referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Piatok, 27. novembra 2020
Vymenujte tri literárne diela v ktorých vystupuje výrazná ženská postava.
Dátum pridania: 21.04.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lacky.aries
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 865
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.9
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 8m 10s
Pomalé čítanie: 12m 15s
 

BOŽENA NEMCOVÁ (1820 - 1862) ROMANTIZMUS
Babička

Toto dielo autorka napísala na spomienku na mladosť v Bratislavskom kraji. Opisovala v ňom život svojej vlastnej babičky. Aj v úvode knihy sa stretávame s venovaním pre túto osobu. Písala ho v čase, keď jej zomrel najstarší syn Hynek a s deťmi žila sama v biede a pod policajním dozorom.

Poviedka čerpá zo spomienok na babičku, ktorá trávi posledné roky svojho života na Starom Bielidle a stará sa v rodine svojej dcéry o vnúčatá (Jána, Vilka, Barunku a Adelku). Zachytáva jeden rok vidieckeho života so všetkými povinnosťami a radosťami, všednými i sviatočnými udalosťami;
Dej nemá súvislú líniu, ide len o zachytenie jednotlivých obrazov; babička je idealizovanou pos¬tavou, ktorá stelesňuje životodarnú silu ľudu, harmonickú osobnosť a večný ideál ľudstva

Téma: Opis ženy s kladnými vlastnostiami, ľudskými, ľudovými hodnotami
Hlavné postavy: Babička, Barunka, Terezka, Adelka, Vilko, Ján
Hlavná myšlienka: ukazuje zdravé jadro ľudí a v ňom nositeľa milých vlastnosti.
Motto: „Kto u mňa neprijme chlieb a soľ, ten nie je hoden, aby som mu stoličku ponúkla"

Obsah:
Dielo sa začína príchodom babičky za svojou dcérou a odchodom zo svojej dedinky. Prichádza k vnúčatám, ktoré nevedeli z babičky spustiť oči a veľmi rýchlo si ju obľúbili. Babička im ukázala svoje zvyky a tradície o ktorých nič nevedeli. Piekla chlieb, ktorý pre ňu bol božím darom, modlila sa za šťastie a za zdravie všetkých, priadla, starala sa o zvieratá. V jednej časti v knihe sa písalo ako psi prenikli ku kačičkám a zabili ich. Tu sa nám babička ukazuje ako veľmi citlivá osoba. Vyznieva tu aká bola šťastná keď ich videla ako sa z vajíčok ďobú, aké boli maličké, ako rástli, plávali vo vode, ponárali hlavičky, aká je šťastná keď vidí ako niečo rastie, je šťastné a ona môže byť pri tom. Babička veľmi milovala svoje vnúčaťa.

Chodila s nimi na všelijaké prechádzky, rozprávala im rôzne príbehy zo svojho života a strážila ich. Píše sa tu ako aj ostatní ľudia mali radi babičku. Pán otec, pani matka, horár a jeho žena, proste ľudia ktorí boli okolo nej. Babičku si obľúbila aj kňažná, ktorá ju pozvala aj s vnúčatami na svoj zámok. Babička tu rozpráva o stretnutí s cisárom Jozefom. O tom ako sa s ním rozprávala a pritom vôbec nevedela, že to je on. Aj takéto okamihy sú v ľudskom živote veľmi dôležité a v živote babičky to bol okamih, ktorý sa je jej vryl do pamäti a vždy naň spomína. Od cisára dostala strieborný toliar, ktorý vždy nosila pri sebe. Pri návšteve horára sa babička dozvedela o nešťastnom živote mladučkej dievčinky Viktorky. Píše sa tu o tom ako sa bála pohľadu vojaka, ktorý ju stále prenasledoval. Viktorku postihlo to, že sa zbláznila a ktorej osud sa skončil smrťou počas búrky. Horár hovoril ako videl Viktorku sadnúť si na peň a spievať na nôtu aká je pri uspávankách.

