referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Uršula
Štvrtok, 21. októbra 2021
Svetová literatúra po roku 1945
Dátum pridania: 03.02.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: zitt
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 355
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 13.3
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 22m 10s
Pomalé čítanie: 33m 15s
 
Jacques Prévert bol populárnym básnikom, prozaikom, textárom piesní, filmovým scenáristom. Známym sa stal až po 2.sv.vojne zbierkou básní Slová. Obsahuje básne o láske, ale aj o všednom každodennom živote. V básňach používa vtip, slovné hračky, frazeologizmy. Láska je ústredným motívom celej Prévertovej poézie. Prévert objavil v poézii hmotný moderný svet, ku ktorému mal sám blízko. K tomuto svetu má raz nežný, inokedy trpký až ironický vzťah; báseň Pod radlicou- zbierka Dážď a pohoda. V jeho poézii sa stretneme s tzv. kinematografickým zostrihom, básňami- montážami. Posledná zbierka Veci a iné mu vyšla r.1972 a po smrti zbierka básní a prozaických textov Slnko noci. Celá Prévertova tvorba smerovala k jednému cieľu: vyjadriť pocity súčasného človeka. Proces analýzy človeka v jeho spoločenskom postavení vyvrcholil po 2.sv.vojne vo francúzskej literatúre existencializmu.
Existencializmus je myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky existencie človeka. Existencialisti sa vo svojich dielach obracajú na človeka s filozoficko-etickým posolstvom. Zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca. Jednotlivec prekonáva základný životný pocit nezmyselnosti, opustenosti, úzkosti a beznádeje. Slobodu dosahuje tým, že sa nepodriaďuje okolnostiam, rozhoduje sa iba na základe vlastnej vôle.

Významným predstaviteľom existencializmu bol Jean-Paul Sartre. Debutoval pred 2.sv.vojnou románom Hnus. Celý Sartrov román je preniknutý otázkami o zmysle ľudskej existencie, o poslaní jednotlivca. Pocity úzkosti, ale i nádeje, ktorými je preniknutý jeho hrdina, sú typické pre prvé obdobie jeho tvorby. Rád zobrazoval človeka v hraničných situáciách, najčastejšie v blízkosti smrti, keď už nemôže nič hrať a predstierať. Vidieť to najmä v zbierke kratších próz Múr. Titulná poviedka zbierky je sondou do vnútra človeka odsúdeného na smrť, ktorý trávi posledné hodiny v cele s ďalšími odsúdencami. Pocit nezmyselnosti a absurdnosti ľudskej existencie sa opakuje skoro v celej Sartrovej tvorbe. Už počas vojny napísal v teoretickom spise Bytie a ničota, že človek je „zbytočná vášeň“. Postupne prichádza k téze, že „človek je zodpovedný za všetkých ľudí“- existencializmus je humanizmus. V nedokončenej tetralógii Cesty k slobode, ktorá sa skladá z častí Vek rozumu, Odklad, Smrť v duši a Posledná šanca, vystupoval proti vojne i proti rasovej diskriminácii. V drámach prichádza Sartre s napínavým konfliktom a výnimočnými postavami: Muchy, S vylúčením verejnosti, Špinavé ruky. V dráme Diabol a Pánboh nastoľuje základné otázky ľudského bytia a konania. Sartre je na jednej strane idealistickým filozofom, zavrhuje materialistickú kauzalitu, človek je pre neho absolútne slobodný, ale na druhej strane v ňom dozrieva myšlienka splynutia existencializmu s materializmom. Roku 1964 udelili Sartrovi Nobelovu cenu, ktorú neprijal. V posledných rokoch života sa venoval politickej činnosti. Písal príležitostné state i obsiahle štúdie, v ktorých zaujímal stanovisko k aktuálnym spoločenským a politickým problémom.

Súčasníkom i oponentom Sartra bol Albert Camus. Na biedne detstvo spomína v knihe Prvý človek. Počas 2.sv.vojny sa aktívne zapojil do protifašistického odboja, po vojne sa venoval len literárnej činnosti, za ktorú dostal roku 1957 Nobelovu cenu. Debutoval románom Caligula. K základným dielam patrí román Cudzinec. V eseji Mýtus o Sizyfovi Camus priznáva, že konanie človeka môže mať aj zmysel. Vrchol Camusovej beletristickej tvorby predstavuje román Mor, ktorého dej sa odohráva počas 2.sv.vojny v alžírskom meste Oran. Individualistickú, anarchistickú vzburu propaguje v esejach človek, ktorý sa búri, v románe Pád a v zbierke poviedok Exil a kráľovstvo. Jeho tvorba strháva ilúziu spokojného meštianskeho prostredia, v ktorom sa jednotlivec stráca a nabáda k tomu, aby každý našiel odvahu vzbúriť sa proti zaužívaným konvenciám.

