referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Václav
Utorok, 28. septembra 2021
Moderna v európskej literatúre (80.roky 19.st-20.roky 20.st)
Dátum pridania: 03.02.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zitt
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 277
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 5.3
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 8m 50s
Pomalé čítanie: 13m 15s
 
A. V tomto čase prechádzali takmer všetky európske literatúry rýchlejšími premenami. Vznikali nové smery a nové umelecké zoskupenia, ktoré sa od seba odlišovali z myšlienkovej i estetickej stránky. Východiskom bola i tvorba spisovateľov z romantického obdobia.

B. Termínom moderna sa označuje toto obdobie a jeho smery: symbolizmus, dekaden-ciu, impresionizmus, ktoré sa navzájom podnecovali, ovplyvňovali a striedali pri svojom tak-mer súbežnom účinkovaní v európskych národných literatúrach, hoci vo všetkých literatúrach neboli rovnako aktuálne či rozvinuté. Tvorbu literárnej moderny zjednocuje zdôrazňovanie významu, miesta a jedinečnosti autorského subjektu. Tvorca literárneho diela sa modeluje do postavenia osobnosti, ktorá azda až precitlivelo vníma a reaguje na dramatickú prítomnosť, lebo sa dostala do neriešiteľného vnútorného sporu s nehumánnou spoločenskou realitou. Realizmus a jeho variant naturalizmus sa v literárnej tvorbe v umeleckých analýzach prítom-nosti spoliehajú na poznatky modernej technickej a spoločenskej vedy, na „silu“ objektívneho faktu a racionálny prístup ku všetkým spoločenským problémom. Strata ideálov, spoločenskej perspektívy, blížiaci sa vojnový konflikt umiestňujú do vedenia spoločnosti vrstvu novodo-bých zbohatlíkov. Parnasizmus je literárna škola, ktorá pôsobila vo francúzskej poézii para-lelne so symbolizmom. Parnasisti sústredili svoju poéziu do troch zborníkov, ktoré vyšli pod jednotným názvom Súčasný Parnas. Parnasizmus odmietal spätosť umenia so spoločenskou realitou, tvrdil, že zmyslom poézie je dokonalá krása a umenie sa má stať samo sebe cieľom. Parnasistov zaujímala iba forma básne.

V literárnom vývoji sa pod symbolizmom rozumie smer, ktorý vznikol v poslednej štvrtine 19.st.vo Francúzsku ako reakcia na naturalizmus a parnasizmus. Symbolizmus sa usiloval preniknúť do podstaty skutočnosti cez sústredené vní-manie a estetický zážitok tvorcu, ktorý naplno využíval vzájomné prelínanie zmyslových vnemov. Za svoj poetický „nástroj“ určili symbol, ktorý slúžil na vyjadrenie abstraktného pojmu. O poetické „definovanie“ symbolizmu sa pokúsil básnik a teoretik umenia Paul Valé-ry, keď naznačoval otvorenosť symbolizmu voči postupom či len podnetom z iných umení. Z motívov a myšlienkového priestoru symbolistov ustúpil historizmus, záujem o dejiny o sondy do minulosti, ktorú nepovažovali za svoju sociálnu vykorenenosť zo spoločnosti, preto si v súlade so svojím presvedčením vybrali samotu v rušnom spoločenskom živote a osame-losť vo svojej básnickej tvorbe. Cez poéziu hľadali nové „priestory“ v neskutočne, v sne teda mimo reality a v podvedomí, čím posunuli vývoj v poetike a estetike poézie významne do-predu.

Programovo pestovaný únik od skutočnosti, od jej hromadiacich sa problémov sa v symbolistickej básni prejavuje ako sústredenie všetkej pozornosti na básnikovo „ja“. Sym-bolisti podobne ako romantici nadraďujú ducha nad hmotu. Básnik využíva na záznam svo-jich osobných stavov rytmus afektívnej pamäti, hru s asociáciou, čiže združovaním predstáv, rodí sa voľný verš ako dôsledok rozkladania normatívnej poetiky. Termín prekliati básnici použil Paul Verlaine v názve súboru rovnomenných esejistických portrétov. Vývojový vzťah medzi symbolizmom a dekadenciou je zložitý, dejiny francúzskej literatúry označujú deka-denciu za chronologického predchodcu symbolizmu v národnej literatúre. Prvá antológia francúzskej poézie- Trofeje- vydavateľstvo Matice Slovenskej.