Keď babička odchádzala domov a videla zamachnatený peň v mysli ľutovala osud Viktorky. Vždy keď si poviem babička, hneď sa mi vybavia predmety, ktoré boli jej súčasťou ako už spomínaný strieborný toliar alebo maľovaná truhla. Osobu, ktorá bola babičke ale aj vnúčatám najmilšia a mali ju najradšej bol pán Beyer, ktorý ich domček navštevoval každý rok. V ukážke sa stretávame aj so synom pána Beyera, ktorý mal prezývku Orol. Z tejto časti ukážky je cítiť vzťah poľovníka k prírode. V príbehu je epizóda, kde krkonošský horár Beyer rozpráva príbeh svojho krajana- vraha, ktorého navštívil pred popravou v žalári, aby sprostredkoval príbuzným jeho odkazy. Vrah, ktorý sa tu len zbežne charakterizuje ako nevľúdny, divý človek nepeknej tváre, vysvetľuje, ako sa stal vrahom. Bezcitní zovňajšok, nevďačná milá, nehodná jeho lásky, urobili z neho zlého človeka. No hoci čaká na smrť, nezatúži po pomste. Naopak prejaví sa ako citlivý človek, spomína na rodné údolie a posiela pozdravenie osamelému smreku, pod ktorým sedával a zveroval mu svoje žiale. A táto spomienka vyvolala v ňom takú premenu, že jeho tvar stratila všetku odpornosť , len útrpnosť a súcit vzbudzovala a spočívala na nej taká prenáramná bolesť.

NIKOLAJ VASILIEVIČ TOLSTOJ /1828 – 1910 /
Podnetom na napísanie diela bola skutočná tragická uda¬losť, pri ktorej sa vrhla pod vlak žena Tolstého suseda, Anna Stepanovna Bibiková

Anna Kareninová
Charakteristika:
spoločenský román, zachytávajúci psychologickou analý¬zou citové a duševné stavy hrdinov

Obsah diela:
Dej románu členeného do ôsmich častí začína v rodine moskovského úradníka Oblonského. Ten bol svojej manželke neverný, ľutuje to a po neúspešných pokusoch o zmierenie so svojou ženou sa rozhodne pozvať na návštevu svoju sestru Annu Kareninovú. Anna prichádza do Moskvy z Petrohradu, prehovori so švagrinou a situáciu urovná. V rovnakom čase prichádza do Moskvy statkár Levin, ktorý chce požiadať o ruku princeznú Kitty Ščerbackú, Oblonského švagrinú. Princezná ho odmietne, pretože je zamilovaná do vzhľadného armádneho dôstojníka Vronského. Na plese, kde Kitty očakáva, že jej Vronskij ponúkne sobáš, sa objavuje aj Anna Kareninová a s Vronským často tancuje. Napriek tomu, že nedávno švagrinej vysvetľovala, že v živote je dôležitá rodina a dobré vzťahy medzi manželmi, ocitá sa v situácii, keď začína milovať niekoho iného ako svojho manžela.

S Vronským sa stretáva čoraz častejšie. Annin manžel si dlho nepripúšťa, že mu je Anna neverná, nakoniec sa mu však sama priznáva. Karenin vyzve Annu, aby sa vrátila domov. Má syna Seriožu, ktorého nechce opustiť. Napriek tomu po vyzdravení z ťažkej choroby odchádza s Vronským do Talianska. Aj keď Vronskému porodila dcéru, stále myslí na syna, ktorého opustila a nemôže sa s nim stretnúť - Seriožovi totiž povedali, že zomrela. V tejto chvili si Anna uvedomuje svoju tragickú situáciu, pretože Seriožu definitívne stráca. Spoločnosť ju odmieta a zavrhuje pre pomer s Vronským, ktorý trvá, hoci ešte nie je rozvedená. Vo chvíli, keď už nevie, ako ďalej, začína zo všetkého obviňovať Vronského a podozrieva ho z nevery. Jediné východisko z tejto situácie nachádza v smrtí, a preto sa vrhne pod kolesá idúceho vlaku. Vronskij dobrovoľne odchádza do vojny. Levin sa medzitým už oženil s Kitty a krátko po svadbe prežíva chvíle rozpačitosti, pocity sklamania a nenaplnenosti. Žiarli na svoju ženu, nakoniec však nachádza zmysel života na vidieku a v spojení s prírodou.

