- keď sa ideologicky nezhodol s Mao Ce-tungom, ZSSR hrozila vojna s Čínou
1964 – Chruščova odvolali zo všetkých funkcií a prvým tajomníkom ÚV KSSZ sa stáva Leonid Iľjič Brežnev
- r. 1968 vojská piatich štátov Varšavskej zmluvy napadli Československo, čo Brežnev ospravedlňoval tým, že Sovietsky zväz má právo zasahovať do záležitostí ktoréhokoľvek štátu Varšavskej zmluvy, keby bol v ňom komunistický režim ohrozený alebo vážne narušený => táto politika zasahovania dostala pomenovanie Brežnevova doktrína
- v 70. rokoch Brežnev uskutočňoval voči Západu, najmä USA, politiku détente (politiku uvoľňovania vzťahov)
=> táto politika prináša: r. 1972 sa stretáva Nixon s Brežnevom v Moskve – podpisuje sa SALT I - dohodli sa na obmedzení strategických jadrových zbraní
r. 1973 Helsinská Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe
r. 1979 Carter a Brežnev podpísali vo Viedni SALT II
1979 – sovietska invázia do Afganistanu
- keď afganskí komunisti zvrhli strarý režim, do krajiny prišli sovietski vojenskí poradcovia, čo nakoniec viedlo k vojenskej intervencii
- ZSSR sa rozhodol nový režim stabilizovať prostredníctvom prítomnosti 85 tisíc sovietskych vojakov => USA vyjadrilo svoj protest zastavením vývozu obilia do ZSSR, neratifikovaním zmluvy SALT II a bojkotom olympiády v Moskve (1980)
- Sovieti sa z Afganistanu stiahli až v r. 1989
1982 – zomiera L. I. Brežnev, jeho nástupcom sa stal Jurij Vladimírovič Andropov
1984 – zomiera J. V. Andropov, jeho nástupcom sa stal Konstantin Ustinovič Černenko
1985 – zomiera K. U. Černenko a na čelo ZSSR sa dostáva
Michail Sergejevič Gorbačov
- snažil sa o uskutočnenie „perestrojky“ – teda o hospodárske a sociálne reformy, čo viedlo k postupnému procesu liberalizácie sovietskej spoločnosti
- nechcel zasahovať do vnútorných záležitostí krajín Východného bloku
- odmietol Brežnevovu doktrínu o obmedzenej suverenite satelitov, ktorá dávala ZSSR právo na intervenciu pod zámienkou ochrany socializmu a odmietol použiť silu proti opozičným hnutiam v sovietskych satelitných štátoch, čím otvoril cestu k ich faktickej nezávislosti
- v apríli 1986 – výbuch jadrovej elektrárne v Černobyle
- v auguste 1990 na rokovaniach s nemeckým kancelárom Helmuthom Kohlom súhlasil, aby sa zjednotilo Nemecko a stalo sa členom NATO
- podporil aj požiadavku OSN, aby Irak ukončil okupáciu susedného Kuvajtu a zapojil sa do posledných rokovaní, ktoré mali zabrániť vojne v Zálive
- v r. 1990 získal Nobelovu cenu mieru, ale stratil popularitu vo vlastnej krajine, ktorej jeho reformy priniesli zmätok a rast cien
- doma čelil silnejúcemu nepriateľstvu odporcov radikálnych zmien => v auguste 1991 vyústilo napätie v ZSSR do pokusu o štátny prevrat, ktorému odolal len vďaka podpore jeho dovtedajšieho i budúceho rivala Borisa Jeľcina
- krátko na to uznal, že monopol komunistickej strany na politickú moc v ZSSR sa skončil
- s kolapsom sovietskeho hospodárstva padla aj Gorbačova moc a nakoniec aj samotný Sovietsky zväz
- v decembri 1991 Gorbačov rezignoval na prezidentskú funkciu ako posledný vodca v dejinách ZSSR