C. Spisovatelia
Charles Baudelaire sa narodil aj umrel v Paríži. Jeho detstvo i mladosť poznamenali jeho osobnosť. Odmietol životnú dráhu diplomata a rozhodol sa venovať umeniu. Významnú úlohu zohral aj jeho záujem o prekladanie diela Edgara Allana Poa. Pokúsil sa aj o prózu: Malý čarodej, Fanfrdolo, ale nenašiel v nej tvorivé uspokojenie, ani povzbudzujúce kritické ocenenie. Roku 1857 vyšla jeho jediná básnická zbierka Kvety zla. Na začiatku 60.rokov ča-sopisecky publikoval texty, ktoré vyšli po smrti pod názvom Malé básne v próze. Zostali tor-zom zamýšľavého pokračovania Kvetov zla. Výber Baudelairovej publikovanej i rukopisnej poézie vyšiel pod názvom Trosky. Kvety zla ovplyvnili nemálo spisovateľov iných literatúr. Kvety zla- básnický text je komponovaný ako dramatické dielo a rozčlenené je do častí: Splín a ideál, Parížske obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť. Sú odpoveďou na poéziu parnasizmu (statickosť, opisnosť) a výpoveďou o hlbokom vnútornom ovplyvnení tvorbou Poa. Vo svo-jich veršoch spojil do kontrastných dvojíc telo a ducha. Stúpenci dekadencie sa uzavierali pod ťarchou spoločenských pomerov do vlastného vnútra a sústreďovali sa na hľadanie neobvyk-lých obrazov. V adorácii (zbožňovaní) zla a dolorizmu (ospevovanie vlastnej bolesti) pred-chádzal dekadenciu z konca storočia Charles Baudelaire svojimi Litániami k Satanovi.

Jean Arthur Rimbaud mal nepokojnú povahu, neustále hľadal nové miesta, bol cho-robne citlivý. Jeho tvorbu ovplyvnili: detstvo, mladosť, vzťahy k rodičom, sociálne a spolo-čenské prostredie. Jeho básnický svet sa pohybuje od realistických motívov po symbolické vízie. Jeho poézia je plná vzdoru proti útlaku, klamstvu, pretvárke, ale nechýba jej ani očare-nie prírodou (zvuk, farba, predstava). Znechutenie z atmosféry a mravov malomesta- Pri hud-be vystriedali sociálne motívy- Vystrašené deti, potulky po prírode- Vzrušenie, Moje tuláctvo, verše s mladíckych predstáv o živote- Román i milosrdných predstáv- V zelenej krčmičke. V prvotine Pobyt v pekle prevažujú básne v próze, verše v zbierkach Básne a Iluminácie boli „zrekonštruované“ podľa rukopisov roztratených u Rimbaudových priateľov.
Paul Verlaine patril medzi Rimbaudových priateľov, ktorí významne ovplyvnili jeho básnické začiatky. Patril medzi symbolistov- rozpomienky na toto obdobie uchoval v knihe Prekliati básnici. Zanechal po sebe nielen básnické, ale aj prozaické diela- Moja nemocnica, Moje väzenie, Vyznania. V jeho prvej básnickej zbierke Saturnské básne sa uplatnili poetické postupy parnasizmu i vplyv Ch.Baudelaira- ide o jemné zvukové i vizuálne vyjadrenie silného citového a zmyslového zážitku z poznávania krajiny a obdivu k nej. Uplatnili sa uňho aj mo-tívy lásky, smútku, túžby. Jeho život bol dramatický a rušný, čo dokazuje aj jeho zbierka Múdrosť. V slovenčine vyšli výbery poézie Božská láska a Prekliati básnici.