Absurdná dráma sa začala vyvíjať v 5O.rokoch. charakterizovala ju nihilistická koncepcia života i človeka; vychádzala z existencializmu. Jej predstavitelia zmenili tradičnú štruktúru drámy na tzv. antidrámu, v ktorej chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv a rozuzlenie v závere hry. Niektorí dramatici zabsurdňovali tragédiu tým, že ju menili na grotesku, ktorú chápali ako obrátenú formu tradična, aby takto odhalili rozpory sveta.
K najznámejším predstaviteľom patrí dramatik írskeho pôvodu Samuel Beckett. Spočiatku písal po anglicky a od polovice 40.rokov po francúzsky. V próze Malone umiera využíva prvky tzv. antirománu, uvažuje o zmysle ľudskej existencie a absurdnosti sveta. Už prvá dráma Čakanie na Godota nemá dejovú líniu a je prakticky bez dekorácií. Postavy sa pohybujú v akomsi začarovanom kruhu, z ktorého niet úniku. Scénicky hru realizovali divadlá rôznym spôsobom, od poňatia pesimisticky tragického až po tragikomické. V podobnom duchu napísal Koniec hry, Posledná páska, Ó, krásne dni. Za celoživotnú tvorbu mu 1969 udelili Nobelovu cenu. Čím viac sa približoval k smrti, tým menej slov jeho diela obsahovali. Obraz bol zložený z jednej vety, ktorá obsahovala 1200 slov, dielo Búrlivé ticho rozdelené do troch častí obsahuje 1800 slov.

D. Švajčiarska literatúra
V 50.rokoch inklinoval k absurdnej dráme švajčiarsky dramatik, prozaik, esejista, výtvarník Friedrich Durrenmatt. Paródiou veľkej osobnosti je komédia s kriminálnou zápletkou Manželstvo pána Mississippi. Populárnym sa stal komédiou Návšteva starej dámy- podobenstvo o moci peňazí, ktorá likviduje ľudskú morálku. Vzťah medzi morálkou a mocou rieši hra Fyzici. Durrenmatt je ako prozaik známy literárne hodnotnými detektívnymi románmi, napr. Sudca a jeho kat, Sľub, Rekviem na kriminálny román. Všetky jeho romány a divadelné hry sa zaraďujú k angažovanej literatúre, pretože odhaľujú závažné morálne problémy súčasnosti.
Druhým známym švajčiarskym prozaikom a dramatikom je Max Frisch. V divadelnej hre Don Juan alebo láska ku geometrii sa pokúsil narušiť obraz, ktorý si človek vytvára o ľuďoch i sebe. Vrcholom jeho tvorby sú tri romány myšlienkovo tvoriace voľnú trilógiu: Stiller, Homo Faber a Volajte ma Gautenbein. Snaží sa priblížiť k podstate ľudskej skúsenosti, ktorú nemožno opísať, iba zaodieť do rozličných príbehov. V jeho románe sú črty existencializmu i antirománu.

E. Nemecká literatúra
Po 2.sv.vojne sa rozvíjala v zložitej situácii s komplexom viny za vojnové hrôzy. Mnohí spisovatelia pociťovali depresiu a strach pred budúcnosťou, preto existencializmus, ktorý prichádzal z Francúzska, našiel v radoch inteligencie značný ohlas. Súčasne vládla medzi spisovateľmi rôznorodosť politických a estetických názorov. Ani Skupina 47, ktorá združovala väčšinou známych spisovateľov, nebola jednotnou literárnou školou, skôr voľným združením názorovo blízkych autorov.
Jedným z najvýznamnejších autorov tejto skupiny bol Heinrich Boll. Už v prvom románe Kde si bol, Adam? sa pokúšal vyrovnať s problémom vojny. Psychická deformácia človeka spôsobená vojnou je námetom románu A nepovedal jediné slovo. Povojnovej nemeckej skutočnosti venuje Boll pozornosť v románe Dom bez strážcu a najmä v generačnom románe Biliard o pol desiatej. Kritický pohľad na život v Nemecku predstavuje román Klaunove názory. Román je založený na vnútornom monológu hrdinu, prelínaní motívov a časových rovín, v ktorých mravne čistý hrdina chce zostať človekom uprostred chaotického sveta. Celá jeho tvorba je preniknutá kresťanským humanizmom, odsúdením fašizmu a vojny. Roku 1972 dostal Nobelovu cenu za celoživotnú tvorbu.

Svojráznym a provokujúcim prozaikom je Gunter Grass. Od r.1959, keď vydal prvý román Plechový bubienok, vyvolávala jeho tvorba búrlivé diskusie svojím groteskno-absurdným zobrazením skutočnosti. Groteskný pohľad na nacizmus predstavuje novela Mačka a myš a román Psie roky. Hoci Grass nehodnotí zobrazovanú skutočnosť, dosahuje jeho nový uhol pohľadu na spoločnosť veľkú pôsobivosť a presvedčivosť.
Populárnym i kritizovaným básnikom, prozaikom, no najmä dramatikom bol Bertolt Brecht. Do literatúry vstúpil na konci 1.sv.vojny. koncom 20.rokov sa stal dramaturgom a režisérom Nemeckého divadla v Berlíne. Postupne dospel k presvedčeniu, že tradičná dráma nevyhovuje novým podmienkam a v polovici 30.rokov začal uplatňovať princípy epického divadla. Prvá úspešná hra Žobrácka opera predstavuje kritiku spoločnosti. V epickej dráme Matka Guráž a jej deti využil Grimmelshausenov príbeh 30- ročnej vojny. Na pozadí historickej drámy Život Galileiho uvažuje Brecht o zmysle ľudského konania, o ústupkoch, ktoré človek spraví pod tlakom okolností. Typickou epickou drámou je Kaukazský kriedový kruh- podobenstvo zápasu dobra a zla.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Svetová literatúra po roku 1945 SOŠ 2.8947 2044 slov
Svetová literatúra po roku 1945 GYM 2.9361 9632 slov
Svetová literatúra po roku 1945 SOŠ 2.9600 3726 slov
Svetová literatúra po roku 1945 SOŠ 3.0183 823 slov
Svetová literatúra po roku 1945 SOŠ 2.9897 1809 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.