Americká literatúra
ERNEST HEMINGWAY (1899-1961): Zbohom zbraniam (1929)

Charakteristika diela: autor vracia k svojim osobným zážitkom, ktoré získal ako dobrovoľník v talianskej armáde počas l. svetovej vojny.

Obsah diela:
Americký dobrovoľník v talianskej armáde poručík Frederick Henry pomáha počas 1. svetovej vojny ako veliteľ vodičov sanitiek na taliansko-rakúskej frontovej línii v severnom Taliansku. Jeho taliansky priateľ, vojenský chirurg Rinaldi, ho zoznámi s anglickou zdravotnou sestrou Catherine Barkleyovou. Mínometná strela Henrymu spôsobí ťažké zranenie nohy a poručík je dopravený do frontového zázemia, do americkej nemocnice v Miláne. Tam sa znovu stretáva s Catherine, ktorá bola prevelená do milánskej nemocnice.

Počas rehabilitačného pobytu v Miláne vznikne medzi nimi ľúbostný vzťah, ktorý je prerušený Henryho návratom na front. V čase, keď talianska armáda ustupuje do vnútrozemia pred rakúsko-nemeckou ofenzívou, príjde k čistkám v dôstojníckom zbore. Obvinený je i Frederick Henry a odsúdia ho na smrť zastrelením. V nestráženom okamihu Frederick utečie. Vyhľadá Catherine v severotalianskom letovisku Stresa a spoločne odvážne utekajú pred talianskou vojenskou políciou na loďke cez jazero do neutrálneho Švajčiarska. Catherine už vtedy čaká s Frederickom dieťa. Niekoľkomesačnú zimnú idylu spoločného života vo Švajčiarsku ďaleko od frontových bojov ukončí ťažký pôrod, pri ktorom zomrie ich dieťa i milovaná Catherine.

Štruktúra diela:
• Román Zbohom zbraniam patri do skupiny antimilitaristických románov, ktoré ostro reagujú proti vojne.
• Autor použil ja-rozprávanie. Dej knihy rozpráva poručík Frederick Henry. Do protikladu sú postavené vojnové hrôzy, osudy ľudí, do ktorých zasiahla 1. svetová vojna, a vznikajúci ľúbostný vzťah medzi Frederickom a Catherine.
• Hemingway v románe obžalúva vojnu, ktorej krutosť je nepredstaviteľná. Láska v tejto dobe nemá nádej na prežitie. Nezmyselné zabíjanie, v ktorého strede prežívajú Henry a Catherine svoju ľúbostnú idylu, v podstate spôsobuje smrť dieťaťa a v konečnom dôsledku ničí i to najdôležitejšie - ľudskú lásku ako jedinú možnú cestu k záchrane pred vojnovými hrôzami (smrť Catherine).

Nemecká literatúra
ERICH MARIA REMARQUE (1898-1970): Na západe nič nového (1929)

Charakteristika diela: Remarquová prvotina vyšla v Nemecku najskôr časopisecky v roku 1928, knižne v roku 1929. Okamžite po vydaní vyvolala búrlivé a protichodné ohlasy. Tento nemecký román o prvej svetovej vojne bol už o necelý rok po svojom vydaní preložený do dvanástich svetových jazykov.

Obsah diela:
Hlavným hrdinom a rozprávačom je dvadsaťročný Paul Bäumer, ktorý sa na podnet triedneho profesora spoločne so svojimi spolužiakmi dobrovoľne pri¬hlási na front.

Rozprávanie (prevažuje forma ja-rozprávania) začína v okamihu, keď Bäumerova jednotka odpočíva neďaleko frontu. Paul v retrospektívnych epizódach opisuje skúsenosti z výcvikového tábora, budovania zákopov na západnom fronte, bojových stretnutí, v ktorých sú opísané moderné zbrane a vojenské postupy (šrapnely, bomby, bojový plyn, bubnová paľba, zákopová vojna) drastické podmienky vojakov na fronte i dramatické zážitky z útokov a priamych bojov.
Dielo zobrazuje kontrast: front zázemie; dej dokresľujú opisy prírody

Kamaráti zo školy jeden po druhom umierajú, v lete 1918 padne aj Katczinsky (zvaný Kat), ktorý vojakov do tvrdého vojenského života zaúčal. Posledný, kto zo siedmich spolužiakov v jednotke zostane nažive, je Paul. Ja-rozprávanie vystrieda on-rozprávanie až v úplnom závere románu. Tvorí ho stručné oznámenie, že Paul Bäumer padol v jeden pokojný deň v októbri 1918, vedomý si toho, že návrat do mierového života by bol takmer nemožný . ..,
V ten deň správa z frontu znela: "Na západe nič nové", ."

