Baroková literatúra (16. - 18. st.) a klasicizmus

Baroková literatúra

A. Od druhej polovice 16. storočia sa šíril v Španielsku a v Taliansku a neskôr v ostatných európskych krajinách nový myšlienkový prúd barok. Názov barok pochádza z výtvarného umenia, lebo najprv v štýle výtvarného umenia sa prejavili jeho charakteristické črty: deformovanie klasickej harmónie barokovou dekoratívnosťou, pompéznosťou, nádherou, nadnesenosťou a patetickosťou. Barokové myslenie a umenie vyrástli z chmúrnej spoločenskej situácie (turecké vpády, tridsaťročná vojna, sociálny útlak a protireformácia). Ľudí sa zmocňovala beznádejnosť a nedôvera v pozemský život. Vzrástlo uvedomenie si dôležitosti kresťanskej viery, umelci sa obracali k nadosobným a nadpozemským hodnotám. Barokové myslenie a umelecké názory sa vyznačovali veľkými protikladmi. Barokové protiklady sa umelecky realizovali v silne emocionálnej atmosfére, ktorá mala útočiť na ľudské city a zmysly.

B. Literárny barok

Pozemský svet a zmyslová skúsenosť, ktorú zdôrazňovala renesancia, strácali svoj pôvodný význam a zmysel. Poznávaná skutočnosť sa mení na znaky, symboly, na prostriedky, ktoré majú vyjadriť nevysloviteľné. V štylistike lit. baroka sa vyhrotil takisto veľkolepý knižný štýl, najmä básnický, so zložitými figúrami a neobvyklými a prekvapivými obrazmi. Pozemský život sa chápal ako hra alebo sen. Jeho nestálosť sa podčiarkovala pesimistickými myšlienkami o pominuteľnosti, márnosti a ničotnosti všetkých svetských vecí. Mystické náboženské city, myšlienky a predstavy sa často stvárňovali štylistickými prostriedkami zo zmyslovej, ba neraz erotickej oblasti.

C. Talianska, nemecká a anglická baroková literatúra

Medzi najvýznamnejších spisovateľov talianskej barokovej literatúry patrí Torquato Tasso. Napísal epos o prvej križiackej výprave Oslobodený Jeruzalem. Nebol priaznivo prijatý vtedajšími vzdelancami, a preto upadal do pochybností o správnosti myšlienok v epose.

V anglickej barokovej literatúre bol najpozoruhodnejším básnikom John Milton. Písal najmä diela o slobodnej demokracii a pedagogické spisy. Napísal dva eposy na biblické témy Stratený raj a Raj znovu nájdený. Najväčším prozaikom nemeckej barokovej literatúry je Hans Jacob Christoffel von Grimmelshausen. Grimmelshausen v románe Dobrodružný Simplicius Simplicissimus vykresľuje osudy prostáčika za tridsaťročnej vojny. Román je obžalobou spoločnosti.

D. Česká baroková literatúra (začiatok 17.- druhá polovica 18. storočia)

Po bitke ne Bielej Hore Habsburgovci upevňovali feudálny poriadok, protireformáciu a absolutistickú monarchiu. Vzdelanci odchádzali do exilu, kde vytvorili exulantskú literatúru. Najväčšou postavou exulantskej literatúry bol posledný biskup Jednoty bratrskej, pedagóg svetového mena Jan Amos Komenský. Komenský pôsobil ako učiteľ a kňaz vo Fulneku na Morave. Pôsobil po celej Európe najmä ako učiteľ a pedagóg. Zomrel v Amsterdame v Holandsku. Komenský zanechal bohatú českú a latinskú literárnu tvorbu : náboženské spisy a pedagogické diela. Z náboženských spisov je najvýznamnejšia nábožensko- filozofická alegória Labyrint světa a ráj srdce. Komenský si nápravu sveta predstavuje v nábožensko-mravnom zmysle. Satirizuje vrchnosť, šľachtu, remeselníkov, ľudskú hlúposť, sebectvo a nespravodlivosť. Za základné pedagogické dielo sa považuje Didactica magna (Veľká didaktika). Vyšla v Komenského zobraných pedagogických spisoch (Opera didactica omnia- Všetky didaktické spisy).

Autor v diele preberá zásady všeobecnej pedagogiky a didaktiky. Komenský vytvoril moderný výchovný systém. Z ostatných pedagogických diel je významná učebnica latinčiny Janua linguarum reserata (Dvere jazykov otvorené), spis o výchove dieťaťa v predškolskom veku Informatorium školy mateřské a jazyková obrázková učebnica Orbis sensualium pictus (Svet v obrazoch). Komenský chcel dať rovnakú výchovu a vzdelanie všetkým ľuďom a obohatiť ich základným poznatkami zo všetkých odborov vedenia. Veril, že iba mravne vyspelé a vzdelané ľudstvo je schopné napraviť svet a zabezpečiť večný svetový mier.

E. Slovenská baroková poézia

V druhej polovici 18. St. Pestoval didakticko- reflexívnu poéziu Hugolín Gavlovič. Z jeho prác vyšla tlačou takmer o sto rokov neskôr iba rozsiahla veršovaná skladba Valaská škola mravú v stodola. Cieľom valaskej školy bolo dať čitateľovi bohatstvo mravných ponaučení a praktických rád o najrozmanitejších veciach a životných otázkach na základe náboženských a najmä občianskych morálnych zásad. Gavlovič v jednotlivých básňach skladby pranieruje opilstvo, vyslovuje odpor k vojne, oslavuje lásku k vlasti, zvelebuje prácu a vyzdvihuje význam vzdelania a učenosti. Gavlovičove básne charakterizuje obdiv a láska k