BOŽENA SLANČÍKOVÁ TIMRAVA
Ťapákovci /1914/

/ jedna z najkritickejších poviedok slovenskej literatúry/

Charakteristika diela:

Poviedka z dedinského prostredia. Jej názov sa stal symbolom zatuchnutého de¬dinského konzervativizmu a lenivosti.

Obsah diela:
Rodina Ťapákovcov žije patriarchálnym spôsobom v dome, v ktorom žili ich predkovia. Je ich 16 a nedajú sa vyrušiť zo svojho lenivého života. Sú so všetkým spokojní, mrzí ich len, že v dome nie je poriadna gazdiná. Najstaršia nevesta Ha, ktorú pre jej povýšenosť nazývajú kráľovnou, sa síce cíti byť gazdinou, ale ostatné švagriné ju neuznávajú, lebo sa im nepáči, že im drží kázeň pre každú maličkosť, nič jej však nepovedia. Ozýva sa len sestra Anča, ktorú nazývajú zmijou pre jej ostrý jazyk a studené srdce. Je síce pekná v tvári, ale lámka jej pokrivila nohy. Nemôže chodiť, vláči sa po dome iba na dlaniach a kolenách. Je veľmi citlivá, ale uštipačná. Iľa je v dome nespokojná, chce zrušiť staré zvyky, ktoré sú u nich odjakživa zavedené.

Preto požiada svojho muža Paľa, aby sa oddelili od bratov a postavili si dom. Vyhráža sa mu, že ak tak nespraví, odíde. Paľo však neberie jej reči vážne. Anča vyšíva svadobné čepce, ale sama nikdy taký nosiť nebude, lebo vie, že sa nevydá. Svojou pracovitosťou sa odlišuje od ostatných, ale z trucu chce, aby všetko ostalo pri starom. Iľa od¬chádza do služby k pani rechtorke. Paľo nie je doma a všetci čakajú, čo urobí, keď sa vráti. On po návrate nezačne konať, až keď mu sused povie, že okolo školy sa poneviera nápadník, tak ide za ženou. Iľa sa nenechá prehovoriť. Zavolá si ju notár. Oznámi jej, že nemôže vykonávať dve služby: slúžiť u rechtorky a byť babicou. Preto si zbalí veci a ide bývať k rodičom. Paľo príde o týždeň za ňou a na jeseň postaví aj dom. Teraz je kráľovná šťastná a celá rodina je spokojná, hoci sa dusia v jednej izbe naďalej štrnásti. Nikoho nič neomína.

Štruktúra diela:

• Autorka použila chronologickú kompozíciu. Vonkajší dej poviedky (konflikt Ťapákovcov s Iľou) dopĺňa vnútorný dej (tragédia Anče ), navzájom sa prepinajú.
• V diele stojí v protiklade chlapská ťapákovská neschopnosť konať a dve ženy:
Iľa-kráľovná a Anča-zmija. Tieto ženy sú kontrastne vykreslené a aj v ich prezývkach je skrytá základná charakteristika. Iľa chce zmeniť zaostalý spôsob života ťapákovskej rodiny. Ide odhodlane za svojím cieľom. Je vzdelanejšia ako ostatní v rodine, preto odchádza z domu a snaží sa žiť inak, lepšie. Vďaka svojej vytrvalosti dosiahne, že aj jej muž Paľo odíde z rodičovského domu. Anča je stará dievka. Je najtragickejšou postavou v tvorbe autorky. Timrava vykreslila jej charakter pomocou protikladu: vnútri je citlivá a nežná, no jej osobné nešťastie ju robí závistlivo u, hádavou, zádrapčivou a drsnou. Túži byť milovaná, no zostáva jej len vyšívanie čepcov pre mladé nevesty a žiaľ z radosti iných .

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.