Paulova smrť je absurdná, ale len preto, aby sa ňou ukázala absurdnosť vojny.

Ideály, s ktorými prišli mladí chlapci na front, sa veľmi menia. Namiesto začiatočného vlasteneckého nadšenia sa na prvé miesto dostávajú základné ľudské potreby - starosť, kde sa vyspať, ako sa najesť, ako prežiť. Jedinou istotou uprostred vojnového šialenstva je kamarátstvo:

"Rozdiely vytvorené vzdelaním a výchovou sú takmer zmazané a sotva sa dajú poznať ... Boli sme ako mince z rôznych krajín, ktoré roztavili, a teraz všetky nesú znak toho istého razidla. Kto chce spoznať rozdiely, musí podrobne preskúšať materiál. Sme vojaci, a až potom akýmsi zvláštnym a hanblivým spôsobom ešte jedinci. Je to veľké bratstvo, čo nevšedným spôsobom zjednocuje záblesk kamarátstva z národných piesni, pocit solida1ity trestancov a spolupatričnosť na smrť odsúdených ... "

Štruktúra diela:
• O vojnových hrôzach (bombardovanie, plynové útoky, zúfalo zbytočné umieranie) rozprávač hovori niekedy až dokumentárnym, reportážnym spôso¬bom, čo posilňuje surové a kruté vyznenie vojnových obrazov. Napínavé dejové pasáže sa striedajú s kratšími ref1exivnymi úsekmi, v ktorých rozprávač uvažu¬je nad tým, ako hlboko, drvivo a natrvalo zasiahla vojna do ich životov. Doko¬nale výstižne charakterízuje román motto kníhy:

"Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorá bola zničená vojnou - hoci unikla jej gra¬nátom".

Francúzka literatúra
ROMAIN ROLLAND (1866- 1944):Peter a Lucia (1920) psychologická novela

Najslávnejšia protivojnová novela; proti úpadku morálnych a spoločenských hodnôt počas 1. sv. vojny stavia lásku dvoch mladých ľudí, ktorí v závere tragicky hynú pod troskami chrámu; dej je prerušovaný úvahami rozprávača, dvakrát sa objavuje tvár rusovlasého dievčatka, ktoré vidí iba Lucia - ohlasovanie skorej smrtí; ohraničenie vzťahu - krvou na začiatku a smrťou na konci - vytvára dojem fatality; smrť dvojice je nevyhnutná, tušíme ju od začiatku novely; vojna sa pripomína vojenskou výrobou vo fabrike, kde pracuje Lucíina matka, zranenými ľuďmi po bombardovaní, výbuchom v tesnej blízkosti Petra a Lucie - tento výbuch spôsobil, že Peter chce zmeniť doteraz platonický vzťah, lebo si nevie ani predstaviť odchod na front bez toho, aby mu Lucia patrila ako žena; dohodnú sa, že si budú patriť na Vzkriesenie.

Novela stavia do ostrého kon¬trastu atmosféru prvej svetovej vojny a lásku dvoch mladých ľudí. Nežná láska hrdi¬nov sa končí tragicky na Veľký piatok roku 1918, keď obaja zomierajú pod troskami chrámu pri bombardovaní Paríža. Tragika ich ne¬naplnenej lásky symbolizuje bezbrannosť humanistických ideálov v období vojny.
HENRI BARBUSSE (1873-1935): Oheň - protivojnový román
(časopisecky r. 1916), ktorý nemá fabulu ani hlavného hrdinu. Je to denník bojového družstva s naturalistickými scénami z bojísk prvej svetovej vojny. Je zaujímavý svojou bezprostrednosťou a drastickými kontrastmi.