najznámejšie hry patrí Tartuffe, komédia, ktorá odkryla pokrytectvo svätuškára. Cirkevná hierarchia dosiahla jej zákaz. Lakomec predstavuje obraz meštiaka, ktorý sa pre peniaze stal bezohľadným voči vlastnej rodine, Meštiak šľachticom je obrazom výsmechu meštiaka, ktorý chce napodobňovať šľachtu. Niektoré satirické motívy zhrnul v poslednej hre Zdravý nemocný. V záverečnej scéne tejto komédie autor ako herec dostáva záchvat a doma o niekoľko hodín zomrel. Predstaviteľmi tragédie ako vyššieho literárneho druhu sú Piére Corneille a Jean Racine. Riešenie konfliktov a kresba charakterov ich hier je v súlade s klasicistickou poetikou. Piére Corneille napísal drámu Cid, kde čerpá zo španielskeho rytierskeho tematického okruhu. Cid je príkladom kresťanského rytiera, oddaného svojej viere, verného kráľovi, starostlivého vo vzťahu k vlastnej rodine. Luhár, Nicomedes sú jeho ďalšie diela. Jean Racine písal psychologickú tragédiu. Dominujú v nej osudové ľudské vášne, najmä ľúbostné, plodia nenávisť a rozklad. Jeho vrcholné dielo je Faidra- príbeh o žene zachvátenej živelnou zločinnou láskou k nevlastnému synovi.

C. Osvietenstvo

Rozklad feudalizmu pokročil už na konci 17. a začiatku 18. storočia. Vznikol silný odpor proti feudálno-absolutistickému zriadeniu, a najmä proti jeho hlavnej bašte cirkvi. Toto hnutie sa nazýva osvietenstvo. Kult rozumu dosahuje v ňom vrchol. Osvietenstvo nadväzuje na humanizmus najmä ostrým protifeudálnym zmýšľaním. Literatúra tohoto obdobia sa zapája do zápasu o spoločenský pokrok. Osvietenci vystupujú neohrozene za právo človeka na slobodný život. Predstaviteľom osvietenstva vo francúzskej literatúre je Francois Marie Arouet, pseudonym Voltaire. Myšlienkami svojej literárnej tvorby pomáhal pripravovať francúzsku revolúciu (1789). Svoj odpor proti ľudskej hlúposti, neznášanlivosti apod. vyložil v poviedka Candide. Z jeho dramatickej tvorby sú najznámejšie tragédie tragédie Brutus a Zaira. Názory Voltaira boli protityranské a proti klerikálne. Celým svojím ideovým zameraním bol proti monarchii, chcel ju však zlepšiť pomocou reforiem. Oveľa radikálnejším stúpencom osvietenstva bol jeho mladší príslušník Denis Diderot.