finančnú pôžičku na obnovu hospodárstva (Marshallov plán), komunistické krajiny to boli nútené na pokyn z Moskvy odmietnuť => zavŕšilo sa hospodárske rozdelenie Európy

- r. 1945 bolo Nemecko rozdelené na sovietsku, americkú, britskú a francúzsku okupačnú zónu – Berlín, ležiaci hlboko v sovietskej zóne, bol rozdelený podobným spôsobom
jún 1948 – západní spojenci v Trizónii realizovali menovú reformu, a keď dali novú menu do obehu aj vo svojich sektoroch v Berlíne, vyhlásil Stalin pozemnú blokádu Berlína
=> západní spojenci vytvorili letecký most, ktorý viac ako rok zásoboval mesto
- Stalin sa však zľakol možnosti vypuknutia 3. svetovej vojny a postupne začína blokádu prerušovať (koniec v r. 1949)

- počas studenej vojny nedošlo k priamemu ozbrojenému konfliktu medzi ZSSR a USA, no odohrali sa „zástupné“ vojny medzi blokmi - r. 1950 v Kórei, keď Severná Kórea, podporovaná Sovietmi, napadla Južnú Kóreu, podporovanú Američanmi
- r. 1956 vo Vietname, kam USA vyslali ozbrojené sily na podporu boja južného Vietnamu proti komunistickej prevahe
severného Vietnamu
- súperenie medzi Východom a Západom charakterizovali aj vesmírne preteky:
- 4. októbra 1957 ZSSR vypustil umelú družicu Sputnik 1
- ďaľším úspechom Sovietskeho zväzu bolo vypustenie Sputnika 2 so psíkom Laikou
- 12. apríla 1961 do vesmíru vyštartoval prvý človek - Jurij Gagarin, na palube Vostoku 1
- 16.-19. júna 1963 obletela Valentina Tereškovova 48 krát vo Vostoku 6 Zem a stala sa prvou ženou vo vesmíre

1953 – zomiera Stalin, prvým predsedníkom strany (KSSZ) sa stáva Nikita Chruščov - vyvolal senzáciu kritikou Stalina a jeho „kultu osobnosti“
- prepustil tisíce politických väzňov a uzavrel niekoľko pracovných táborov
- uskutočnil zmeny v hospodárstve a zvýšil agrárnu produkciu
- vyhlasoval, že sovietske satelity majú právo na väčšiu mieru nezávislosti
- rozpustil Informbyro
- r. 1955 navštívil Juhosláviu, zmieril sa s Titom a uznal politickú a ideologickú nezávislosť Juhoslávie
- r. 1956 síce poskytol viac voľnosti Poliakom, keď sa do čela poľskej komunistickej vlády dostal Gomulka
- no v tom istom roku aj veľmi krvavo potlačil maďarské povstane, keď sa Maďari snažili odtrhnúť od sovietskeho bloku
- r. 1959 a 1961 sa stretol s americkými prezidentmi D. D. Eisenhowerom a J. F. Kennedym
=> tieto stretnutia postupne viedli k prelomeniu ľadov studenej vojny

- hoci nastúpil politiku „mierového spolužitia“ so Západom, priviedol počas kubánskej raketovej krízy r. 1962 Sovietsky zväz na pokraj vojny s USA
- práve kubánska kríza podnietila vznik červeného telefónu – priameho spojenia medzi Kremľom a Bielym domom (prvýkrát bola takzvaná horúca linka použitá 5. júla 1967 niekoľko hodín pred tým, než sa začala vojna medzi Izraelom a jeho arabskými
susedmi. Moskva sa chcela urgentne opýtať Washingtonu, či náhodou nemajú v konflikte nazvanom neskôr Šesťdenná vojna prsty, alebo či nepomáhajú Izraelčanom útočiť na Egypt.)