zb. Kvety zla – báseň: Človek a more

-názov Človek a more – autor porovnáva človeka a more. Celá báseň stojí na básnických obrazoch „ hladina – duša tvoja“ – hladina mora je ako duša človeka, je nekonečná, nepokojná. Hovorí o tom, že človek a more sú si podobní – človek má rad more, rád pri ňom rozjíma a vidí v ňom svoj obraz. Symbol mora je obrazom ľudského vnútra, plného záhad a tajomstiev. Tak ako sa nedá preniknúť do hĺbky mora na každé jeho miesto, tak nemožno poznať ani dušu človeka: „obidvaja sú temní a zastretí, nepoznateľní a veľmi dobre si strážia svoje tajomstvá“. Tak ako sa hladina mora vysporiadúva s nezrovnalosťami prírody, tak aj človek vo svojej duši sa vysporiadúva s nezrovnalosťami života, človek vedie s prírodou ustavičný zápas na život a na smrť, hoci sú „bezcitní sokovia a nezmieriteľní bratia“ tak spolu tvoria jeden harmonický celok


Paul Verlaine – patrí medzi zakladateľmi symbolizmus, zbierky: Prekliati básnici, Božská láska – výbery preložené aj do slovenčiny


Guillaume Apollinaire

zb. Kaligramy: báseň: Dymy – oslobodzuje slová, obmieňa motívy, pohráva sa s nimi, vyvoláva rozporumilné nálady, každé slovo a myšlienka má svoje miesto, prekvapivé obrazy, vyjadruje dramatický rytmus modernej doby, vyjadruje zmätenosť v duši človeka, originálnosť a novosť videnia, využíva kontrasty, farebnosť, vône („ja vône dvíham zas až k farbám plných krás“), vzbudzuje emócie, city, lyrické predstavy, hoci je vojna, ukazuje pozitívne stránky života: Báseň je písaná v obrazcoch (ideogram), v básni spája prvky symbolizmu a surrealizmu
zb. Alkoholy


Slovenská literárna moderna (1900 – 1918)

Ivan Krasko - vlast. menom Ján Botto, nar. v Lukovištiach, Ján Botto bol jeho vzdialený príbuzný, mal vplyv na jeho literárne formovanie, študoval na maď., rumun., nemec. gymnáziu, na rumun. maturoval, chemické inžinierstvo študoval v Prahe, tam sa zapojil do spolku DETVAN, podstatnú časť svojho života žil v Kloboukoch a v klobouckej samote vytvoril väčšinu svojich diel
-diela: prvé básne písal pod pseudonymom Janko Cigáň, Vajanskému sa jeho pseudonym nepáčil a po dohode so Škultétym, vzniklo nové Ivan Krasko (Ivan – poruštenie mena Ján, Krasko – podľa vedľajšej rodnej obce Kraskovo)

Pieseň nášho ľudu (vyšla v Slovenských pohľadoch),
Lístok (cyklus 9. básni, vyšiel v Dennici),
zbierky: Noc a samota (Nox et solitudo),
Verše

zb. Noc a samota – vydaná 1909, názov úzko súvisí s charakterom básní, je v nich nočná situovanosť a ak sú to básne dňa, sú hmlisté, daždivé, sivé, ako keby prestúpené nocou
Patria sem básne: Topole,
Zmráka sa, stmieva sa,
Vesper Dominicae (Nedeľný večer),
Jehovah ....

Vesper domincae
-téma: vyznanie sa matke a k rodnej dedine(kraju)
-názov: nedeľa – posledný deň v týždni, kedy sa človek zamýšľa nad prežitým, deň oddychu, kedy ma priestor človek zastaviť sa, je to sviatočný deň
-báseň začína opisom dediny: „dedinka biela“ – viažu sa mu k nej len kladné spomienky, je tam ticho, pokoj, spomína na matku, kt. je v jednom z tých domov sama. Je ustarostená, stará ( „ kostnatou rukou podpiera čelo vráskami zryté“), je nábožná ( „Tranoscius má pootvorený“), spomína na syna, ktorý je niekde ďaleko preč a pri jeho spomienke plače, je smutná, kniha, ktorá ju rozplakala, tak ju aj utíši, avšak má stále väčší strach a starosť o svojho syna
„ - - A súmrak padá, vždy väčší a hustší, v izbietku malú „ – obraz prírody korešponduje s vnútrom hrdinu

Zmráka sa
-zobrazuje pocit zo žitia ako takého, lyrický hrdina nie je pomenovaný, identickosť je zamlčaná,
-„Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli“ – náznak, že prichádza povestná noc (obavy, strach, pesimizmus, smútok), v úryvku z