D. Predvojnové umelecké avantgardy
Vyhrocujúca sa spoločenská situácia v prvých rokoch nového storočia zrýchlila aj vý-voj národných literatúr. Umelecké smery sa prispôsobujú novej i zrýchľujúcej sa spoločenskej a umeleckej situácii. Niektoré napr. realizmus, silnejú, iné, ako dekadencia, parnasizmus, oslabnú a symbolizmus či impresionizmus i tým, že našli zázemia v umeniach mimo literatúry strácajú svoj vplyv na literárny život. Hovoríme o postsymbolizme a o postimpresionozme. Moderna stojí pri zrode avantgardy, formujúcej sa od začiatku 20.st. Termín avantgarda po-menúva jednu z etáp moderného umenia 20.st. Pri časovom vymedzení a vnútornom rozčle-není umeleckej avantgardy vládne dodnes nejednotnosť. Presadil sa názor, ktorý za východi-sko avantgardného umenia pokladá roztržku umelcov so spoločenskými a estetickými hodno-tami a konci 19.st. Túto etapu označujeme aj termínom umelecká moderna. Avantgardu cha-rakterizuje aj kolektivizmus a programové úsilie. Podľa Maria de Micheliho má avantgarda dva samostatné prúdy. Prvý vychádza z kubizmu a smeruje cez futurizmus k abstrakcionizmu. Druhý prúd začína expresionizmus a pokračuje cez dadaizmus k surrealizmu. Pod termínom avantgarda rozumieme teda širokú škálu ideovo-estetických programov, ktoré v umení pôso-bili takmer súčasne. V Nemecku vznikol expresionizmus, v Taliansku futurizmus, v Rusku konštruktivizmus, vo Švajčiarsku dadaizmus, v Čechách poetizmus a vo Francúzsku surrea-lizmus.

Najvýznamnejším predvojnovým avantgardným smerom bol kubofuturizmus. Zrodil sa prehodnotením kubistického a futuristického programu. Vrátil poézii emocionalitu, pred-stavivosť a zmyslovosť. Zakladateľom tohoto smeru a jedným z najväčších európskych bás-nikov 20.storočia bol Guillaume Apollinaire. Po celý život sa mimoriadne zaujímal o spolo-čenské zvyky nevšedných národov a spoločenstiev (Rómovia). O zložitom dospievaní vypo-vedá jeho autobiografia Zavraždený básnik. Jeho Alkoholy no predovšetkým úvodná báseň Pásmo zhodnocujú prevrat v modernej poézii. Táto zbierka vznikla ako reťazec rozličných dojmov, videní, postrehov a citových nálad. Pásmo vyjadrilo dramatický rytmus modernej doby, vytvorilo rámec, do ktorého básnik vniesol svoj životný pocit. Každé slovo a každá myšlienka majú svoje miesto. Využitie farieb a farebnosti má významové poslanie, vzbudzuje emócie, predstavy, lyrické nálady spoločne s predmetmi. V zbierke Alkoholy nechýba popri poetickosti a melancholickosti ani humor, irónia ba až groteska. Apollinaire dáva súčasnosti nečakanú vlastnosť, všednosť obyčajného dňa má svoju fantázijnosť a čaro. Veľké časové rozpätie medzi vznikom jednotlivých básní vysvetľuje ich rôznorodosť (lyrický Most Mirabe-au, villonské verše Vo väzení, báseň Jeseň chorá). Obmieňal prírodné a civilizačné motívy a pohrávanie sa s nimi vytvárajú rozporuplné nálady. V Alkoholoch je veľa obrazov neskorého leta, jesene, bývalých lások, opustených rúk, vodných prúdov, plynutia času, blúdení, tieňov a znovuzrodenia. Básnický slovník je bohatý a nechýbajú v ňom: hovorový jazyk, ľudové výra-zy, technické termíny, topografické názvy, archaizmy. Po tejto zbierke vydal Kaligramy, ro-mán Sediaca žena a satirický náčrt Tiréziove prsníky + próza Kacír a spol..
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.